Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu júl, 2020

Božia logika

Obraz
Každý Izraelita by mal vedieť, že Noe nebol expertom na výrobu lodí a nemal ani dok, kde by mohol realizovať úlohu zverenú od Boha. Predsa Pán ho o to žiada, aby zachránil život na zemi. Ani Mojžiš nebol vojenský stratég a dokonca mal problém s rečou, a predsa Boh ho žiada, aby viedol Izraelský národ. Poslúži si ním, aby tak daroval slobodu Izraelskému národu. Toto je Božia logika.
Ježiš sa rodí do života chudobnej ale zbožnej rodiny, aj keď zostáva platný Jozefov kráľovský rodokmeň. Preto pri príchode Ježiša do svojho mestečka počuje svojich rodákov pýtať sa: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn?“ Jednoduchý a slobodný tesár, ktorého poznajú, odchádza do Kafarnauma (veľkého mesta na brehu jazera, kde „možno“ sa ide lepšie vyučiť remeslu) odkiaľ prichádza predstavujúc sa ako Mesiáš.
Ale dejiny Izraelského národa, i následné dejiny kresťanov, nás učia ako Boh zahanbuje silných-mocných a volí si slabých. Jeho dielo nie je výsledok ľudského špekulovania a…

Veci nové a staré

Obraz
Ľudský život je plný mnohých udalostí, ktoré na prvý pohľad nemusia súvisieť. Často ich vnímame ako zdanlivé “radikálne” zmeny. Ak však pozorne vnímame svoju životnú cestu, objavíme prepojenie medzi jednotlivými životným rozhodnutiami. Objavíme, ako všetko so všetkým súvisí.
Dnešný úryvok evanjelia uzaviera kapitolu s podobenstvami o Božom kráľovstve. Táto kapitola je ukážkou pestrosti tej skutočnosti, ktorú nazývame Božie kráľovstvo. Ono, akonáhle vstúpi do života človek, umožní mu stať sa učeníkom, ktorý sa "podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré”.
Od toho momentu, každý z nás veriacich, začína chápať život pod zorným uhlom Božieho kráľovstva. Nové veci zostanú ožiarené ľudskou skúsenosťou z minulosti. Avšak i naša minulosť prijme nový jas, prostredníctvom ktorého objavíme jej zmysel. Preto sa prestaneme báť vynášať z pokladnice srdca veci nové i staré.

Mt 13,47-53: Ježiš povedal zástupom: „A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia d…

Ktorý spôsob

Obraz
Akú radosť a uspokojenie prežívame po dobre vykonanej práci, po dobre prežitom dni, po realizácii zaumienených vecí... Tieto a im podobné skútočnosti nás privádzajú ešte väčšej oduševnenosti a aktívnosti v nasledujúcom dni. Avšak je tu aj jedno nebezpečenstvo: Príšná aktívnosť so svojimi viditeľnými výsledkami sa stala akousi normou úspešného dňa či života. 
Ježiš na svojej ceste do Jeruzalema nachádza prijatie i odmietnutie. Dnešný úryvok hovorí o otvorených dverách na dome Marty a Márie. Dvoch sestier - odlišných v prístupe, ale spojených v láske k Ježišovi. Aj keď sa na prvý pohľad ich prístupy môžu zdať protikladné, v skutočnosti sa dopĺňajú. Prejavujú dve odlišné spôsoby vzťahu voči putujúcemu, ktorý prechádza okolo a smeruje do Jeruzalema.
Tento ich rozdielny prístup vyjavuje, akú úroveň má dosiahnuť autentické prijatie. Marta cez svoju aktívnosť a dynamickosť prejavuje úroveň priateľstva a náklonnosti. Mária vo svojej pasívnosti a statickosti úroveň oddanosti a lásky. Aký postoj …

Slovo

Obraz
Žijeme v dobe, kedy je obraz dôležitejší ako slovo. Všetko je ponúkané prostredníctvom zobrazenia, opisu. Zvlášť televízia, kino a internet prehlbujú ešte viac tento trend. Pamätám sa ako profesor na hodinách homiletiky a rétoriky vyzdvihoval tento aspekt. Preto sme boli vedení, aby každý príhovor obsahoval nejaký obraz, príbeh či rozprávanie. Na druhej strane som si často kládol, či práve tento príbeh neprekryje posolstvo predkladané evanjeliom.
S podobným aspektom sa stretával aj samotný Ježiš, ktorý často používal obrazy na vyjadrenia abstraktých a ťažko vysvetliteľných skutočností. Jeho podobenstvá a narácie z každodenného života vyvolávali otázniky a záujem. Nie nadarmo prichádzali žiadosti od počúvajúcich učeníkov po rozpustení zástupov: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli“. Boli to slová odovzdávané ľuďom, ktorí prvýkrát počúvajú Slovo o Bohu. Aká je ich odpoveď? Túžia po vysvetlení tohto obrazu. Po súkromnom vysvetlení priamo z úst Krista.
Preto obrazy a príklady, ktoré p…

Cirkev

Obraz
Žijeme v uponáhľanom svete, ktorý sa dokonca snaží predbehnúť realitu ako takú. Plánovanie a projektovanie sa stalo výnosným biznisom pre mnohých profesionálov ale aj súčasťou života bežného človeka. Ak chcete byť vo výhodnej pozícii, musí sa stať vašim mottom. Pôsobiac v takomto svete, pre mnohých sa môže zdať, že niekedy cirkev reaguje na niektoré veci veľmi pomaly. Človek by očakával, že jej odpovede budú promtnejšie a konkrétnejšie. Ale je toto jej úloha?
Dnešné evanjelium nám ale ponúka iný obraz Cirkvi. Hovorí o Božom kráľovstve prirovnávajúc ho k trochu droždia či malému horčičnému zrnku. Je malou realitou, dokonca bezvýznamnou, ktorá však skrýva v sebe silu pretvoriť celok. Takto sa tieto skutočnosti v istom okamihu stávajú veľmi dôležité. Neznamená to, aby sa z cesta stalo iba droždie, ale aby droždie prekvasilo celé cesto. Neznamená to, aby všetka vegetácia bola len horčičnými kríkmi, a aby v istom okamihu sa stal krík dôležitým a významným prvkom ekosystému.
Pri tomto uvažova…

Prekvapenie života

Obraz
Koľkokrát nás život prekvapí. Postaví nás pred nové spôsoby prežívania krásy, radosti a pokoja. Často sú to bežné každodenné drobnosti a maličkostiach, ktoré z našej strany nemusia byť hneď prijaté. Napriek tomu, ak nájdeme odvahu prekonať našu zvykovosť môžu sa stať zdrojom nesmiernej radosti.
Dnešné evanjelium nám pripomína, že i život v duchu Božieho kráľovstva predpokladá rôznorodosť, pestrosť. Na jeho prežívanie sa očakáva pozornosť a schopnosť rozoznať jeho hodnotu. Človek potom ide za ním a túži po ňom celou svojou osobou. Je schopný urobiť čokoľvek: “Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi.” Teda zriekne sa čohosi, aby získal omnoho viac.
Kresťan je pozvaný objaviť krásu ukrytého pokladu Božieho kráľovstva. Ono treba hľadať v bežných veciach, ktoré sú Bohom stvorené a darované človeku - ako to pole, ktoré človek obrába. Naozaj netreba ísť ďaleko, aby sme prežívali radosť z objaveného pokladu Božej lásky a pokoja. Skúsme v našej ka…

Jakubova cesta

Obraz
Existuje príslovie, ktoré je priamo prepojené s osobou Jakuba apoštola: Ak chcete spoznať Krista, musíte ísť do Jeruzalema; ak chcete poznať Cirkev, musíte ísť do Ríma; ak chcete poznať sám seba, musíte ísť do Santiago de Compostela v Španielsku.” Miesto, kde sa podľa tradície nájdu pozostatky sv. Jakuba.
Zebedejovi synovia Jakub a Ján, pod impulzom svojej matky, vyjadrujú - v prítomnosti Ježiša - svoje vlastné túžby. Ale realizácia týchto túžob, na ceste Božieho kráľovstva, sa líši od toho, po čom túžia v tej danej chvíli. Dejiny sú však jasné - Jakub sa naozaj stáva prvým z apoštolov, ktorý pije z Pánovho kalicha. Pár rokov po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní sa stáva mučeníkom.
Putovanie do Santiaga de Compostela (k hrobu sv. Jakuba) po stáročia pomáha pútnikom z celého sveta, aby objavili svoje vlastné JA. Počas mesačného pešieho putovania, keď so sebou nesú len to nevyhnutné, objavujú zmysel vlastných túžob a zosúladzujú ho s evanjeliovým spôsobom, ktorý prekonáva sebectvo. Toto je…

Pozorne počúvať

Obraz
Môžete prinútiť niekoho, aby vás počúval? Na prvý pohľad sa to zdá jednoduché. Ale otázka znie: Naozaj vás počúva? Nie je v pozícii “jedným uchom dnu a druhým von” alebo “absolútneho nezáujmu” so zavretými ušami sa tvári, že vás počúva.
V dnešnom evanjeliu Ježiš prikazuje svojim učeníkom: “Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi…” Pôda pre zrnko rastliny je to isté, ako človek pre Slovo. Človek je ten, ktorý prijíma slovo, necháva ho v sebe rásť a v pravý čas prináša úrodu. Štyri typy pôdy sú štyri typy ľudí, alebo ešte lepšie štyri úrovne počúvania. Niekedy sú to už zasiate myšlienky, inokedy čiastočné načúvanie, či dokonca každodenné starosti, ktoré neumožnia zasiatemu Božemu slovu vyrásť a priniesť úrodu.
Týmto podobenstvo Ježiš vysvetľuje svojim učeníkom to, čo stretáva počas svojho trojročného účinkovania, a to, čo bude zažívať Cirkev vo svojich dejinách evanjelizácie. Preto vysvetlenie je dané práve učeníkom, aby dobre poznali koho budú mať pred sebou. Nejedná sa o morálku, ale…

Podstatná zmena

Obraz
Pred pár dňami prišiel za mnou jeden advokát. Rozprávali sme sa o mnohých veciach a postojoch. Priznal sa mi, že ešte pred pár rokmi bol neveriaci a dostal sa do krízy. Mal mnoho (všetko nemá nikto) - dobrú manželku, prácu, deti, dom… - predsa cítil, že jeho život je prázdny. Hovorí mi: “Padre, až keď som spoznal Krista a začal som denno-denne pristupovať k Eucharistii, toto všetko dostalo svoj zmysel. Práca, rodina, odchody, návraty, vzťahy… Nič som nemenil - iba to chodenie do kostola a čítanie Božieho slova pribudlo - ale zmenilo sa všetko...” 
Izrael bol často prirovnávaný prorokmi k vinohradu. Ježiš používa toto prirovnanie k tomu, aby vyjadril tajomstvo vzťahov medzi ním a Otcom, i medzi ním a učeníkom: "Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník… Ja som vinič, vy ste ratolesti.” Ježiš je ten vinič, ktorý v plnosti zodpovedá Božím očakávaniam. On je zakorenený v láske a dáva silu každému učeníkovi, aby ten prinášal veľa ovocia. Učeník sa stáva súčasťou tohto stromu.
Prvou a…

Očakávania

Obraz
Čo očakávate od Boha? Toto je najpodstatnejšia otázka každého, kto prijal vieru. Odpoveďou iste budú naše modlitby. Zvyčajne ony odzrkadľujú naše očakávania. Niekto prosí za svet, iný za spoločnosť a ďalší za svoju rodinu.
V dnešnom úryvku hlavnými protagonistami sú Ježiš a Mária Magdaléna. Po smrti na kríži Ježišovo telo pochovávajú do hrobu. K tomu prichádza ráno Mária Magdaléna, aby vzdala pamiatku pochovanému. Ale hrob nachádza prázdny. Zostáva nehybnou pred Ježišovými predpoveďami, pred svedectvom anjelov. Jedine, keď ju sám zmŕtvychvstalý Ježiš oslovuje po mene: "Mária!", obracia sa a spoznáva.
V tejto udalosti nájdeme odpoveď na otázku: "Čo prináša prichádzajúci Boh?" Totiž Magdaléna je obrazom očakávajúceho hriešnika. Ježiš je prichádzajúci Boh. A Boh neprichádza, aby vysvetlil svet. Ale, aby pretransformoval srdce človeka. Aby priviedol človeka k tomu, aby obrátil svoj zrak, videl i uveril. Stačí nám to a naplní tento Boží dar naše očakávania?

Jn 20,1-2.11-18…

Bratia a sestry

Obraz
Jeden kňaz mi povedal, že nerád používa oslovenie “bratia a sestry” počas liturgie či iných príležitostiach. Má radšej “drahí priatelia”. Dokonca som počul o jednom, ktorý používa len “drahí spoluobčania”. Odôvodnení je veľa - ten prvý hovorí, že “nie sú mojimi súrodencami”; ten druhý, že nie sú dostatočne veriaci; ďalší by mohol povedať, že nie sme ani "praví priatelia". 
Môže sa zdať násilná či tvrdá odpoveď Ježiša na konštatovanie kohosi: "Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať.” Rozprávanie evanjelia nepredstavuje túto osobu a ani nehovorí o jeho motivácii. Avšak, vidíme ako sa evanjelista sústreďuje na Ježišovu odpoveď: "Kto je moja matka a kto sú moji bratia?” Odpoveď, ktorá smeruje k definovaniu podstaty pravého učeníctva: “...kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach…”
V takomto chápaní, na prvý pohľad nezdvorilá odpoveď, sa stáva vyznamenaním pre Máriu. Pretože ona ako prvá sa započúvala do Božích slov: "Ona sa nad jeho…

Najväčšie znamenie

Obraz
Predstavte si, že vám niekto zvoní pred dverami. Vidíte osobu, ktorú ste v živote nestretli. Vaša prvá otázka bude: "Kto ste?" Jednoducho bude to otázka o identite, legitimácie a tým odpoveď na otázku: "Môžem vám dôverovať?"
To isté sa pýtajú súčasníci od Ježiša. Nebolo by to nič nezvyčajné, ak by neboli svedkami mnohých znamení, zázrakov a učenia, ktoré jasne svedčili o Ježišovej identite. V tomto kontexte sa žiadosť: "Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba.", stáva obyčajnou provokáciou. Preto je Ježišova odpoveď jasná: "Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane..."
Napriek tejto provokácii, Ježiš využíva príležitosť predstaviť posledné a najsilnejšie znamenie - kríž, smrť a zmŕtvychvstanie. Keď máme pochybnosti; keď cítime slabosť vo viere; keď cítime potrebu nových znamení; najsilnejším znamením, ktoré Ježiš nám dáva, bude vždy jeho kríž a jeho zmŕtvychvstanie. Čo môžeme prežívať každý deň v Eucharistii.

Mt 12,38-…

Dobro alebo Zlo

Obraz
"Ľudia sa vo vzťahu k démonom dopúšťajú dvoch rovnako závažných chýb. Prvým extrémom sú ľudia, ktorí vôbec neveria v ich existenciu. Druhým sú tí, čo veria a prejavujú o nich prílišný, nezdravý záujem. Obe tieto chyby démonov rovnako tešia – materialistu aj čarodejníka vítajú s rovnakým nadšením.” Toto sú slová z predhovoru knihy Rady skúseného diabla jedného z mojich najobľúbenejších autorov C.S. Lewisa.
Podobenstvo o kúkoli - ktoré prináša dnešná liturgia - nám pripomína, že okrem Boha, človeka a Slova, existuje ďalší protagonista, ktorý má vply na rast Božieho kráľovstva. Hospodár ho nazýva jednoducho “nepriateľ”. Ten, čo medzi pšenicu zasieva kúkoľ, ktorý zabraňuje obiliu rásť a dozrievať. Zdá sa, že hospodár nie je prekvapený jeho prítomnosťou. Ale vyzýva robotníkov, aby svoju pozornosť zamerali skôr na zrno ako na kúkoľ, ktoré bude pozbierané v pravý čas.
Toto je pozícia každého Ježišovho učeníka. Byť si vedomý prítomnosti zla vo svete. Nebyť prekvapený, keď pocíti jeho príto…

Skúmať cesty

Obraz
Ako by sme chceli veriť, že zlé skutky či slová, ktoré vychádzajú z nás, sú len prejavom akéhosi prechodného hnevu. Čosi, čo sa prejavilo veľmi spontánne a je ovplyvnené mnohými vonkajšími udalosťami. Človek tak túži znížiť vlastnú zodpovednosť za to, čo koná.
Dnešný úryvok začína s konštatovaním: "Farizeji vyšli von a radili sa o Ježišovi, ako ho zahubiť.” Uvedomujú si, že tento Rabbi je pre nich silný oriešok. Argumentáciou, podchytením v reči či zosmiešnením, nedokážu sa ho ľahko zbaviť. Uvažujú, diskutujú, špekulujú - nie nad tým, či je alebo nie pravdivé jeho posolstvo, ale ako realizovať vlastné plány.
Ježiš ich necháva tak, odchádza preč. Nemá zmysel diskutovať a strácať energiu. Pretože tak, ako zlo špekuluje, hľadá a vyberá riešenia; tak aj dobro premyslene hľadá svoje naplnenie a po rozhodnutí koná: "Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel.” Tým sa realizujú slová proroka: "Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu.” Ako je d…

Tvrdé srdce

Obraz
Človek s tzv. tvrdým srdcom je uzatvoreným človekom vo svojich myšlienkach a víziách. Uzatvorený pred akoukoľvek inou perspektívou, ktorá nevyšla z jeho vlastnej hlavy. Odmieta impulzy z vonku. Počúva jedine seba. Na prekonanie tejto uzatvorenosti a ma oživenie schopnosti počúvania potrebujete veľa trpezlivosti a veľa lásky.
Aj Ježiš musel bojovať s tvrdosťou srdca svojich súčasníkov, ktorí pred posolstvom spásy uzavreli svoje srdce. Odmietajú Slovo, pretože sa nevmestí do ich vzorcov a vízií. Ani citáty z Tóry, v ktorú veria, neotvárajú si uši a oči, aby videli "znaky časov".
I naša doba je plná Božej prítomnosti a pôsobenia. Pre nás kresťanov je potrebné, aby sme dejiny čítali v duchu Ježišovho konštatovanie: "Tu je niekto väčší než chrám." Jedine tak pochopíme v každom okamihu, čo znamenajú slová Písma: "Milosrdenstvo chcem, a nie obetu". Nie je to ľahké, ale dôležité. Začnime sa teda učiť tejto pravde v našich spoločenstvách.

Mt 12,1-8: V tom čase išiel …

Posila v utrpeniach

Obraz
Poznáme všetci chvíle, keď sa naša bolesť zdá byť nesmierna a neprekonateľná. V tom momente strácame zo zreteľa skutočný kontext života - že život je tajomstvom, ktorého súčasťou sú všetky rozmery (dokonca aj bolesť). V tej chvíli nie sme schopní dostať sa z osobnej izolácie.
Dnešný krátky úryvok z evanjelia nám ponúka Ježišovo pozvanie práve pre takéto chvíle: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení". V ňom Ježiš zhrnie dva dôležité aspekty utrpenia: 1) len v spoločenstve môžeme prekonať únavu a preťaženie; a 2) bolesť a utrpenie sa odlišujú od zla, pretože nie vždy majú svoj pôvod v zle.
Utrpenie, námaha a preťaženie sa stávajú volaním k novému spôsobu života. Ide o spôsob prežívania v vo vzájomné zdieľaní s druhým. Prvým krokom je ísť na miesto, kde môžeme zobrať na seba jarmo Božej lásky, aby sme následne spočinuli na mieste odpočinku pre svoju dušu (aj toto uvažovanie vzniklo na takomto mieste). A Ježiš nás uisťuje: "Moje jarmo je príjemné a moje brem…

Viera maličkých

Obraz
Dennodenne môžeme pozorovať paradoxy v dejinách ľudstva i jednotlivca. Stačí si všimnúť, koľkokrát sa vyradené veci stali základom niečoho nového. Koľko jednotlivcov považovaných za slabých a neschopných sa stalo obrovským impulzom pre spoločnosť, pre vedu, pre vieru.
Práve tento paradox sa nachádza v centre Kristovej modlitby. Je to súčasť prežívania tajomstva Božieho kráľovstva. Ježiš vysvetľuje, prečo práve týmto “maličkým” je dané, aby objavili posolstvo o skutočnom živote. Takáto viera je prezentovaná ako Otcov dar. Avšak v pozadí je i skutočnosť, že práve títo majú predpoklady pre jeho prijatie.
Preto nezabúdajme, že viera nie je obyčajným presvedčením, rozhodnutím a činom. Viera je cnosť - teda skutočnosť, ktorá je nám darovaná. Ale dar je potrebné prijať zo strany obdarovaného. A Darca viery pozná srdce človeka a vie, kto je tohto daru hodený.  V tomto po ale musíme sa o to postarať - s rozumom, s emóciami as vôľou.

Mt 11,25-27: Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zem…

Boh hovorí

Obraz
Keď sa učíte cudzie jazyky, postupne si uvedomujete hĺbku a význam každého slova. Ako je dôležité vybrať to správne slovo na vyjadrenie tie či onej skutočnosti. Napríklad v Ríme neodporúčam použiť slovo scopare (zametať), ktoré by ste v iných mestách mohli spokojne použiť. Aby ste sa vyhli nedorozumeniu a úsmevných pohľadov, je lepšie použiť synonymum spazzare.
Kresťanstvo je náboženstvo slova (alebo lepšie Slova s veľkým “S”). Každé slovo vychádzajúce z Božích úst má svoj význam a dôležitosť. Musí byť správne vysvetlené a interpretované. Pretože, jeho úlohou je privádzať človeka ku spáse. Koľko slov Boh vyriekol na adresu Vyvoleného národa, koľko zázrakov urobil v dejinách ľudstva, a predsa mu človek neuveril. Preto sú na mieste Ježišove výčitky: "Beda ti… beda ti…”
Avšak tieto slová - ako i všetky ostatné Božie slová - nie sú na odsúdenie. Sú však pozvaním k odmietnutiu všetkých myšlienok a predstáv, ktoré bránia prijatiu spásy. Je to výzva k obráteniu, ktoré je predpokladom k pr…

Meč

Obraz
Istý profesor zadefinoval ľudské dejiny ako históriu neustálej vojny. I dejiny Starého kontinentu, okrem posledných 20 rokov (od vojny Srbska a Severného Írska, nerátajúc teroristické akcie), sú posiate vojnou. A veľmi dúfam, že “horliví” politici, ktorí sa slepým nacionalizmom snažia zachovať miznúcu identitu národa, ju znovu nevyvolajú.
Dnešný úryvok hovorí o meči, o vojne, ktorú vyvoláva prítomnosť Krista. Avšak táto vojna alebo rozdelenie sa nerodí zo slepého nacionalizmu, z túžby zachovať si moc či z hladu po dobývaní a ovládaní… Rodí sa z prežívania vernosti a lásky k Bohu. Toto neakceptujú mnohí: dokonca sa i príbuzní cítia odmietnutí. Sú silné Ježišove slová pre nás, ktorí máme radi svojich rodičov (alebo pre rodičov, ktorí majú radi svoje deti): "Kto miluje otca alebo matku (miluje syna alebo dcéru) viac ako mňa, nie je ma hoden….”
Možno sa vám to nebude páčiť, ale láska k matke a otcovi (i k deťom) je morálna a povinná láska. Zatiaľ čo pre Krista je zvolená a slobodná lás…

Prinášať ovocie

Obraz
Životný štýl súčasného človeka je spojený s očakávaniami. Keď stojíme pred rozhodnutím, zvykneme si klásť otázku: "vyhovuje mi to alebo nie?", poprípade: "oplatí sa mi to alebo nie?" Podľa toho sa následne rozhodneme konať alebo zostaneme čakať. Nemusí to byť hneď materiálny zisk. Môže to byť duchovné či emocionálne uspokojenie. Jednoducho nechceme, aby naše sily vyšli na zmar.
Úryvok evanjelia na dnešnú nedeľu ponúka Ježišovo Podobenstvo o rozsievačovi. Jeho konanie je márnivé. Nie len dobrá pôda, ale i cesta, kamenitá pôda či tŕnie sú miesta, kde padajú semienka. Rosievač nepočíta semená, ale rozsieva ich všade. Sú to dobré semená. Avšak, aby priniesli dobrú úrodu to nestačí. Je potrebné viac ako len dobré semeno, rozľahlý priestor či úsilie rozsievača. Je potrebná dobrá a výživná pôda.
Vieme, že toto podobenstvo hovorí o šírení Božieho slova. Ježiš, darca skutočného života, ponúka Slovo večného života každému človeku bez rozdielu. Chce, aby dosiahlo srdce každého …

Zanechať a nasledovať

Obraz
Osobnosť Benedikta z Nursie netreba predstavovať. Velikán, ktorý pozval Európskeho človeka hľadieť do hĺbky vnútra a to skrze modlitbu a prácu. Tieto dva rozmery jeho života a ohlasovania sa mali prejaviť v spoločenskom a politickom živote. Situácia spoločnosti a Cirkvi vtedajšej dobe nebola ďaleko od súčasnej. Dokonca by som povedal, že v mnohých aspektoch bola rovnaká. Spoločnosť pod tlakom nových národov, kultúr, myšlienok; Cirkev vzdialená od evanjeliových právd a vízii; spoločnosť bez ducha a smerovania. Benedikt neuteká pred týmto svetom - práve naopak, uvedomuje si, že je potrebné znovu odhaliť pevné body - pre neho sú modlitba a práca. Ony sa stanú pre budúce generácie aspektom novej spoločnosti. ktorá si zachová vieru, vzdelanosť a kultúru.
Dnešné evanjelium prináša zaujímavú Petrovu otázku smerovanú Ježišovi: "Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?” Táto otázka prichádza potom, ako od nich odchádza smutný mladík, ktorému je zaťažko …

Mať odvahu

Obraz
Leto je v plnom prúde a jeho súčasťou je aj trávenie času mimo domova. K tomu je potrebné pripraviť si cestovnú tašku. Pre niekoho je to ľahké, pre iného obrovská námaha. Niekomu to trvá pár minút, iný k tomu potrebuje dni či týždne. Pamätám sa, keď som pred 4 rokmi chystal svoj batoh na 900 km Svätojakubskú púť.
V dnešnom úryvku z evanjelia, Ježiš dáva ďalšie inštrukcie, ako sa učeníci majú pripraviť na plnenie svojho povolania ohlásiť blízkosť Božieho kráľovstva. Najprv to boli materiálne veci. Teraz je to duchovná a psychická vybavenosť: "Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice," a tiež: "nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť". 
Pri čítaní týchto Ježišových inštrukcií som sa v minulosti zameriaval na to slovo "nestarajte sa". Akoby učeník nemal predvídať, plánovať, pripravovať sa, formovať sa. Neskôr som pochopil, že to bol omyl. Veď Ježišove slová sú plné slovies, ktoré sú spojené s plánovaním a prí…

Dve úlohy učeníka

Obraz
Múdri rodičia a vychovávatelia vedia, že podstatné prvky správania, ktoré chcú vštepiť do života zvereného dieťaťa, je potrebné neustále pripomínať. Nestačí to raz povedať. Aj keď sa začnú stávať akousi "otrepanou platňou". Ale to nie je ich chybou, tá je na strane toho, ktorý mal informáciu vypočuť a prijať. Čo neurobil.
Ani Ježiš nezabudne pripomínať svojím učeníkom dôležité aspekty ich povolania. Prvom rade je to poslanie odovzdať posolstvo "blízkosti Božieho kráľovstva". Druhým je "prinášanie pokoja" tým, ktorí toto posolstvo príjmu. Nezabudne ponúknuť inštrukcie, ktoré majú učeníci zachovávať: "Neberte si do opaskov ani..." 
Každý z nás je pozvaný k tejto misionárskej úlohe. Ohlásiť Božie kráľovstvo a priniesť pokoj do vlastných rodín, spoločenstiev a spoločnosti. Nie je to jednoduché. Neprijatie bude stále súčasťou pôsobenia učeníka. Dôvera v Božiu pomoc má byť našou vybavenosťou pri tejto dôležitej úlohe. 

Mt 10,7-15: Ježiš povedal svojim ap…

Vytrvalosť

Obraz
Na hodinách marketingu nám prednášali mnohé techniky, ako zaujať potencionálnych klientov. Najčastejšou metódou bol pokus a omyl. Skúsiš, a ak sa nedostaví výsledok, treba zmeniť spôsob alebo cieľovú skupinu. Naopak, pri úspechu pokračovať pokiaľ nezačnú klesať krivky.
Ježišova starostlivosť o človeka sa nezastaví pri jeho osobnom pôsobení. Chce, aby čo najviac z Izraelského národa sa navrátilo k prežívaniu ozajstného synovského vzťahu s Bohom. A k tomu boli potrební pomocníci: "Ježiš zvolal svojich Dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi..." Zároveň ich vyzýva, aby začali v malom a nerozširovali okruh svojho pôsobenia.
Aktívny učeník je vždy pokúšaný zmeniť miesto pôsobenia, keď neprichádzajú výsledky a nenapĺňajú sa očakávania. Ísť na miesto, kde sa výsledok dostaví veľmi rýchlo. Kristov učeník je pozvaný k trpezlivosti a vytrvalosti. Tak vo svojej rodine, ako aj na miestach, kde sa pohybuje. A posolstvo je jediné, ohlásiť: "Priblížilo sa nebeské kráľovstv…

Evanjelizovať

Obraz
Keď rímsky cisár alebo jeho generáli vyhrali bitku, bolo zvykom, že poslal vopred evanjelistov. Ich úlohou bolo oznámiť radostnú zvesť víťazstva. Preto latinské slovo evangelium pochádzajúce z gréckeho evanghélion (radostná zvesť) bolo v kultúre autorov Nového zákona známe.
Priatelia, v dnešnom evanjeliu Ježiš nariaďuje svojim učeníkom: "proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu." Vyzýva ich, aby sa modlili za nových evanjelizátorov. Táto jeho výzva prichádza po tom, ako "videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera."
Preto, tento úryvok zároveň hovorí, čo to znamená evanjelizovať. Teda byť vnímavý na potreby ľudského srdca a ponúkať pravé radostné posolstvo spásy, ktoré pochádza z udalosti Ježišovho kríža. Treba však dávať pozor na to, čoho sa báli i samotní prvotní kresťania. Aby si neprispôsobili toto posolstvo svojim osobným túžbam. Preto Boh, Pán žatvy, je autorom tohto povolania.

Mt 9,32-38: Ježišovi priv…

Sila dotyku

Obraz
Taliansky sociológ Umberto Galimberti predpokladá pesimistický scenár európskeho človeka. Hovorí, že je "odsúdený na samotu, ktorá je výsledkom jeho egoizmus". Vyhnúť sa takémuto scenáru sa dá tým, že "človek prijme zodpovednosť za druhého alebo za rodinu". Jednoducho, keď sa človek rozhodne žiť pre druhého, pre jeho šťastie.
V dnešnom úryvku z Matúšovho evanjelia čítame o dvoch zázrakoch. Istý popredný muž ho prosí: "Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije." Ako Ježiš kráča k jeho príbytku, v tichosti pristupuje k nemu zo zadu chorá žena, s presvedčením: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ Obaja prijímajú nesmierny dar - plnosť života.
Dva zázraky sú plné emócií a citlivosti. Muž i žena zanechávajú miesto bolesti a tragédie, a idú sa stretnúť s Ježišom. A ten sa skláňa nad slzami muža, ktorý vidí umierať svoju dcéru; a tiež nad silnou vierou ženy, ktorá diskrétne pristupuje a dotýka sa ho. Predpokladom je pristúpiť k Ježi…

Milovať život

Obraz
Pred istým časom som čítal jeden článok, ktorý hovoril o terorizme. Tento článok pomenoval terorizmus ako vojnu medzi tými, ktorí milujú život, a tými, ktorí milujú smrť. Pričom poukázal na to, že my Európania sme v posledných 70-75 rokov objavili krásu života. Trvalo to dlho. Dejiny nášho starého kontinentu, ako zvykneme nazývať Európu, sú posiaté nekonečnými vojnami. Táto túžba po mieri a jej naplnenie sa postupne budovala vychádzajúc z kresťanských hodnôt pochádzajúcich z evanjelia. Veď evanjelium je radostné pozvanie k plnosti života.
Dnešné evanjelium nás posúva k posledným udalostiam pred Ježišovým nanebovstúpením. Ježiš sa zjavuje svojím učeníkom. Keď “ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali”. Rozpoznávajú ho ako Pána. Predsa niektorí z nich pochybujú, pretože Boh zostáva stále tajomný vo svojom konaní. Napriek tomu, jeho posolstvo je jasné: "Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich..." Živý Kristus ich pozýva k …

Pôst či diéta

Obraz
Vedeli by ste definovať rozdiel medzi pôstom a diétou? Mnohé aspekty sú podobné. Predsa podstata je iná. Pôst slúži na formovanie ducha, pričom diéta na formovanie tela. Pôst je zameraný na vnútro a diéta na vonkajšok. Pôst buduje obraz, ktorý chceme, aby videl Boh. Diéta buduje obraz, ktorý chceme, aby videli ľudia.
Dnešný krátky úryvok z evanjelia ešte lepšie vysvetľuje podstatu pôstu. Začína jednoduchou otázkou Jánových učeníkov: "Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?” Ježišova protiotázka je prekvapujúca: "Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi?” Nielenže prináša nový aspekt (svadba - symbol používaný pre lepšie pochopenie vzťahu medzi Bohom a Izraleským národom), ale i preto, že vyjadruje pozitívny zmysel pôstu. V Starom zákone sa ľudia kajali pre svoj hriech. V Novom zákone, v centre pôstu nie je ľudský hriech ale Kristus - teda jeho prítomnosť alebo absencia.
Skrze toto poznanie, sme pozvaní objaviť srdce a stredobod nášho ži…

Viera a jej pochybnosti

Obraz
Je zaujímavé sledovať osobné dejiny jednotlivcov. Sú poznačené veľkými rozhodnutiami i drobnými zmenami. Paradoxne, tie nepovšimnuté udávajú smer ľudskému životu. Pretože tie veľké sú často výsledkom tých malých rozhodnutí. Bolo by tragické, ak by človek pri písaní svojej histórie, nebol verný voči sebe samému. A upadol do akejsi predstavy, že jeho život je obyčajnou hrou osudu.
Ani v kresťanskom ponímaní života, učeník sa v okamihu krstu nestáva obyčajnou bábkou v rukách Božej vôle. Život podľa Božej vôle je neustále konfrontovaný s ponukami sveta a spoločnosti. A zdá sa, tak ako u Tomáša, že ľudské srdce nie je schopné vždy kráčať po ceste viery. Chce vykríknuť: "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím."
Chce to dostatok odvahy, aby sme priznali pred spoločenstvom veriacich, že nemáme dostatok viery v Boha. Sme vedení k tomu, aby sme naplno verili v to, čo nám bolo ohlásené v Božom slov…

Prečo alebo kde?

Obraz
Od kedy človek je človekom, snaží sa objaviť zmysel vecí, situácií, myšlienok. Vždy sa v našej mysli rodí slávna otázka: Prečo? Ako často počujeme túto otázku z úst detí? dospelých? starších? Je však táto otázka: “Prečo?”, schopná dať správnu odpoveď a nasýtiť náš apetít po poznaní?
Stojac pred situáciou, o ktorej rozpráva dnešný úryvok z evanjelia, ako sa “Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji”, vyvstáva táto otázka: Prečo Mária smeruje do Zachariášovho domu. Tradičné ľudové vysvetlenie hovorí, že Mária chce pomáhať Alžbete počas tehotenstva. Ale ak chceme odhaliť pravý dôvod, musíme trochu pozmeniť otázku. Nie je to už otázka “Prečo?”, ale: “Kde sa vybrala Mária?”
Pre evanjelistu Lukáša je totiž dôležitý pohyb a jeho smer. Preto zdôrazňuje, že “sa Mária vydala na cestu” a to “do istého judejského mesta v hornatom kraji”, kde žijú Zachariáš a Alžbeta. Pohyb z dola nahor - viditeľný znak Božieho pôsobenia. Stačí si pripomenúť Máriine slová v Ch…

Viac ako stretnutie

Obraz
Na to, aby sme sa stretli s druhým človekom potrebujeme výjsť zo svojho “priestoru”. Dokonca i vtedy, ak návšteva príde k nám. Musíme vstať z našej pohovky, od počítača, od obľúbeného jedla (...) a otvoriť dvere, venovať jej čas a riskovať, že zmení náš deň.
Dnešné evanjelium predstavuje dva spôsoby, ako sa svet môže postaviť voči prichádzajúcemu Kristovi. Prvým sú dvaja posadnutí zlými duchmi, ktorí vychádzajú zo svojich hrobov. Dve živé mŕtvoly, ktoré napriek svojmu prvotnému nepriateľstvu, nakoniec príjmu možnosť nového života. Druhý spôsob je postoj obyvateľov mesta, ktorí zanechávajú svoju každodennú činnosť, vychádzajúc z mesta, ho prosia "aby odišiel z ich kraja” a nechal ich tak. Zostávajú v sterilite svojho života.
Stojíme pred otázkou, aký je náš postoj zoči-voči prichádzajúcemu Kristovi? Čo vyjadrujú naše slová, keď zanechávajúc na okamih náš priestor, sa stretneme s ním? Istotne nie je jednoduché prijať výzvu, ktorú prichádzajúci Kristus prináša. Často znení naše zaužív…