Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu august, 2020

Sila novosti

Obraz
Ako často nás prekvapia niektorí ľudia svojím správaním. Keď prejavia reakcie, ktoré by sme neočakávali. Napríklad, keď malé dieťa koná zodpovednejšie ako dospelý človek; alebo keď chlapec onálepkovaný ako grázel pomôže nezištne cudziemu človeku… Pred Nazaretčanmi stojí Ježiš, ktorý ich prekvapuje svojím správaním. Na začiatku svojho verejného účinkovania, im predstavuje odkiaľ pochádza jeho sila, a to citujúc proroka Izaiáša: "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.” Prorok i Ježiš sú si vedomí prítomnosti Božieho ducha. Ježiš realizuje Božie prisľúbenia prostredníctvom sily Ducha. A to privádza k prekvapeniu obyvateľov Nazaretu.
Nazaretčania nevedia prijať, že pred nimi nestojí len Ježiš-človek ale i Boží Syn, v ktorom pôsobí Otcov Duch. Pre človeka, ktorý nie je naplnený Božím duchom je ťažké objaviť a prijať túto skutočnosť. Následne prechádzajú od prekvapenia k hnevu. Skúsme načúvať pozorne Božím slovám pod dohľadom múdrosti a sily Ducha S…

Facka pre diabla

Obraz
Hovorí sa o sv. Filipovi z Neri, že rozdával facky ľuďom s nesprávnymi pohnútkami. Raz dal jednu facku mladíkovi-delikventovi, ktorý bol postrachom jednej časti mesta, so slovami: “Toto nie je pre teba, ale pre diabla v tebe”. Už sa mladík pripravoval vrátiť darované, keď prišla ďalšia facka so slovami: “Toto už nie je pre diabla, ale je pre teba.” Teda prvá facka bola pre diabla, ktorý pokúša. Druhá už pre človeka, ktorý sa necháva uniesť pokušením. Dnešný úryvok hovorí o Ježišovej facke Petrovi, alebo skôr Diablovi, ktorý ho pokúša. Potom ako Ježiš prvýkrát predpovedá svoje utrpenie, Peter ho berie bokom so slovami: "Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!". Peter hľadá realizáciu svojej predstavy o Božom pôsobení a odmieta tú Božiu cestu. Preto mu Ježiš hovorí: “Choď mi z cesty, satan!”
My kresťania sme povolaní k tomu, aby nás viedla Božia predstava o svete, o ľuďoch či o Bohu. Jednoducho "mať zmysel pre Božie veci". K tomu je potrebné načúvať Bohu …

Poslovia pravdy

Obraz
V dejinách ľudstva i jednotlivcov zostane neustále aktuálna otázka po pravde. Čo je pravda? Ako ju môžeme nájsť? Právo na slobodu prejavu je veľmi dobrá vec, ale často nám nepomáha nájsť pravdu. Môj profesor masmediálnej komunikácie nám neustále pripomína: "Kde je informácia, tam vždy existovali a existujú aj proti-informácie a dezinformácie." Na pozadí dnešného evanjelia môžeme odhaliť, ako Božia pravda vstupuje do našich životov. Boh si vyberá človeka a odovzdáva mu posolstvo (pravdu). Treba pripomenúť, že Božia pravda nenecháva človeka na pokoji. Aj preto sa Herodes bál Jána Krstiteľa. Ako sme počuli v evanjeliu, "keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval."
Koľkokrát sa nachádzame v podobnej situácii, keď stojíme zoči-voči Božích poslov? Ako často v tom momente túžime umlčať ich, “odťať im hlavu”. A predsa ich radi počúvame. Cítime, ako by bolo fajn žiť podľa ich slov. Predsa tá zmena by priniesla veľmi veľa “obmedzení" a “nevýhod”. …

Maličkosti sa rátajú

Obraz
Mám rád ľudí, ktorí mi pomáhajú odosobniť sa. Pri nich si uvedomím, že svet sa netočí okolo mňa, ale ja som súčasťou niečoho väčšieho. Vtedy si uvedomím, že niektoré skutočnosti nesmiem prispôsobovať sebe a svojím túžbam, ale seba formovať k realizácii toho, čo je dobré a prirodzené. Bohužiaľ, často títo ľudia sú odpísaní ako zaujatí, nechápajúci dnešnú dobu, stredovekí či dokonca diskriminujúci. Ježiš je klasik. Ako sme mohli čítať v posledných dňoch (23. a 24. kapitola Matúšovho evanjelia), bezprostredne kritizuje farizejov a zákonníkov, ktorí podľahli subjektivite a svojím dojmom. Následok je ten, že pri prípravách na stretnutie s Bohom, často zabudnú na to podstatné. Ako päť nerozumných panien z podobenstva. Pri chystaní šiat, vlasov, darov, zostala bokom ich najdôležitejšia úloha - vítanie ženícha so zažatými lampami, pretože zabudli na olej.
Boh nám nechce zobrať naše životné radosti a túžby. Avšak nám pripomína, aby sme pri ich prežívaní nezabudli na to podstatné. A bolo by trápn…

Byť pripravený

Obraz
Je super, keď rodičia vedú deti k tomu, aby boli dôkladní a prezieraví vo svojich rozhodnutiach. A to nie len v momente, keď nie sú prítomní. Ale i v ich neprítomnosti. Nesnažia sa nadiktovať svojim deťom vlastné predstavy o živote. Ale vedú ich k tomu, aby si sami vedeli zvoliť spôsoby života, ktoré sú realizáciou skutočného dobra. V dnešnom evanjeliu čítame, ako Ježiš pozýva svojich učeníkov ku skutočnej múdrosti. To znamená, aby bdeli a boli pripravení v každom momente. Chce, aby učeníci boli učeníkmi v každom čase. Pretože on vstupuje do života učeníka neustále. Aby prežívali niečo, čo vyjadril Ján Krstiteľ: "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!”
Ježiš nás pozýva k prezieravosti a pripravenosti v každom momente. Ako starostlivý Boh, ktorý ako múdri rodičia, vie, že toto je cesta k radosti a požehnaniu. Zároveň je to prežívanie kresťanského povolania. Zvlášť osobná každodenná modlitba nás pripravuje, aby sme v každom okamihu vedeli byť Božími deťmi a hľadali skutočné …

Ukážkové konanie

Obraz
Každý z nás iste pozná skúsenosť, ktorá je vyjadrená ľudovým porekadlom: "stúpil mu na otlak". Jednoducho nemáme radi, keď niekto poukazuje na naše chyby a nedokonalosti. Naša reakcia nemusí byť príjemná nám ale hlavne nášmu okoliu. V dnešnom úryvku Ježiš takto stupuje zákoníkom a farizejom na otlaky. Hovorí im: "navonok sa zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti". Ako Boh, On vidí do srdca farizejom a zákonníkom, preto poukazuje na rozporuplnosť medzi vonkajším správaním a vnútornou motiváciou. Jednota medzi konaním a motiváciou je základom viery.
Ježišov učeník je pozvaný formovať svoje srdce, svoje vnútro, aby ono bolo pohnútkou k "ukážkovému" konaniu. Ako hovorí Písmo na inom mieste: "Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa." Každodenné spytovanie svedomia môže byť takouto pravidelnou formáciou nášho srdca, aby sme následne vynášali na povrch konanie, ktoré je v zhode s kresťanským životným štýlom.

Mt 23,27-32: Ježiš …

Márniví v Zákone či láske?

Obraz
Farizeji boli obdivovaní Izraelským národom pre ich zbožnosť a horlivosť. Zvlášť pre ich hlboké zanietenie v dodržiavaní Zákona. Dodržiavali i nariadenia o platení desiatkov zo všetkého, čo sa im urodilo alebo získali. I takých plodín ako je mäta, kôpor či rasca. Ježiš, vidiac ich márnivé nadšenie pre jednotlivé nariadenia, chce upriamiť ich pozornosť na podstatnejšie skutočnosti. V prežívaní vzťahu k Bohu sú dôležitejšie spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Ak chýbajú, dodržiavanie Zákona sa stáva obyčajným preciedzaním komára a prehĺtaním ťavy. Skutky, ktoré nemajú žiaden význam z pohľadu Božieho kráľovstva.
Každý učeník, ktorý prijal vieru je volaný v prvom rade objaviť podstatu viery. Ona má svoj zmysel v konkrétnom prežívaním spravodlivosti, milosrdenstva a vernosti. Ježišove slová priviedli práve svätého Augustína k výzve: “Miluj a rob čo chceš!” Pretože láska je zhrnutím týchto troch rozmerov jednej viery. Buďme márniví v láske a nie v Zákone.

Mt 23,23-26: Ježiš povedal zákonní…

Odvaha pozvať

Obraz
Veľmi dobre poznáme skutočnosť, že viera je niečo veľmi osobného. Máme ťažkosti vysvetľovať druhým, ako sa cítime, keď sme veľmi blízko k Bohu. Možno v tomto momente môžeme povedať len tie slová, ktoré Filip povedal Natanaelovi (alebo Bartolomejovi), keď mu priniesol zvesť: "Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci…” "Poď a uvidíš”, sú slová pozvania zo strany Filipa, ktoré zdvihli Natanaela z pod figovníka. Pozvanie k stretnutiu a k skúsenosti s nájdeným Mesiášom. Rozmýšľam nad tým, čo vo Filipových slovách prinútilo takého skeptika, ako bol Natanael, s názorom: "Môže byť z Nazareta niečo dobré?!”, aby sa zdvihol a išiel? Možno to bolo Filipovo nadšenie či jeho radosť?
Akokoľvek, Natanael prijíma pozvanie, aby sa stretol s Ježišom. Po tomto stretnutí sa stáva jeho pravým svedkom a priateľom, ktorý ho nasleduje až po mučenícku smrť. Nasledoval Ježiša a uvidel “otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“. Je tiež našou úlohou po…

Putovanie s Jakubom (3): Boh sa stará

Obraz
Ocitol som sa v španielskej Barcelone na letisku, kde pri východe ma čakala Anna. Členka asociácie Priateľov Svätojakubskej cesty. Zaviedla ma do bytu po rodičoch manžela, kde mi ponúkli ubytovanie za dobrovoľný príspevok. Postarali sa o credencial, čo je obdoba pasu či občianskeho preukazu, ktorým sa pútnik legitimuje na ceste a zbiera pečiatky z miest, kde bol ubytovaný (poprípade, ktoré cestou navštívil).  Keď sme vstúpili dovnútra, rozvoniavalo to tam zapekanými zemiakmi. "Spoločne sa navečeriame a potom ťa posprevádzame po Barcelone", hovorila mi. Pričom dodala: "Jedol si už tortilla de patatas? Manžel chystá na večeru. Je to tradičné španielske jedlo." Ukázala mi byt, pričom sa vyzvedala, čo robím. Hovorím, že som študentom v Ríme. "A ty si kňaz? Môžeš nám posvätiť tento byt?" Byt bol prerobený k tomu, aby vedel prijať dvanásť pútnikov, ktorí by potrebovali prenocovať v Barcelone.
Pred večerou som im požehnal byt-ubytovňu. Počas večere mi porozprával…

Kto som?

Obraz
Rád som sa prechádzal po meste Rím a pozoroval život okolo seba (aj s fotoaparátom v ruke). Pozorovať príchodzích turistov - mladých, dospelých, starších - ktorí hľadali nové skúsenosti. Za týmto hľadaním vidím hlad - túžbu poznania. V pozadí tejto túžby vnímam tajuplnú otázku: Kto som? Vidieť, poznať a skúsiť nám môže pomôcť odhaliť ten vlastný. Dnešné evanjelium prináša Ježišovu otázku: “A za koho ma pokladáte vy?” Otázka, v ktorej “Ja som” (Boh) pokorne žiada učeníkov: “Kto som?” Nie je to otázka roztržitého a strateného, ktorý chce nájsť svoju vlastnú identitu, svoj vlastný životný priestor. Nie je to ani otázka zvedavosti, s ktorou sa usiluje odhaliť, čo si ľudia myslia o ňom. Je to otázka, ktorou Ježiš pozýva učeníkov odhaliť jeho pravú identitu.
Kresťanstvo nie je ideológia, ani doktrína či morálka. Kresťanstvo je životne dôležitý priestor vzťahov. Toho vertikálneho - t.j. medzi človekom a Bohom - v ktorom kresťan odhaľuje svoje synovstvo voči Stvoriteľovi. A horizontálneho - t.j…

Naše miesto

Obraz
Odhaliť vlastné miesto v dejinách je asi najväčšou výzvou pre človeka. Úloha matky, otca, zamestnanca, riadiaceho pracovníka, vychovávateľa a ďalšie roly prinášajú so sebou povinnosti i práva. Prijať ich a realizovať znamená prežívať zodpovednosť. Najdôležitejšou úlohou kňazov v dejinách Izraelského národa bolo vyučovať a viesť ľud. Umožňovať mu, aby realizoval Zmluvu a vzťah s Bohom. Ježiš neruší túto úlohu: “...robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia…”, ale poukazuje na to, aby si nebrali príklad z ich správania: "podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú”.
Neraz si uvedomujem, ako je ťažké neprisvojiť si zverenú pozíciu (rolu). Moment, kedy každý človek stratí pravý význam prijatej spoločenskej role, ako i dobro zverených osôb. V prípade kňazov je to zabudnutie, že majú byť otcami viery pre iných a nie pánmi. Realizovať Ježišovu zaverečnú výzvu: "Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšen…

Druhá-tretia šanca

Obraz
Sme vďační ľuďom, udalostiam i životu, keď sa nám dostane druhej-tretej možnosti. Keď po zlyhaní či páde, môžeme znovu povstať a začať odznovu. Poznačení síce zlyhaním, ale poučení skúsenosťou, môžeme sa pozviechať a tešiť sa z novej príležitosti, ktorú nám ponúkli. I Boh nám ponúka neustále nový život. On je verný svojej zmluve, i keď my zlyhávame a padáme. Ponúka nám novú šancu, pretože neustále túži s nami zasadnúť k svadobnej hostine. Prežívať radostné spoločenstva s ľudským pokolením. To Božie pozvanie je každodenné, ktoré však môže byť odmietnuté. Môže byť dokonca prijaté, ale prežívané s povrchnosťou a banálnosťou.
V pozadí neprijatia pozvania či povrchnosti v prijatí je možno jeden radikálny dôvod. Skúmajme, či sa nedotýka i nás. Hovorím o neschopnosti moderného človeka vstúpiť do “logiky Božej nezištnosti” (bezodplatnosti). Že pozvanie na jeho hostinu si nemusíme zaslúžiť. Volá každého - a ako sa hovorí: “čo nič nestojí, za nič nestojí”. Pre pozvaných to bola práca na poli, obc…

Ozajstná odmena

Obraz
Prvé roky mojej mladosti som žil v komunistickom systéme. Chceli nás presvedčiť o dôležitosti totálnej rovnosti medzi ľuďmi. Z prítomnosti výhod, ktoré sa dostávalo členom alebo spolupracovníkom komunistickej strany, vzišiel veľavravný slogan: rovný medzi rovnejšími. Odmena v kapitalistickom zmysle bola považovaná za nespravodlivú, ktorá vytvára sociálne rozdiely. Ale, človek nepotrebuje veľa inteligencie, aby si uvedomil, že aj matka v rodine sa správa inak ku skoro dospelému synovi ako k jeho malej sestričke - a tento jej postoj je spravodlivý. I dnešné podobenstvo predstavuje zdanlivo nespravodlivé zaobchádzanie s robotníkmi zo strany hospodára. Každý z nich dostáva rovnakú odmenu, aj keď vykonali odlišnú prácu. Cirkevní otcovia našli skvelú odpoveď na vysvetlenie tohto podobenstva. Denár bol v tom čase považovaný za najvyššiu dennú odmenu pracovníka. A v tomto podobenstve je prirovnaný ku Nebeskému kráľovstvu - najväčšia Božia odmena, ktorú si človek dokáže predstaviť. A Božie kráľ…

Motivácia k slobode

Obraz
Ako som naznačil včera, človek síce túži po dokonalosti, predsa je málo tých, ktorí sa snažia tú pravú dosiahnuť. Prijímajú životné možnosti, aby rozvinuli svoje schopnosti, Prečo je tomu tak? Istý človek mi povedal: Lebo nám chýba tá pravá a silná motivácia. Včerajší príbeh z evanjelia skončil tým, že bohatý mladík, keď počul Ježišové slová, “odišiel smutný, lebo mal veľký majetok”. Dosiahnuť Božie kráľovstvo nebola pre neho dostatočná motivácia. Aj Ježiš zosmutnel a konštatoval: “Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva.”
Problém bohatstva, nie je problémom peňaženky, ale srdca. Môžeme byť slobodní, aj keď máme veľa prostriedkov; a môžeme byť ich otrokom a mať len pár drobných vo vrecku našich nohavíc. Nezáleží od množstva, či sme alebo nie zviazaní peniazmi a majetkom. Máme odvahu riskovať svoj čas, energiu i prostridky pre Božie kráľovstvo? Odpoveďou nám môžu byť Ježišové slová, ktorými uzatvára svoje rozprávanie: "A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými."

Mt 19,23…

Pravá sloboda

Obraz
Myslím, že každý z nás sa snaží žiť čo najlepšie. Hľadáme spôsoby a prijímame rozhodnutia, ktoré by zlepšili našu situáciu rodiny alebo spoločenského života. Mnohí mi budú oponovať, ale v konkrétnosti to tak nevyzerá. Aj preto máme pocit, že môžeme urobiť niečo viac. V úryvku dnešného evanjelia čítame, ako istý človek prichádza k Ježišovi a pýta sa ho: "Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?” Touto otázkou sa stáva prototypom dospelého veriaceho. Vo svojom živote dodržiaval Boží zákon, zároveň však cítil, že jeho život nie je naplnený. Čosi mu chýba k plnosti, niečo podstatné.
Ježišova odpoveď je zaujímavá: "Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania." Čo znamená: Ak chceš byť prijatý životom, je nutné dodržiavať prikázania. Inak ťa život vytresce. To však nestačí k dokonalosti. Je potrebné urobiť viac. V tomto je Ježiš jasný: "čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!” Teda zanechaj všetko, čo ťa k tomu živo…

Putovanie s Jakubom (2): Rozhodnutie

Obraz
Už ste si niekedy položili otázku: Čo mi bráni v tom, aby som urobil niečo neobvyklé? Je to racionálny dôvod, ľudia, strach, obavy, cieľ? Austrálsky spisovateľ Sergio Bambarén vo svojej knihe „Delfíny“ poznamenal: „Rozhodnutiami definujeme kým sme. Sú spôsobom, ktorým našim snom dávame zmysel a život. Sú cestou, ktorou sa stávame tým, čím chceme byť.“ Vedieť sa rozhodnúť je najdôležitejšia vec v živote človeka.Každý pútnik, ktorý objaví v sebe túžbu putovať do Santiaga de Compostela, musí prijať rozhodnutie vykročiť. V tomto prípade to nie je ľahké rozhodnutie. Ako som spomínal minulý týždeň, ide o pešiu púť, ktorá trvá dni, týždne a pre niektorých i mesiace. Ja som sa rozhodol pre cestu, ktorá začína v horskom stredovekom kláštore, v ktorom boli prijímaní pútnici, čo prichádzali z Francúzska cez Pyreneje a smerovali k hrobu sv. Jakuba.
Keď som si prezeral fotky z tejto hraničnej dedinky s 30 obyvateľmi, našiel som jednu s návestnou tabuľou, ktorá oznamovala vzdialenosť do Santiaga de …

Trpezlivosť a odvaha

Obraz
Pred časom prišla ku mne jedna matka a pýtala sa ma: "Čo mám urobiť pre svojho syna? Viem, že je dospelý, ale myslím, že ide nesprávnym smerom." Bola to pre mňa ťažká otázka, pretože som o jej synovi som nič nevedel. V týchto situáciách zvykneme povedať: "Modlite sa za neho!” Znie to povrchne, ale nie je. Modlitba za niekoho znamená spojivko medzi Božou a ľudskou vôľou. Dnešné evanjelium nám ponúka skvelý príklad. Kanaánska žena prosí za svoju dcéru: "Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch." Je to modlitba, v ktorej vyjadruje dôveru v Božiu pomoc. Ale na druhej strane prejavuje lásku k svojej dcére. Jej život sa pohybuje medzi Božou vôľou a láskou k svojej dcére. V jej modlitbe vidíme dva atribúty: odvahu a trpezlivosť. Odvaha ju oslobodzuje od strachu z Božej vôle, Božieho ticha a Božieho odmietnutia. A jej dcére slobodu od démona. Toto všetko je možné kvôli trpezlivosti vo viere. V trpezlivosti, ktorá umožňuje, aby jej modlitba…

Boh sa stará

Obraz
Sú skutočnosti, ktoré dnešný človek nechápe alebo sú mu cudzie. Jednou z nich je poslušnosť. Dante Alighieri vo svojich dielach ju nazýva “schopnosťou akceptovať vôľu toho, ktorý riadi, alebo ktorý nabáda ku naplneniu nejakej činnosti”. Teda poslušnosť je niečo vedome vybudované. Pritom dodáva, že poslušnosť v sebe nesie trojitý postoj: 1. chce byť sladká a nie horká; 2. ovládaná naplno a nie spontánne; 3. s mierou a nie bezmierne. Dnešný sviatok hovorí o poslušnosti jednej devy v dejinách Izraela a kresťanstva, ktorá prijíma Božie slovo s radosťou, s nadšením sa ponáhľa a v správnej miere realizuje. Skrze Máriu, ktorá sa robí poslušnou voči Božiemu Slovu, Boh navštevuje svoj ľud a ľud môže stretnúť svojho Boha. Tajomstvo navštívenia Panny Márie je anticipácia eschatologickej udalosti plného stretnutia Božieho ľudu s Bohom. Môžme hovoriť aj o symbolickom význame gravidity dvoch žien. Alžbeta v sebe nesie ohlásenie očakávania Vyvoleného ľudu (Jána Krstiteľa) a Mária v sebe nesie očakávan…

Manželstvo

Obraz
Istý mladík príde k svojmu otcovi a spýta sa ho: "Oci, môžeš mi vysvetliť, čo pre teba znamená manželstvo?" Otec mu odpovedá: “Vieš, manželstvo je zlom v živote muža. Pred týmto okamihom, muž prináša svojej priateľke neustále kytice kvetov. Od okamihu svadby, jej prináša už len zeleninu. V dnešnom úryvku z Matúšovho evanjelia počúvame ako niektorí farizeji skúšajú Ježiša v otázke o manželstve a rozvode. Poznajú odpoveď Mojžišovho zákona, avšak zabúdajú na Boží úmysel s touto inštitúciou. Zabúdajú, aký je zámer jej zakladateľa. Ako to bolo na počiatku, preto im pripomína: "od počiatku to nebolo tak".Ježiš tak vyzýva farizejov, dav a tiež učeníkov, aby odhalili zmysel a veľkosť manželstva. Nie je to obyčajný kontrakt (právnom slova zmysle) medzi dvoma ľuďmi, ktorí si dohadujú podmienky spoločného nažívania v jednej domácnosti. Ide o zmluvu (biblickom slova zmysle), ktorú neustále budujú. A to nielen povinnosťami (so zeleninou), ale neustálou pozornosťou a láskou (s kv…

Odpustenie

Obraz
V každodennom živote vstupujeme do mnoho rôznych vzťahov - v rodine, v práci, v škole. Aj keď v dnešnej situácii sú limitované. Niektoré z nich sú veľmi príjemné, iné nepríjemné. Pravdepodobne, v našej mysli si kladieme podobnú otázku ako svätý Peter: "koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?" To znamená: Ak cítim nespravodlivosť, koľko trpezlivosti by som mal mať voči blížnemu? Ježiš mu jasne odpovedá: "Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz!" Ale v nasledujúcom podobenstve učeníkom kladie inú otázku, aj keď úzko prepojenú s témou odpustenia: “Kým chceš byť?” Podobenstvo totiž opisuje tri scény. Prvá scéna zjavuje Boží spôsob konania. Druhá scéna ten ľudský. A posledná tretia predstavuje moment pravdy.
Celé podobenstvo je uzatvorené konštatovaním: "Tak aj môj nebeský otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.” Preto majme na pamäti tri skutočnosti, keď stojíme zoči-voči otázke odpustenia: 1) Božie odpustenie predchád…

Putovanie s Jakubom

Obraz
Pred viacerými rokmi ma zaujala stáročná kresťanská skúsenosť vyjadrená týmito slovami: "Ak chceš spoznať Krista, musíš ísť do Jeruzalema. Ak chcete poznať Cirkev, musíš ísť do Ríma. Ak chceš spoznať sám seba, musíš ísť do Santiaga de Compostela.“ Ide o tri miesta, na ktoré kresťania putovali. Niektorí zo zbožnosti a iní z kajúcnosti. Tieto slová ma viedli k tomu, aby som ako kresťan navštívil prvé dve miesta - Jeruzalem a Rím.Kráčať uličkami, po ktorých podľa tradícii chodil Ježiš. Ísť na miesta, ktoré podľa tradícii navštívil náš Pán. Na vlastné oči vidieť stavby či ruiny, ktoré on mohol vidieť. Posedieť si na miestach, na ktorých on oddychoval alebo vyučoval. Precítiť atmosféru miest, na ktorých sa udial zázrak. Dotknúť vecí, ktoré boli súčasťou jeho kultúry a tradícií. Návštevou Jeruzalema a Izraela sa ľudsky priblížiť k historickému Ježišovi. Jednoducho spoznať Krista.
Podobne to bolo s putovaním do Večného mesta, Ríma. O to viac, že posledných šesť rokov svojho života som mo…

Ako dieťa

Obraz
Ako málo poznáme svet, ktorý nás obklopuje? Vedci predpokladajú, že poznáme iba 4% nekonečného vesmíru. Zostáva asi 96% z neho, o ktorom nevieme absolútne nič. Dokonca ani to, z akého materiálu sa skladá. Ale nemusíme ísť do makrokozmosu, stačí sa poobzerať okolo seba a objavíme podobnosť aj v našom osobnom svete. Aj ten zostáva veľkým tajomstvom, v ktorom je prítomných množstvo paradoxov. O jednom z nich hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu. V centre pozornosti apoštolov je otázka: “Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?” Snažia sa zadefinovať ideálny model človeka, ktorý by sa opravdivo páčil Bohu. Ktorý je potrebný nasledovať, aby sa stali “veľkými” v Nebeskom kráľovstve. Ježišova odpoveď je jasná: “ Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.” V centre takéhoto napredovania má byť obrátenie a podobnosť deťom. Navrhuje tiež spôsob, ako sa človek “stáva” podobným dieťaťu: “prijať jedno takéto dieťa v mojom (Ježišovom) mene.” Je to ľahké alebo ťažké…

Aký život...

Obraz
Smutným, nahnevaným, znudeným, znechuteným … zvyknem hovoriť, že život je veľmi krátky na to, aby žili v takom stave. Aby otvorili oči a našli naplnenie svojho života. Potom príde tá povestná otázka, na ktorú každý z ľudí si musí zodpovedať sám: “Ale kde hľadať?" Dnešný úryvok z evanjelia, ktorý prináša zhrnutie kresťanského posolstva, môže dať odpoveď na túto otázku. Ježiš je jasný: „Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.” Vyťahuje klasický obraz z prírody, aby poukázal na tajomstvo plnosti života. Ako by povedal: “Je v prirodzenosti vecí, že v odumieraní začína rast."
Osobne chápem toto posolstvo ako výzva k "životu pre…” T.j. nájdenie zmyslu, pre ktorý chceš obetovať svoj život. Jedine takýto život prináša úrodu a potešenie srdca. A každá minúta nám ponúka možnosť zdvihnúť sa zo stoličky, stretnúť núdzneho a tvorivo obohatiť jeho život. Aj v objatí, povzbudivom slove, strávenom čase či p…

Boží dôkaz

Obraz
Dokazovanie je súčasťou každodenného života. Nestačí len chlapské slovo, očakávame i dôkaz pravosti tvrdenia. Ak ho nedostávame, prichádzajú pochybnosti a overovanie. Otvoríme si aspoň internetový prehliadač a hľadáme na tomto zdroji informácii, či tvrdenie je pravdivé. Úryvok dnešnej nedele nás vovádza do udalosti, ktorá sa odohráva na Galilejskom jazere. Učeníci majú za úlohu prepraviť sa na druhý breh, aby sa tam stretli s Ježišom. Ten im prichádza v ústrety kráčajúc po vodnej hladine. Napriek jeho ujisťujúcim slovám: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!", premáha ich strach z možnej mátohy. A Šimon Peter žiada dôkaz: "Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode."
Viditeľné znamenie Božej prítomnosti, ktoré môže Peter zažiť na vlastnej koži. Napriek tomu nestačí Božia moc. Je potrebná i ľudská spolupráca, ktorá je často hatená strachom, chýbajúcim nadšením či dokonca lenivosťou. V Šimonovom prípade je to strach.  
Je zrejmé, že prítomnosť Boha v život…

Dôležitosť viery

Obraz
Svet je krásnym priestorom, do ktorého sme boli vložení. Má všetky možnosti, aby sa v ňom človek mohol zdokonaľovať, vytvárať istý priestor spolunažívania a umožniť každému prežívať šťastie. Predsa je v ňom mnoho neporiadku a nedokonalosti. Dokonca i tí, ktorí by tomu chceli napomôcť, to nedokážu. V dnešnom úryvku prichádza ku Kristovi istý človek. Na kolenách ho prosí: "Pane, zmiluj sa nad mojím synom… Priviedol som ho k tvojim učeníkom, no nemohli ho uzdraviť.” Dôvodom, prečo ho učeníci nedokázali uzdraviť bola ich “malá viera”. 
Pri týchto slovách si uvedomujem, ako ku všetkým naším snahám o dobro je potrebné dodať čosi. Nestačí mať dobrý úmysel, rozhodnúť sa pre dobré konanie, je potrebné mať i "vieru ako horčičné zrnko”, aby sme menili svet k lepšiemu. Teda, aby sme budovali Božie kráľovstvo.

Mt 17,14-20: K Ježišovi pristúpil istý človek, padol pred ním na kolená a hovoril: „Pane, zmiluj sa nad mojím synom: je námesačný a veľmi trpí, lebo často padne do ohňa a často do vod…

Myšlienky

Obraz
Naše myšlienky formujú naše skutky, slová alebo rozhodnutia. To, čo nesieme v sebe sa prejavuje v každodennom konaní. Ak rozmýšľame kreatívne nad dobrom, tak sme pripravení konať dobro. Ak naše srdce a myseľ sú zahltené hnevom či pomstou, ono sa to prejaví i v maličnostiach. Dnešný úryvok nás pozýva k prijatiu perspektívy nasledovania. Ježiš je jasný: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma." Ide o podstatu učeníctva, ktoré spočíva v imitácii majstra, učiteľa. A Ježiš nám ukázal cestu obety. Cestu života pre blížneho, pre Božie kráľovstvo, pre Boha.
Ak náš pohľad spočinie na Kristovi, dokážeme kráčať v jeho šľapajách. A ak nesieme v sebe Boha a jeho milosť, ona sa prejaví v našich postojoch. Preto skúmajme náš pohľad a naše myšlienky. Aby to bol Kristus a jeho slová, ktoré formujú naše priority a udávajú smer nášmu životu.

Mt 16,24-28: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. …

Objaviť seba

Obraz
So skupinkou mladých som vystupoval na Roháčsky hrebeň cestičkou, ktorá nás doviedla na jedno miesto s nádherným výhľadom. Na jednej strane sa rozprestierali hory a na druhej mesto a polia. Nad nami bola nádherná modrá obloha s niekoľkými mráčikmi. Jedna dievčina v istom okamihu zdvihne ruky a hovorí: "Waw, tu sa môžem dotknúť neba!" Toto je jedna z momentov, v ktorých objavíte dôstojnosť človeka.
Dnešný úryvok začína s konštatovaním: "Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch". Privádza ich na miesto, kde sú ochotní urobiť nezvyčajné kroky - tak ako to dievča, ktorá sa chce dotknúť neba. Peter chce urobiť "tri stánky". Rýchlo si uvedomíme, že nie Ježiš potrebuje túto zmenu. Sú to samotní učeníci, ktorí potrebujú túto skúsenosť.
Dôležitý moment - dokonca nevyhnutný - pre všetkých učeníkov. Ide o moment ústrania a ticha. Modlitba, ktorá pomáha objaviť vlastnú tvár. Stojac zoči voči osláveného Krista, aj tvár učeníka ve…

Modlitba matky

Obraz
Pred časom prišla ku mne jedna matka a pýtala sa ma: "Čo mám urobiť pre svojho syna? Viem, že je dospelý, ale myslím, že ide nesprávnym smerom." Bola to pre mňa ťažká otázka, pretože som o jej synovi som nič nevedel. V týchto situáciách zvykneme povedať: "Modlite sa za neho!” Znie to povrchne, ale nie je. Modlitba za niekoho znamená spojivko medzi Božou a ľudskou vôľou.
Dnešné evanjelium nám ponúka skvelý príklad. Kanaánska žena prosí za svoju dcéru: "Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch." Je to modlitba, v ktorej vyjadruje dôveru v Božiu pomoc. Ale na druhej strane prejavuje lásku k svojej dcére. Jej život sa pohybuje medzi Božou vôľou a láskou k svojej dcére. V jej modlitbe vidíme dva atribúty: odvahu a trpezlivosť. Odvaha ju oslobodzuje od strachu z Božej vôle, Božieho ticha a Božieho odmietnutia. A jej dcére slobodu od démona. Toto všetko je možné kvôli trpezlivosti vo viere. V trpezlivosti, ktorá umožňuje, aby jej modlitba…

Nenechá v štichu

Obraz
Nie len politici nám sľubujú istoty. Ale aj samotný človek si ich sám zabezpečuje. Pohľad do neistej a rýchlo meniacej sa budúcnosti nás neustále zapĺňa túžbou po akých-takých oporných bodoch. Je zaujímavé sledovať: Načo sa spolieha človek? Čo sa stáva jeho oporným bodom? Evanjelium nám ponúka Božiu perspektívu na túto skutočnosť.
Kráčať po vode je proti zákonom prírody. Je super hľadieť na Petra, pre ktorého pozvanie (ešte lepšie nariadenie: „Poď!“) od Ježiša je omnoho viac ako poznanie prírodných zákonov a ich garancie. Peter stojí pevne na nohách pokiaľ drží svoj pohľad na Kristovi. Teda pokiaľ je Kristus jeho istotou. V momente, keď jeho pozornosť je obrátená na fúkajúci vietor, začína sa potápať.
V Petrovi je znázornená celá Cirkev i jednotliví kresťania. Novosť, ktorú prinášame do sveta je Kristus Pán. Nič iné mimo neho. Vernosť v jeho vôľu kresťana môže odviesť ďaleko do sveta, ďaleko od rodiny, ďaleko od pôvodnej kultúry, ďaleko od vlastných priateľov. Ale vždy je nebezpečenstvo…

Stretnutie s Kristom

Obraz
Blažený človek, ktorý vie vnímať Božiu prítomnosť v dejinách ľudstva i v histórii jednotlivca. Ak vie odhaliť tie neviditeľné stopy Božej milosti a darov. Pre toho človeka sa prítomný okamih stretnutia stáva silným a nevšedným darom, ktorý ho pretvára a vnáša radosť.
Správy o dianí okolo Ježiša sa dostávajú i k Herodesovi. Ten ho spája so svojím rozhodnutím nad Jánom Krstiteľom, ktorého "vrhol do väzenia” a následne "dal vo väzení sťať”. Paradoxne, postoj Herodesa je o krok ďalej, ako predstava obyvateľov Nazaretu, o ktorých sme čítali včera. Títo v ňom vidia čiste ľudskú dimenziu, pričom Herodes aj tú nadprirodzenú.
Ježiš nie je obyčajný rabi, buditeľ národa či prorok. Ale zostane taký v očiach tých, ktorí odmietnu jeho božstvo. Tých, ktorým chýba pohľad viery, aby videli v ňom prichádzajúceho Boha. Bol to Ján Krstiteľ, ktorý po Márii v ňom rozpoznáva Božieho Syna, Mesiáša. Obom toto poznanie zmenilo životy a sami prežívajú radosť z tohto poznania. Naopak Herodes i Nazaretčan…