Príspevky

Svedectvo dvoch

Obraz
Žijeme v dobe veľkých možností. Zvlášť technika nám dáva obrovský priestor, v ktorom sa človek môže realizovať a rozvíjať svoje schopnosti. Napríklad, informačné technológie nám umožňujú poznať a virtuálne byť prítomný pri udalostiach, ktoré sa odohrávajú na inom konci sveta. Stačí si sadnúť za televíziu, rádio či internet a priebehu pár sekúnd sa presuniete do iného sveta.  Dnešné evanjeliu hovorí o Ježišovej túžbe rozšíriť správu o blízkosti Božieho kráľovstva “do každého mesta a na každé miesto”. Nemá internet, nemá telegón, nemá poštu. Vyberá si konkrétnych ľudí - v tomto prípade “sedemdesiatich dvoch” - a po dvoch ich posiela pred sebou. Ich úlohou je ohlásiť: "Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo."
Ježišova realizácia tohto šírenia, nie je niečo náhodné. Je to cielené e presne zorganizované. Preto toľko usmernení z jeho strany. Tento spôsob šírenia má pomôcť učeníkom byť v tejto úlohe autentickými ohlasovateľmi. Ono je pozvaním pre každého kresťana. A aj keď máme všetky …

Byť pripravený

Obraz
Nadšenie pre niečo je inšpirované určitým okamihom. Môže to byť stretnutie s charizmatickým alebo talentovaným človekom. Môže byť inšpirované určitou udalosťou v živote človeka - bolestnou alebo radostnou. Taktiež nejakým osobným pozvaním k nejakej činnosti konkrétnym a nám blízkym človekom. Toto všetko v nás môťe zapáliť nadšenie pre nejakú činnosť. Ale veľmi dobre vieme, že to nestačí, že je ešte potrebná aj vôľa realizovať toto nadšenie. Evanjelium nám prináša niektoré situácie, kde sa prejavuje nadšenie kráčať za Ježišom, kde ale jestvuje ešte nejaké “ale” alebo “najprv”. Kristus v evanjeliu však očakáva od učeníka rýchlu odpoveď bez váhania. Akoby chcel jasne povedať: Čas je krátky. Čas sa naplnil, priblížilo sa Bože kráľovstvo. Buďte pripravení dať pozitívnu odpoveď na moje volanie.
Čo vlastne znamená byť pripravený nasledovať Krista? Znamená byť chudobný v duchu. Postoj človeka, ktorý nemá nič, čo by musel chrániť. Preto je totálne slobodný. Nie je zastavovaný potrebou aplauzu, p…

Vystupovať a zostupovať

Obraz
Neviem, kto vymyslel rebrík, ale urobil dobrú prácu. Bez tohto vynálezu by človek nemohol vystupovať či zostupovať. Skutočne veľmi užitočná vec. Niektorí tento vynález vylepšili - tak kvôli jeho každodennému použitiu ako aj k jeho lepšiemu skladovaniu. Na sviatok archanjelov nám Cirkev pripomína pasáž z evanjelia, ktorý popisuje Ježišov prísľub daný nielen učeníkom: “Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.” Udeľuje ho pri konkrétnej udalosti, kedy Natanael uznáva Ježišovo božstvo: “Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!". Je to prísľub plnosti života s Bohom. 
Ježiš sa stáva skutočným Božím chrámom a kríž (či lepšie Ukrižovaný) je rebríkom, ktorým anjeli zostupujú a ľudia vystúpujú k tomuto svätému chrámu. Bez Krista, každé spoločenstvo a každý vzťah Boh-človek je prerušený. On je jediným prostredníkom spásy, vykúpenia, večného života. Úlohou kresťana je silou viery objaviť, že Kristus je jediná cesta k spáse. Zvolať spolu s Natanaelom (č…

Tešiť sa

Obraz
Ako často sme pokúšaní z lásky urobiť obchod. I do tohto najvnútornejšieho a najsilnejšieho spôsobu prežívania vzťahu vniesť logiku dám-dostanem. Jednoducho, že je to očakávanie odmeny, ktoré motivuje priblíženie sa k blížnemu a poslúženie mu. Obchodná logika: dám (investujem), aby som dostal. Logika, ktorá často vstupuje do prežívania viery, do vzťahu k Bohu a lásky k Bohu. Zlý pokúša bezplatnosť tohto vzťahu - túži, aby sa zviditeľnila zásluhovosť v tomto vzťahu. Tak i učeníkom napadá "myšlienka, kto z nich je väčší." Jednoducho, kto má väčšie zásluhy.
Ježiš prevracia naruby takéto vnímania vzťahu v Božom kráľovstve. Nasledovať ho, nerobí z učeníkov "veľkých", volá nás k tomu, aby sme boli tými "najmenšími". Zároveň pridáva, že konanie dobra nie je vlastnosťou tejto "privilegovanej" skupiny okolo Ježiša. Že len učeníci majú právo na túto "výsadu". Naopak, pozýva ich rozpoznať dobro všade tam, kde sa realizuje. Rozpoznať a tešiť sa z ka…

Vstúpiť do Božieho priestoru

Obraz
V Taliansku majú jedno zaujímavé ľudové porekadlo: “Tra il dire e il fare c’è di mezzo il mare", ktoré môžeme preložiť: "medzi hovorením a konaním sa nachádza more". Vyjadruje vzdialenosť medzi vyjadrením súhlasu a konaním podľa neho. Medzi tým, čo sľúbime a tým, čo nakoniec urobíme. Ježiš pozná dobre tajomstvo človeka a aj tento spôsob konania. Pripomína ho v krátkom podobenstve o dvoch synoch. Jedného i druhého pozýva vlastný otec k práci. Teda vstúpiť do činnosti a diela vlastného otca, aby ho pomohli zveľadiť. Avšak, dvom synom je za ťažko ísť pracovať do otcovej vinice (mať účasť na zveľadenie dedičstva). Poznajú otcovu vôľu, ale odmietajú prijať dedičstvo a zodpovednosť za neho.
Boh nás neustále pozýva vstúpiť do vzťahu s ním. Nám ľuďom však, podobne ako dvom synom z podobenstva, chýba táto túžba vstúpiť do priestoru dedičstva a zodpovednosti za Otcove veci. Niektorí z nás povieme priamo: “Nechce sa mi”. Iní zasa priveľmi rýchlo súhlasíme a nakoniec vôbec nepôjdeme.…

Bolesť

Obraz
Možno sa to zdá paradoxné, ale život nás učí, že skutočná láska je vždy spojená s bolesťou. Existujú rôzne životné skúsenosti, v ktorých sa táto väzba prejavuje. Od matky, ktorá rodí až k Bohom prejavenú lásku voči človeku na kríži pre človeka. V dnešnom úryvku z evanjelia Ježiš zjavuje svojim učeníkom ťažkú a bolestivú budúcnosť: “Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí”. Ide o okamih v ktorom oni čakávajú skoré víťazstvo. Nechápu, ako môže ľudom obdivovaný človek dôjsť k takémuto tragickému osudu. V ich logike nemá priestor utrpenie a smrť na kríži.
My máme neskutočnú výhodu oproti učeníkom. Od počiatku nášho kresťanského napredovania poznáme pravý význam týchto jeho slov. Vieme o utrpení i smrti Krista na kríži, ale poznáme ako toto jeho dielo vyvrcholí. Boli nám zjavené kroky, ktorými chce Boh zachrániť ľudí. Paradoxne však, nevieme prijať toto prepojenie medzi bolesťou a skutočnou láskou v každodennom živote. Preto aj my potrebuje znovu a znovu počuť Kristovu výzvu: “Dobre počúvajte a …

Za koho ma pokladáte?

Obraz
Nie všetky otázky nás nechávajú pokojnými - mnohé nás vytočia, pretože nemáme na ňu odpoveď. Napriek emóciám, ktoré v tom momente cítime, si uvedomujeme, že je potrebné zachovať si chladnú hlavu a pomalým poznávaním odhaľovať pravdu. Ale, kto má v súčasnej dobe na to čas? A mnohí sa uspokojíme s povrchnými a jednoduchými odpoveďami na zložité otázky. Nielen Herodes je postavený pred otázku, ktorá ho nenecháva spať. Otázka, ktorá pochádza z vnímania diania v Izraeli. Proroka síce umlčal a zabil, ale proroctvo zostáva. A tak otázka ďalej zaznieva pri informáciách, ktoré prichádzajú do paláca. A kladú si ju i ostatní. I samotný Ježiš túži, aby táto otázka zaznievala neustále v mysliach učeníkov, ktorí sa rozhodli nasledovať ho. Otázka, ktorá po preformulovaní je veľmi osobná: "A vy ma za koho pokladáte?”
Ako by sme odpovedali v tomto momente my: všemocný Boh? sudca? policajt? krotiteľ? legislátor? Ide o tom, aby naša odpoveď nevyjadrovala len naučenú katechizmovú odpoveď. Ale ponúkla …

Nestačí zvedavosť

Obraz
Neviem, ako často, ale predpokladám, že sú prítomné - bezsenné noci u človeka, ktorý má svedomie čierne ako uhlie. I v momente, keď je myseľ zaliata alkoholom alebo utlmená nejakými drogami. Môžeme vytlačiť všeličo z vedomia, ale v podvedomí toho veľa zostáva. A z času na čas túži vyjsť na povrch ako sen či matná spomienka. Herodesa trápi prítomnosť toho, o ktorom mnohí hovoria, že to "Ján vstal z mŕtvych,” alebo "jeden z dávnych prorokov.” Pri informácii o dianí okolo Ježiša a jeho prítomnosť, sa vynára “stará spomienka” na Jána Krstiteľa. Tá ho síce znepokojuje a privádza k rozpakom, ale on vie o pravde: "Jána som dal ja sťať.” Jedného proroka sa zbavil a zrazu počúva o druhom. Preto rastie v ňom túžba vidieť ho.
Poháňa ho síce zvedavosť, ktorá nabáda zmysly k osobnému zážitku s prorokom. Avšak táto nevedie ku konverzii srdca a ku prijatiu odpustenia. Možno je to kuriozita, ktorá by aspoň trochu utlmila ten hlad po zabudnutí a utlmení výčitiek? Nevieme. Vieme však, že t…

Dar moci

Obraz
Mnohí psychológovia a psychiatri sa pokúsili odpovedať na otázku: Aká je najhlbšia motivácia pre človeka? Ich odpovede boli rôzne: potreba sexu (Freud), túžba po moci (Adler), zhodenie zodpovednosti (Skinner) či iné… Asi najčastejšou motiváciou bola práve túžba po moci. Dokonca aj v dnešnom evanjeliu čítame ako aj “Ježiš zvolal Dvanástich a dal im silu i moc…” Ale táto sila neslúži na utláčanie, prinútenie či manipuláciu. Pomocou nej, Dvanásti dostávajú schopnosť odstrániť temnú stránku vo vnútri človeka. Tú zlú časť, ktorá prežíva v každom človeku. Spolu s touto misiou sú povolaní hlásať radostnú zvesť evanjelia.
Toto tejto úlohe “slúži” Cirkev: Hlásať Krista a uzdravovať človeka. Aj preto, každá sviatosť nesie v sebe ohlasovanie radostnej zvesti a odovzdanie neviditeľnej Božej milosti. Priestor pre Božie Slovo a priestor uzdravenia. Žiaden kňaz, žiaden rehoľník i laik nemôže sa zriecť z tohto poverenia. Objavme charakter tejto Kristom odovzdanej moci v našom každodennom živote.

Lk 9,1-…

Boží priatelia

Obraz
Každý z nás si denne vyberáme ľudí, s ktorými sa chceme priateliť. Je však len veľmi málo z nich, ktorí nakoniec vstúpia do úzkeho vzťahu - ktorí vstupia “do nášho domu”. Tých nakoniec nazveme priateľmi v užšom slova zmysle. Existuje mnoho parametrov, ktoré zvažujeme pri našom výbere. Iní zostávajú v pozícii pozorovateľov z diaľky - známi, susedia či “priatelia” na Facebooku ... Dnešné evanjelium nám pripomína, že Ježiš je nasledovaný veľkým zástupom. Dokonca ani tí najbližší sa k nemu nedokážu priblížiť. Ježiš uvíta túto situáciu ako dobrú príležitosť, aby vysvetlil jeho výber priateľov. Sú to "tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho."
Nie je to sympatia, krása, bohatstvo, spoločenské postavenie… Je to počúvanie a prijímanie Božieho Slova v každodennom živote. A práve Mária bola prvá, ktorá toto Slovo nechala vstúpiť do svojho života. Dokonca skrze ňu sa rodí do tohto sveta. Čo si myslíš: je prijatie Božieho slova ľahké alebo ťažké? Akokoľvek, je to jediné Božie kritériu…