Príspevky

Falošná religiozita

Obraz
V Ježišovej pozornosti zostávajú tri rozmery falošnej religiozity . Ježiš na nich upozorňuje nie len farizejov a zákonníkov, ale aj všetkých nás. Ináč riskujeme nespravodlivosť a nelásku. Skúsme si ich priblížiť. Tou prvou je nedostatok rozlišovacej schopnosti . To neumožňuje rozpoznať, čo má byť v centre autentického vzťahu s Bohom a s druhými. A tak u farizejoch je dôležitejšie "dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny" ako "spravodlivosť a Božia láska". Druhým pokušením je pokrytecká okázalosť . Teda vynikať, vyvyšovať sa ... dokonca si aj z Boha robiť zámienku na potvrdenie seba samého. Takéto správanie z nás robí "neoznačené hroby" - vyzeráme živí, vo vnútri sme vlastne mŕtvi. Poslednou, ktorá súvisí s predchádzajúcimi, je pokrytectvo . Ježiš hovorí o "zaťažovaní ľudí bremenami, ktorých ... sa ani jediným prstom nedotkne". Takémuto človeku chýba opravdivé spolucítenie a spravodlivosť. To prorocké slovíčko "beda", vyzýva čít

V centre pozornosti je Ježiš

Obraz
V jednej starobylej homílii, ktorá nesie názov "Chudák Judáš, môj brat", kňaz sa zamýšľal nad konaním Judáša. V duchu Evanjelistov, ktorí neskúmajú dôvod Judášovej zrady, povie: "Čo mu prechádzalo hlavou, keď sa rozhodoval zradiť Ježiša, neviem!" A nie je to ani podstatné, vysvetľuje nám dnešný úryvok. Evanjelista Ján nás vyzýva hľadieť na Krista a jeho postoj voči Judášovi. Nie na Judáša. Ten, napriek zrade, zostáva v jeho očiach jeden z Dvanástich; jeden z tých, ktorých si on sám vyvolil, pretože ich miloval a stále miluje. Zohýna sa k nim a slúži umývaním nôh či namočeným kúskom chleba. Zároveň mu hovorí: "Čo chceš urobiť, urob čo najskôr." Nejde o schválenie, ani výzva k činnosti. Evanjelista Ján je hlbší vo svojom posolstve. Týmito slovami pripomína slobodu a lásku, s ktorou Ježiš pretvára Judášovu zradu na obetu vlastného života. Zároveň sa realizuje predstava niektorých, ktorí si mysleli, že "Ježiš mu povedal: Nakúp čo budeme potrebovať na svia

Poslušnosť Božej vôli

Obraz
Už je to rok, čo nás doprevádza Rok rodiny . Ním, nás pápež František chce učiť významu a dôležitosti rodiny nie len ako sociálnej a občianskej inštitúcie, ale aj jej prítomnosť v horizonte dejín spásy . Pretože Ježiš, Druhá Božská osoba, sa rodí do ľudskej rodiny. A tak rodinnosť medzi Jozefom, Máriou a Ježišom predstavujú spôsob vytvárania a prežívania nie len rodiny, ale aj každého spoločenstva. Preto je tu otázka: Ako prežívať túto rodinnosť? Aký je jej najskrytejší a najpodstatnejší základ? Nazaretská rodina, viac ako pokrvenstvo, je postavená poslušnosti voči Božej vôli . Ona je najpodstatnejší prvok, ktorý je základom vytvorenia rodinnosti s Ježišom. Nie voči hocikomu, ale voči Bohu. Avšak, táto poslušnosť nevytvára vzťah len voči Bohu. Prináša nevšednú kvalitu i do ostatných vzťahov, ktoré sa skrížia s ním. Pretože puto poslušnosti voči Božej vôli dá novú a živú príchuť ostatným vzťahom. Odkiaľ prichádza toto požehnanie? Totiž v Božej vôli sa skrýva naše povolanie - vyvoleni

Rozhovor s Bohom

Obraz
Dnešná liturgia slova nás pozýva prostredníctvom slov proroka Izaiáša k zaujímavej skutočnosti: "A príďte, budeme sa pravotiť, hovorí Pán." Možno také archaické slovo, ktoré môžeme zadefinovať ako "diskusia s cieľom vyjasnenia". Boh pozýva svoj ľud k úprimnému rozhovoru, v ktorom môže rozpoznať svoje chyby a nastúpiť na cestu spravodlivosti. K tomu sme pozvaní aj my - novozákonní ľudia. A dnešný úryvok nám môže dať pár základných indikácii. Ide v ňom o tvrdú Ježišovu reč voči zákonníkom a farizejom, ktorí "zasadli na Mojžišovu stolicu" a "hovoria, a nekonajú" podľa toho. A učeníci sú pozvaní, aby tento spôsob nebol pre nich vlastný. Práve naopak, vyzýva ich: "vy všetci ste bratia". To znamená odmietnuť pozície učiteľa či otca a objaviť pozíciu spolupútnika. Nestavať sa do pozície toho, ktorý vedie dialóg; ale toho, ktorý pozýva k dialógu s najvyšším Učiteľom. A v tom rozhovore spolu objaviť cestu, ktorá vedie k naplneniu života viery. M

Dokonalosť kresťana

Obraz
Sekulárny svet od kresťanov neustále očakáva dokonalosť. Aj preto je nám vyčítané, že takto nekonáme. Že zlyhávame. Niekedy máme pocit, že nám nevie prepáčiť to, čo ateistom či inovercom ľavou zadnou prepáči. O akej dokonalosti vlastne hovorí Ježiš a Písmo. Je to evanjelista Lukáš, ktorý prináša odpoveď. Totiž, kde ostatní prinášajú Ježišovu výzvu: "Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec", evanjelista Lukáš prináša Ježišovu výzvu: "Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!" A v Ježišovi a v jeho tajomstve vtelenia, je nám dané poznať to, čo je vlastné Bohu. Zároveň, však, ide o pozvanie, aby sme to žili. A to je pozoruhodná zmena. Totiž, predtým bol človek prijímateľom Božieho milosrdenstva; teraz sa stáva strojcom milosrdenstva pre blížneho. A to je najväčší prejav dokonalosti. Odhaľme, že v prijímaní i v prejavení milosrdenstva je tá najväčšia dokonalosť, ktorú človek môže žiť. A to v duchu hojnosti: "Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natla

Pripravenosť v praxi

Obraz
Advent, ktorý sme predvčerom začali, je jedno z dôležitých období pre budovanie života viery. Čas, keď kresťan má upriamiť svoj pohľad na tzv. eschatologické udalosti druhého príchodu Krista. Takýto pohľad smeruje k naplneniu čnosti nádeje a pripravenosti kresťana v každom momente uchopiť príležitosť k stretnutiu s Kristom. Dnešné evanjelium nám prináša konkrétny príklad, ako prežívať tento čas. Ježiš prechádzajúci: "popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov” a hneď ich pozýva: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.” Pozvanie k prežívaniu skúsenosti Božieho kráľovstva. Ich reakcia na toto pozvanie je ohromná: "Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.” Ich nadšenie nasledovať ho, aj keď v istom okamihu s ťažkosťami, zostane živé počas ich následného života. Príklad radikálneho a nadšeného nasledovania Krista, ktorý by závidel každý charizmatický vodca. Motív takéhoto prijatia, nie len týchto dvoch bratov počas stáročí Božieho volania, je rôznorodý. Dôleži

Viera vedie k ľudskosti

Obraz
Naša adventná cesta každodennosti začína prosbou: "Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí." Ide o hlas neskutočne ľudský. Ide o krik plného súcitu s trpiacim. Tento ľudský výkrik a odvážne vyznanie viery nie sú v zmysle dogmatiky či zbožnosti. Ide o zdravú vieru, ktorá je prepojená s ľudskosťou. Takáto viera privádza Ježiša k údivu. Zároveň konštatuje pred tými, ktorí ho doprevádzajú: "Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli." Viera, ktorá je schopná prijať na seba konkrétnym spôsobom utrpenie a potrebu iného. Viera, ktorá človeka robí viac humánnějším a ľudskejším. A takáto viera chýba v Izraeli. Tento čas je časom určeným na prehĺbenie viery, ktorá nás má urobiť ľudskejšími. Objaviť základný aspekt viery, ktorý jej dá nádych ľudskosti. Umožní človeku stávať sa viac a viac človekom. Dať bokom to, čo Izraelskému národu neumožňovalo žiť túto vieru, ktorú vedie Ježiša k údivu. Mt 8,5-11: Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „

Sila Adventu

Obraz
Začíname sláviť Adventné obdobie. Čas veľmi krátky ale intenzívny. V tomto čase sme pozvaní obnoviť si túžbu po stretnutí a očakávaní Pána, ktorý už prišiel, ale ktorý ešte príde na konci vekov. Cieľom jeho príchodov je jediné, vniesť ľudské dejiny do obrazu Božej lásky. Takéto očakávanie má vzbudiť v človeku, poznačeného úzkosťou, zmätkom a strachom, novú nádej. Gesto takejto nádeje, ktorým sa má preukázať spravodlivý človek, Ježiš pomenováva "pozdvihnutie hlavy". Vtedy príde moment vykúpenia človeka. Aby učeníkov tento deň neprekvapil, Ježiš ich pozýva k bdeniu a modlitbe. Modlitba totiž pozdvihuje srdce človeka a vedie k bedlivosti. Zabráni, aby "srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život". Tie starosti, ktoré nie sú milé Bohu a vyžadujú nesmiernu životnú energiu. Preto to oťažené srdce. Aby sme vedeli zodvihnúť hlavu a nenechali oťažiť srdce objavme silu modlitby, ktorá je pokrmom našej schopnosti zostávať pozorný na Boží príchod. Je bdení

Sloboda srdca

Obraz
Orfeus sa preslávil svojím spevom, ktorým okúzľoval ľudí, uchvacoval a upokojoval zver a vtáctvo, tíšil prírodu a nastoľoval v nej pokoj a mier. Svojím hlasom opantal i celú podzemnú ríšu. Tantalos zabudol na hlad, Sizyfos na svoj balvan, ešte aj v očiach nemilosrdných Erínyí sa zaleskli slzy. V živote človeka sú skutočnosti, ktoré vedia opantať človeka. Aj v dnešnom úryvku Ježiš vyzýva svojich učeníkov: " Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi..." Zároveň menuje to, čo najviac spôsobuje tento stav: obžerstvo, opilstvo a starosti o časný život. Skutočnosti, ktoré zväzujú človeka a zaťažujú jeho srdce. Nezostáva len pri napomínaní. Pomenúva aj spôsob, ako nevkĺznuť do takejto situácie. Pre Ježiša je cesta bdelej modlitby, aby učeníci "mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka." V slobode a hrdosti stáť pred Prichádzajúcim, ktorý prichádza naplniť svoje slová, ako nám to zdôraznili jeho predchádzajúce slová. Preto objavme silu modl

Cesta k naplneniu

Obraz
Každý človek je pozvaný, aby našiel svoje miesto v dejinách ľudstva. Predpokladom toho je prijatie skutočnosti, že napriek svojej jedinečnosti a centrálnosti, človek je predsa len stvorenie. A má svoj život prežívať v harmónii a starostlivosti s ostatným stvorením. Preto počúvame rôzne Ježišove výzvy podobné tej v dnešnom úryvku z evanjelia: "Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy!" Sila života, ktorá sa prejavuje v prírode, hovorí i o sile rastu Božieho kráľovstva. Tak, ako pučanie stromov privádza záhradníka k sneniu o budúcej úrode, tak aj učeník pri prejavoch Božej prítomnosti si má uvedomiť naplnenie Ježišových slov. Otázkou zostáva: či túžime po naplnení Ježišových slov? Od tých v Blahoslavenstvách, ako aj tých, ktoré hovorí v Podobenstve o poslednom súde. Objavme túto perspektívu života, v ktorej sa postupne napĺňajú Ježišove slová o blízkosti Božieho kráľovstva. Staňme sa nástrojom ich naplnenie v našej každodennosti. Tým sa staneme súčasťou naplnenia Božieho kráľ