Príspevky

Evanjelizovať

Obraz
Keď rímsky cisár alebo jeho generáli vyhrali bitku, bolo zvykom, že poslal vopred evanjelistov. Ich úlohou bolo oznámiť radostnú zvesť víťazstva. Preto latinské slovo evangelium pochádzajúce z gréckeho evanghélion (radostná zvesť) bolo v kultúre autorov Nového zákona známe.
Priatelia, v dnešnom evanjeliu Ježiš nariaďuje svojim učeníkom: "proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu." Vyzýva ich, aby sa modlili za nových evanjelizátorov. Táto jeho výzva prichádza po tom, ako "videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera."
Preto, tento úryvok zároveň hovorí, čo to znamená evanjelizovať. Teda byť vnímavý na potreby ľudského srdca a ponúkať pravé radostné posolstvo spásy, ktoré pochádza z udalosti Ježišovho kríža. Treba však dávať pozor na to, čoho sa báli i samotní prvotní kresťania. Aby si neprispôsobili toto posolstvo svojim osobným túžbam. Preto Boh, Pán žatvy, je autorom tohto povolania.

Mt 9,32-38: Ježišovi priv…

Sila dotyku

Obraz
Taliansky sociológ Umberto Galimberti predpokladá pesimistický scenár európskeho človeka. Hovorí, že je "odsúdený na samotu, ktorá je výsledkom jeho egoizmus". Vyhnúť sa takémuto scenáru sa dá tým, že "človek prijme zodpovednosť za druhého alebo za rodinu". Jednoducho, keď sa človek rozhodne žiť pre druhého, pre jeho šťastie.
V dnešnom úryvku z Matúšovho evanjelia čítame o dvoch zázrakoch. Istý popredný muž ho prosí: "Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije." Ako Ježiš kráča k jeho príbytku, v tichosti pristupuje k nemu zo zadu chorá žena, s presvedčením: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ Obaja prijímajú nesmierny dar - plnosť života.
Dva zázraky sú plné emócií a citlivosti. Muž i žena zanechávajú miesto bolesti a tragédie, a idú sa stretnúť s Ježišom. A ten sa skláňa nad slzami muža, ktorý vidí umierať svoju dcéru; a tiež nad silnou vierou ženy, ktorá diskrétne pristupuje a dotýka sa ho. Predpokladom je pristúpiť k Ježi…

Milovať život

Obraz
Pred istým časom som čítal jeden článok, ktorý hovoril o terorizme. Tento článok pomenoval terorizmus ako vojnu medzi tými, ktorí milujú život, a tými, ktorí milujú smrť. Pričom poukázal na to, že my Európania sme v posledných 70-75 rokov objavili krásu života. Trvalo to dlho. Dejiny nášho starého kontinentu, ako zvykneme nazývať Európu, sú posiaté nekonečnými vojnami. Táto túžba po mieri a jej naplnenie sa postupne budovala vychádzajúc z kresťanských hodnôt pochádzajúcich z evanjelia. Veď evanjelium je radostné pozvanie k plnosti života.
Dnešné evanjelium nás posúva k posledným udalostiam pred Ježišovým nanebovstúpením. Ježiš sa zjavuje svojím učeníkom. Keď “ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali”. Rozpoznávajú ho ako Pána. Predsa niektorí z nich pochybujú, pretože Boh zostáva stále tajomný vo svojom konaní. Napriek tomu, jeho posolstvo je jasné: "Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich..." Živý Kristus ich pozýva k …

Pôst či diéta

Obraz
Vedeli by ste definovať rozdiel medzi pôstom a diétou? Mnohé aspekty sú podobné. Predsa podstata je iná. Pôst slúži na formovanie ducha, pričom diéta na formovanie tela. Pôst je zameraný na vnútro a diéta na vonkajšok. Pôst buduje obraz, ktorý chceme, aby videl Boh. Diéta buduje obraz, ktorý chceme, aby videli ľudia.
Dnešný krátky úryvok z evanjelia ešte lepšie vysvetľuje podstatu pôstu. Začína jednoduchou otázkou Jánových učeníkov: "Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?” Ježišova protiotázka je prekvapujúca: "Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi?” Nielenže prináša nový aspekt (svadba - symbol používaný pre lepšie pochopenie vzťahu medzi Bohom a Izraleským národom), ale i preto, že vyjadruje pozitívny zmysel pôstu. V Starom zákone sa ľudia kajali pre svoj hriech. V Novom zákone, v centre pôstu nie je ľudský hriech ale Kristus - teda jeho prítomnosť alebo absencia.
Skrze toto poznanie, sme pozvaní objaviť srdce a stredobod nášho ži…

Viera a jej pochybnosti

Obraz
Je zaujímavé sledovať osobné dejiny jednotlivcov. Sú poznačené veľkými rozhodnutiami i drobnými zmenami. Paradoxne, tie nepovšimnuté udávajú smer ľudskému životu. Pretože tie veľké sú často výsledkom tých malých rozhodnutí. Bolo by tragické, ak by človek pri písaní svojej histórie, nebol verný voči sebe samému. A upadol do akejsi predstavy, že jeho život je obyčajnou hrou osudu.
Ani v kresťanskom ponímaní života, učeník sa v okamihu krstu nestáva obyčajnou bábkou v rukách Božej vôle. Život podľa Božej vôle je neustále konfrontovaný s ponukami sveta a spoločnosti. A zdá sa, tak ako u Tomáša, že ľudské srdce nie je schopné vždy kráčať po ceste viery. Chce vykríknuť: "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím."
Chce to dostatok odvahy, aby sme priznali pred spoločenstvom veriacich, že nemáme dostatok viery v Boha. Sme vedení k tomu, aby sme naplno verili v to, čo nám bolo ohlásené v Božom slov…

Prečo alebo kde?

Obraz
Od kedy človek je človekom, snaží sa objaviť zmysel vecí, situácií, myšlienok. Vždy sa v našej mysli rodí slávna otázka: Prečo? Ako často počujeme túto otázku z úst detí? dospelých? starších? Je však táto otázka: “Prečo?”, schopná dať správnu odpoveď a nasýtiť náš apetít po poznaní?
Stojac pred situáciou, o ktorej rozpráva dnešný úryvok z evanjelia, ako sa “Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji”, vyvstáva táto otázka: Prečo Mária smeruje do Zachariášovho domu. Tradičné ľudové vysvetlenie hovorí, že Mária chce pomáhať Alžbete počas tehotenstva. Ale ak chceme odhaliť pravý dôvod, musíme trochu pozmeniť otázku. Nie je to už otázka “Prečo?”, ale: “Kde sa vybrala Mária?”
Pre evanjelistu Lukáša je totiž dôležitý pohyb a jeho smer. Preto zdôrazňuje, že “sa Mária vydala na cestu” a to “do istého judejského mesta v hornatom kraji”, kde žijú Zachariáš a Alžbeta. Pohyb z dola nahor - viditeľný znak Božieho pôsobenia. Stačí si pripomenúť Máriine slová v Ch…

Viac ako stretnutie

Obraz
Na to, aby sme sa stretli s druhým človekom potrebujeme výjsť zo svojho “priestoru”. Dokonca i vtedy, ak návšteva príde k nám. Musíme vstať z našej pohovky, od počítača, od obľúbeného jedla (...) a otvoriť dvere, venovať jej čas a riskovať, že zmení náš deň.
Dnešné evanjelium predstavuje dva spôsoby, ako sa svet môže postaviť voči prichádzajúcemu Kristovi. Prvým sú dvaja posadnutí zlými duchmi, ktorí vychádzajú zo svojich hrobov. Dve živé mŕtvoly, ktoré napriek svojmu prvotnému nepriateľstvu, nakoniec príjmu možnosť nového života. Druhý spôsob je postoj obyvateľov mesta, ktorí zanechávajú svoju každodennú činnosť, vychádzajúc z mesta, ho prosia "aby odišiel z ich kraja” a nechal ich tak. Zostávajú v sterilite svojho života.
Stojíme pred otázkou, aký je náš postoj zoči-voči prichádzajúcemu Kristovi? Čo vyjadrujú naše slová, keď zanechávajúc na okamih náš priestor, sa stretneme s ním? Istotne nie je jednoduché prijať výzvu, ktorú prichádzajúci Kristus prináša. Často znení naše zaužív…

Prebudiť Boha

Obraz
Viac ako samotný priestor, sú osoby, ktoré nás ovplyvňujú. Niekedy až natoľko, že sa cítime neslobodní alebo ako bábka v ich rukách. Ako nejaká vitrínka v dome, ktorú kde postavia, tam musí stáť. Asi aj preto je dôležité vybrať si tých správnych ľudí a spoločenstvo.
Či si to uvedomujeme alebo nie, ale máme pri sebe ešte jedného priateľa - Boha. V istých momentoch sa môže javiť, ako v tej udalosti na loďke, že zadriemal. Paradoxne je to v okamihoch, kedy človek potrebuje najviac jeho viditeľnú prítomnosť. Keď, ako silná búrka, externé udalosti násilne ovplyvňujú jeho vnútorný pokoj.
V tých okamihoch sa obraciame s krikom: "Pane, zachráň nás, hynieme!" ale i s vyčítkami: "Pane nedbáš, že hynieme!" Možno sme pozvaní menej hľadieť na pomyselné nebezpečenstvá a premôcť strach. Uvedomiť si, aká je slabučká naša viera a ako málo jej treba, aby "prebudila Boha" a priviedla ho ku konaniu.

Mt 8, 23-27: Ježiš nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali. Na mori sa z…

Kto som?

Obraz
Rád som sa prechádzal po meste Rím a pozoroval život okolo seba (aj s fotoaparátom v ruke). Pozorovať príchodzích turistov - mladých, dospelých, starších - ktorí hľadali nové skúsenosti. Za týmto hľadaním vidím hlad - túžbu poznania. V pozadí tejto túžby vnímam tajuplnú otázku: Kto som? Vidieť, poznať a skúsiť nám môže pomôcť odhaliť ten vlastný.
Dnešné evanjelium prináša Ježišovu otázku: “A za koho ma pokladáte vy?” Otázka, v ktorej “Ja som” (Boh) pokorne žiada učeníkov: “Kto som?” Nie je to otázka roztržitého a strateného, ktorý chce nájsť svoju vlastnú identitu, svoj vlastný životný priestor. Nie je to ani otázka zvedavosti, s ktorou sa usiluje odhaliť, čo si ľudia myslia o ňom. Je to otázka, ktorou Ježiš pozýva učeníkov odhaliť jeho pravú identitu.
Kresťanstvo nie je ideológia, ani doktrína či morálka. Kresťanstvo je životne dôležitý priestor vzťahov. Toho vertikálneho - t.j. medzi človekom a Bohom - v ktorom kresťan odhaľuje svoje synovstvo voči Stvoriteľovi. A horizontálneho - t.j…

Motív a drobnosti

Obraz
Dnešný svet sa tak rýchlo mení a ponúka nám také množstvo premien, že sme si odvykli všímať maličkosti. To, čo nás prekvapí, vyvolá emócie, pohne k reakcii, predstavujú silné okamihy a rázne zmeny. Všednosť každodennosti nepredstavuje niečo, čo by stálo za povšimnutie.
Paradoxne, miera, ktorou Boh hodnotí pozornosť človeka voči okoliu a blížnemu, je neskutočne malá. V dnešnom evanjeliu môžeme čítať, že ešte aj "za pohár studenej vody (... človek ...) nepríde o svoju odmenu." Je však potrebný aj správny úmysel. Podať pomocnú ruku s vedomím prítomnosti samotného Pána v blížnom. Totiž láska k otcovi a matke, k dcére a synovi, môže byť vyjadrením spontánnych inštinktov či morálnej povinnosti; kdežto slová Krista pozývajú učeníka prejaviť slobodnú lásku: "kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho". 
A tak naša služba k blížnemu má byť charakterizovaná dvoma skutočnosťami. Prvou je správny úmysel. Nesmieme zabúdať, že Boha nezaujíma ani tak výsledok nášho úsilia ako motiváci…