Príspevky

Byť svedkom

Obraz
Dnešný svet je plný kontradikcií a dvojznačností. To vyvoláva mnohé komplikácie tak v prostredí vzťahov ako aj v tom duchovnom prežívaní. A tak naplniť úlohu zodpovedného človeka či úlohu Kristovho svedka sa stáva ťažkým orieškom. Pretože, konať podľa evanjeliovej logiky prináša voľby, ktoré dnešný svet nepovažuje za normálne. Úryvok z evanjelia nás privádza k prijatiu jedného zo základných princípov, ktorý umožní kresťanovi stať sa pravým svedkom Ježiša Krista. Ten svojich učeníkov vyzýva: "nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť..." Vyzýva ich k vnútornej slobode a vytváraní priestoru pre Ducha Svätého. Takéto svedectvo ide za obyčajnú obhajobu. Nenecháva sa opantať strachom či obavami, pričom vytvorí priestor pre vnútornú slobodu a kreativitu, ktoré hľadia do podstaty svedectva. Hľadia za prvotný záujem a do hĺbky. Otvárajú sa Božiemu Duchu v počúvaní, aby jeho prítomnosť vydala to najlepšie svedectvo pre tento svet. A takýchto svedkov potrebuje t

Nebojte sa...

Obraz
V situáciách, ktoré prichádzajú neočakávane a ohrozujú nás, prenikne naše vnútro strach. Niekedy je natoľko silný, že strácame poňatie reality a premáha nás panika. Takýto stav ovplyvňuje naše rozhodnutia, naše konanie a naše vzťahy. V tedy sa potrebujeme zastaviť a neprepadnúť mu totálne. Ale dokážeme sa celkom oslobodiť od strachu? Dnešný úryvok nás pozýva k istej slobode. V Ježišovom vysvetľovaní zaznieva výzva "Nebojte sa..." Ide o pozvanie k rozlišovaniu medzi rôznymi silami, ktoré vzbudzujú v človeku strach. Mnohé tak robia, ale v perspektíve večného života "nemajú čo urobiť!" Naopak, sú také, ktoré majú "moc uvrhnúť do pekla!" Ježiš pozýva učeníkov nemať strach tých síl, ktoré síce majú moc usmrtiť telo človeka, ale nie sú schopné opantať jeho srdce. Nebáť sa toho, čo sa môže stať náhodne, pretože pravý život v ňom zostáva. Báť sa treba toho, čo dokáže zabiť v človeku večný život - teda vieru, nádej a lásku. A nosiť v sebe Toho - Boha -, ktorý má si

Božie Slovo je dar pre všetkých

Obraz
Dnešný úryvok z evanjelia je veľmi silný. Čítajúceho kresťana rýchlo zarazí Ježišov bleskový útok na vtedajších predstaviteľom Židovského národa. Ide o Ježišovu reakciu zoči-voči duchovnému svetu súkmeňovcov, ktorý následne definuje víziu sveta. V strede jeho pozornosti je poznanie, ktoré vyjadruje slovami: "Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili." Teda privlastniť si Boží dar, ktorý je daný všetkým. Je to dar Božieho Slova. Tento dar si sprivatizovala skupina farizejov a zákonníkov. Neustále existuje pokušenie v tých, ktorí sú povolaní interpretovať Božie Slovo. Namiesto toho, aby otvorili cestu poznania Božieho Slova, zneužívajú ho, aby ovládali a gniavili svedomie iných. Vytvárajú tak náboženstvo, ktoré neoslobodzuje ľudské srdce, ale ho utláča. Preto jeho silné výčitky, ktoré pozývajú k vyvarovania sa podobnému pokušeniu. Uvedomiť si, že Božie Slovo je darom, ktoré oslobodzuje človeka. Lk 11,47-54:  Ježiš

Pozor na idolatriu

Obraz
Na ceste viery existuje mnoho výziev. O jednej sme si povedali včera. Nepodľahnúť neustáleho žiadania znamení od Boha. Dnešné evanjelium nás stavia pred ďalšiu, pri ktorej by sme mali spozornieť. Pretože jej veľmi ľahko môžeme podľahnúť. Ide o idolatriu - tak materiálnych vecí ako aj nehmotných gest. Dnešné evanjelium nás vovádza do domu istého farizeja. Ten sa čuduje, pretože očakával od Ježiša "pravovernejšie" konanie. Totiž, pred obedom si neumyl ruky. Nešlo o obyčajnú hygienu, na ktorú sme v súčasnosti zvyknutí. Išlo o rituálne očistenie, ktoré potrebuje hriešny človek. Ale potrebuje to Boh? Ježišova výčitka smeruje k jednému: k prehodnotenie vzťahu k vonkajším rituálom a objaviť silu starostlivosti o vnútorné prežívanie. Aj rituál má svoj priestor na ceste viery, ale musí slúžiť vnútornému obráteniu. A tým je nasmerovanie k dobru a prežívanie lásky k Bohu a blížnemu. Nesmie sa stať idolom, pri ktorom človek stráca podstatné povolanie. Podstatu idolatrie môžeme zhrnúť v t

Boh slobody

Obraz
Existuje jedno pokušenie v srdci každého veriaceho človeka. Ide o pokušenie, ktoré vyjavuje krehkosť viery a námahu zveriť sa Pánovi v plnosti slobody a dôvery. Ide o pokušenie neustále žiadať znamenia. Ono u človeka znamená túžbu postaviť svoju vieru na istote. Vo svojej podstate sa človek stavia do pozícii, v ktorej provokuje Boha: Bože, ak existuješ, prinúť ma uveriť v teba! V dnešnom evanjeliu Ježiš nazýva "zlým pokolením" to, ktoré sa nechá uniesť týmto pokušením. Ktoré neustále žiada znamenia. Zlým pokolením nie preto, že sa necháva uniesť nejakým morálnym pokleskom. Ale preto, že núti Boha, aby sa prejavil veľkolepými zázrakmi. Aby ho prinútil zoči-voči znameniam uveriť. Avšak Boh chce, aby človek v neho uveril v slobode a dôvere. Preto tým najväčším Božím znamením, ktoré neustále provokuje ľudskú slobodu a vyzýva k rastu dôvery, je sám Ježiš Kristus. Znamenie, ktoré otvára cestu k večnosti pre ľudskú vieru, pre každý život i pre medziľudské vzťahy. Ježiš odmieta prinú

Potreba slobody

Obraz
Mnohé veci v našom živote vyžadujú väčšie či menšie úsilie. Podľa neho zvyčajne meriame aj ich hodnotu. Máme osobnú skúsenosť z lacno získaných vecí či úspechov. Tu platí ľudová múdrosť: "Čo nič nestojí, za nič nestojí!" Jednoducho platí skutočnosť, že čím väčšia námaha, tak tým väčšiu hodnotu má získaná vec. Minulotýždňový úryvok z evanjelia nám priniesol Ježišove slová: "Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň." Tieto by mohli vzbudiť dojem jednoduchosti pri získaní Božieho kráľovstva. Tak jednoducho to zas nebude, ako nám to pripomína udalosť vyrovnávaná v tom dnešnom. Znovu stojíme pred túžbou jedného človeka a hľadaním spôsobu, ako je možné získať "večný život". Niet pochýb, že je to úprimné a vytúžené hľadanie. Aj Ježišov pohľad a odpoveď sa nesie v duchu láskavého pohľadu. Predsa len po výzve: "Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným", prichádza smútok a zarmútenie. Nejde o veľký majetok. Nejde ani o

Blahoslavení tí, čo počúvajú

Obraz
Všetci stojíme pred otázkou dobra a zla. Teda pred otázkou aký žiť život, aby som bol dobrý? Aké rozhodnutia urobiť, aby som bol považovaný za dobrého človeka? Nie je to jednoduché, pretože možností, ktoré nám život prináša, je neskutočne veľa. Do tohto uvažovanie zaznievajú Ježišove slová z dnešného evanjeliového úryvku: "blahoslavení tí, čo počúvajú Božie Slovo a zachovávajú ho". Blahoslavení, teda šťastní, sú počúvajúci a uskutočňujúci Božie výzvy. Pretože Božie Slovo vytvára i udržuje plnosť života. A to nie hocijakého, ale šťastného a dobrého života. Pre evanjelistu Lukáša, Božie slovo sa stáva zdrojom požehnania i úrodnosti. Ono rastie a prináša úrodu tak v živote jednotlivca ako aj společenstva. Ale tomuto tajomnému pôsobeniu a požehnaniu musí predchádzať ľudské rozhodnutie - počúvať Božie Slovo a zachovávať ho. Preto nájdime si vo svojom čase vždy tento priestor čítania a uvažovania nad Božím Slovom. Lk 11,27-28:  Ako Ježiš hovoril zástupom, akási žena zo zástupu pozd

Projekt Božieho kráľovstva

Obraz
Ježiš, spolu so svojimi učeníkmi, kráča smerom k Jeruzalemu. Na tejto ceste, ako to prináša dnešný úryvok, ohlasuje už druhýkrát čo ho čaká v tomto svätom meste: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych." Následne samotný evanjelista konštatuje, že učeníci: "nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli". Pre učeníkov tieto slová sú ťažké, pretože narážajú na ich predstavu o Ježišovej činnosti a diele. Narážajú aj na predstavu celého židovského národa o Mesiášovi, ktorého očakávajú. Preto sú ťažko pochopiteľné, aj keď v sebe nesú jednoduché pomenovanie toho, čo čaká samotného Ježiša. Pre učeníkov, ale aj ľudí všetkých čias, je potrebná dlhá cesta doprevádzania, aby sa pochopilo Tajomstvo Veľkonočných udalostí. Aby učeníci vedeli rozoznávať znaky Božej lásky, ktorá pochádza z Ježišovho kríža. To nie je jednoduché, čo potvrdili aj slová sv. Jakuba v druhom čítaní: "Ste plní túžob a nedokážete ich naplniť." Potre

Chce to osvojenie, vytrvalosť a zápas

Obraz
Koľkokrát sme počuli alebo čítali Podobenstvo o rozsievačovi? Zároveň sme sa pýtali v srdci, ktorý z tých štyroch typov pôdy je v našom vnútri. Ku ktorému môžeme prirovnať náš život a náš postoj k Božiemu Slovu? Nakoniec sme možno došli k odpovedi, že je v nás z každého trošku. Je tam tvrdosť, ktorá spôsobuje pošliapanie. Sú tam skaly, ktoré zabraňujú zakoreneniu. Sú v nás zarastené zákutia, ktoré neumožňujú rast. Ale je tam i priestor bohatý na prijatie. Ježiš toto podobenstvo hovorí tak učeníkom ako aj zástupu, ktorý sa tam schádza. Všetci títo sa stávajú pôdou pre Božie Slovo. Rozsievač si nevyberá, rosieva všade. A je predpoklad, že tri štvrtiny neprinesie úrodu. Napriek tomuto jeho poznaniu, rozsieva ďalej. Pretože je tu istá otvorenosť pre Božie Slovo. Majú uši a počúvajú. Vždy stojíme pred Ježišovou výzvou: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva." Ale, to nestačí, pretože je v nás omnoho viac, ako tá úrodná pôda. Na to, aby toto počuté Slovo prinieslo úrodu, je potrebn

Odniesť ľuďom posolstvo spásy

Obraz
V pár veršoch, Evanjelista Lukáš ponúka hutný obraz o prvotnej Cirkvi, ktorá zídená okolo samotného Ježiša, predstavuje model každého kresťanského spoločenstva. V centre pozornosti tejto skupiny ľudí je ohlásenie radostnej zvesti o Božom kráľovstve. Ide o ľudí, ktorí sú schopní obetovať všetko alebo mnoho pre tento cieľ. Prečo? Pretože v strede ich pôsobenia je Ježiš. Ten dáva živé Slovo, ktoré prináša človeku nádej a radosť. Zároveň jeho prítomnosť spôsobuje veľké veci, ktoré sú znakmi prichádzajúceho Božieho kráľovstva. On dvíha človeka z miesta a pozýva ho kráčať v spoločenstve. Preto toto spoločenstvo nie je statické ale v pohybe - k naplnenie úlohy ohlasovať. A to je spojené s mnohými radosťami ale i námahou. Toto posolstvo je potrebné, mužmi a ženami, odniesť na miesta, kde žijú ľudia. Tí, ktorí žijú v prítomnosti Krista (posväcovaní jeho sviatosťami) sa môžu stať viditeľnými znakmi spásy. Sú tými, na ktorých sa prejavila Božia moc a prítomnosť Božieho kráľovstva. Toto je výzva a