Zamyslenia nad Božím slovom

Vo svete, v ktorom žijeme, platí pravidlo “byť v správnom čase, na správnom mieste a poznať správnych ľudí”. Zvlášť to posledné sa zdá byť dôležité - akoby úspech sa meral poznaním dôležitých osôb. Pričom nemusí ísť hneď o korupciu, ale o stretnutia, rozhovory, učenie sa, a skrze nich nasávanie modrostí a možností k realizácie. Byť pri “zdroji” poznania a možností. Dnešný úryvok z evanjelia prináša krátke podobenstvo, v ktorom vyzýva učeníkov, aby nevyhľadávali popredné miesta: "keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto”. Zaujať priestor, ktorý je vzdialený od zdroja informácií, centra diania, nuklea rozhodovania. Rozmýšľal som, prečo Ježiš ide opačnou cestou? Učeník je totiž pozvaný k jeho imitácii, a Kristus si zvolil cestu posledného miesta a cestu služby.  Posledné miesto je priestorom, z ktorého Kristus (i učeník) dokáže hľadieť na všetkých v sále, ktorých má pred sebou. Nikto nie je vylúčený z jeho pozornosti a jeho objatia. Ľudia na popredných miestach majú pred sebou...

Súčasťou každého jedného sviatku, výročia či oslavy je aj zídenie sa okolo stola. Podobne je to aj pri slávení nedele, pre nás kresťanov, pri slávení Dňa Pána. Jednoducho nedeľný obed patrí k prežívaniu tohto voľného dňa. Uvedomujeme si prítomnosť Pána v našom živote, ktorého sme s vierou prijali pri slávení v kostole. Zároveň je to výmena daru prítomnosti a iných dobier v kruhu vlastnej rodiny. Dnešný úryvok sa odohráva v dome popredného farizeja, ktorý ho - môžeme predpokladať - pozval po stretnutí v synagóge, pretože bola sobota, do svojho domu. Tam bol prítomný človek, ktorý mal vodnatieľku. Ježiš sa obracia na prítomných zákonníkov a farizejov s otázkou: "Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?" Jednoducho sa pýta, či je možné obdarovať človeka, ktorý potrebuje dar uzdravenia. Nachádzajú sa v priestore dobrosrdečného zdieľania duchovných a materiálnych dobier. O tom je každé jedno pozvanie na hostinu. Tento priestor presahuje strohú povinnosť, ako je to s vytiahnutím padnu...

Ak nám niekto oponuje a brojí proti nám, zvykneme ho zaradiť medzi našich "nepriateľov". Nepriateľsky (prinajmenšom s podozrením) sa začneme správať voči všetkým jeho návrhom, podnetom či ponukám. Takouto skupinou boli pre Ježiša i farizeji a ich spôsob prežívania viery. Aspoň v takom duchu nám ich vykresľujú evanjeliá. Predsa v dnešnom úryvku prichádzajú niektorí z farizejov so slovami: "Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť." Upozorňujú ho na nebezpečenstvo ohrozenia jeho života. Ježiš využíva túto situáciu, aby im vyjavil svoju cestu. Cesta, ktorá nie je cestou úteku, ale je to cesta naplnenia. Cesta ktorá ho privedie k oslave zo strany všetkých, čo budú volať: "Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom." Ježiš si je vedomí, že táto cesta smeruje k časnému tragickému naplneniu, ale nie k tragickému koncu. Bude to naplnenie skrze "vznešenú" smrť proroka v Jeruzaleme. Na tejto ceste ho sprevádzajú plač nad Jeruzalemom, ktorý ho odmieta a dôv...

Pred pár dňami som dostal otázku: Môže existovať nejaká spoločnosť (dodám i spoločenstvo) bez autority, hierarchii? Pre mňa odpoveď je jasná - nie. Každá spoločnosť si vo svojej histórii koniec-koncov nejakú hierarchiu vytvorila. Niektoré išli cestou spravodlivosti a pravdy, iné krivdou, násilím a klamstvom. Podobne je to v každom náboženstve.  V dnešnom evanjeliovom úryvku počúvame, ako Ježiš, zostupujúc z miesta modlitby, si vyberá "Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi". V centre pozornosti Evanjelistu je jeho výber, vyvolenie, ktoré je ovocím modlitby a osobného vzťahu s Otcom. Vytvára určitú hierarchiu, ktorá pochádza od neho samého. Zároveň samotným názvom - apoštol - definuje ich úlohu. Sú "poslaní", teda konajú v mene Ježiša. A tak hierarchia v Kristovej cirkvi má dva základné aspekty - vyvolenie a poslanie. A tu existujú dve nebezpečenstvá, ktoré sa v dejinách kresťanstva zviditeľnili cez gnosticizmus a pelagianizmus. Obe herézy majú jeden koreň - postaviť s...

Mnohé skutočnosti musíme popísať obrazne - cez príbeh či alegóriu. Zvlášť to využívame, keď začneme hovoriť hlbokých o vedeckých, psychologických či filozofických predstavách. A tak grécky filozof Hérakleitos z Efezu prirovnáva bežiaci čas tečúcej rieke. Podobne to robí i Ježiš v podobenstvách. Vyberá rôzne obrazy z každodenného života, aby priblížil zložité tajomstvá viery. V dnešnom úryvku to využíva, keď hovorí o Božom kráľovstve, ktoré sa "podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade." A ešte: "Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí." Čo je teda Božie kráľovstvo, o ktorom hovorí Ježiš? Je to Boží spôsob, ktorým Boh usporadúva veci vo svete. Písmo je často v protiklade s tým, ako by to chcel človek. Ten je totiž omámený svojou hriešnosťou. Boh a Božie kráľovstvo je vedené pravidlom lásky. A tá sa prejavuje v malých dávkach, priam neviditeľných. Ako to horčičné zrnko či kúsok kvasu. Predsa pren...

Svedomie je tou hybnou silou, ktorá dáva človeku možnosť byť slobodnou bytosťou. Svedomie je akýmsi základom pre realizáciu všetkých slobôd - tak myslenia, vyznania, konania… A sloboda dáva človeku dôstojnosť, pretože človek sa stáva nositeľom práv a povinností.  Ježiš ohlasuje blízkosť Božieho kráľovstva v istej synagóge. Tam je prítomná žena, ktorá trpí neduživosťou, zhrbená, bez možnosti vyrovnať sa. Postihnutá chorobou chrbtice, ale i ťažoby pohľadov okolo kráčajúcich a, z pohľadu sociológie, tlakom židovskej kultúry, v ktorej žena musí byť bezpodmienečne podriadená a poslušná mužovi. A tak jej chýba to, čo robí človeka človekom - dôstojnosť. Ježiš prichádza na tento svet, aby obdaroval človeka pôvodnou dôstojnosťou slobodnej bytosti. Pri Božom dotyku "sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha”. Situácia, o ktorej prorok Baruch hovorí: “to, čo kráča zhrbené a choré, podlomené oči a hladujúca duša bude tebe, Pane, vzdávať chválu a oslavu”. Boh prinavracia svojím dotykom človeku ...

Nie je otázka ako otázka. Niekto sa pýta, pretože z hĺbky srdca hľadá ozajstnú pravdu o sebe a o svete okolo neho. Iný sa pýta, pretože hľadá len potvrdenie tej svojej pravdy a ostatné odmieta. Ďalší sa pýta, aby spochybnil toho, kto v niečo stabilného a nemenného už uveril. A existuje i taký, ktorý sa pýta, aby len zbytočne provokoval a podchytil v reči toho druhého. Práve takýto zámer mala aj otázka farizejov: “Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?” Z najpodstatnejšej otázky, čo má za úlohu pomôcť človeku zorientovať sa v živote, sa stáva provokačná otázka. Jej cieľom je pokúšať a podchytiť v reči. Ježiš sa nenecháva zmiasť. Jeho odpoveď je jasná: „Milovať budeš Pána, svojho Boha… Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!” Ježiš takto zhŕňa celý Zákon a Prorokov do Zákona lásky k Bohu a k človeku. Pozýva človeka k prežívaniu opravdivej lásky. On sám sa stáva vzorom. Prijíma kríž, ktorý mal niesť človek, aby sa človek mohol postaviť pred Božiu milos...

V dnešnej dobe, sekularizáciu chápeme ako proces progresívnej autonómie politicko-sociálnych inštitúcií a kultúrneho sveta od priameho vplyvu náboženských organizácií. Určité rozlišovanie dvoch svetov, ktoré sa rozšírilo i prostredníctvom kresťanstva a Ježišovho učenia. Pohanské náboženstva (ale i mnohé súčasné) nemajú toto rozlíšenie medzi “cisárovým a božím”, medzi “profánnym a posvätným”. Dnešné evanjelium nám prináša zaujímavú situáciu, v ktorej je prítomná sakralizácia ľudských rozhodnutí či prírodných javov, ktoré sú následne pripisované Božiemu pôsobeniu. Konanie Piláta alebo pád veže v Siloe je vnímané ako Boží trest za hriešnosť človeka. Ježišova otázka: “Myslíte si, že títo ... boli väčší hriešnici ako ostatní ..., keď tak trpeli?”, odmieta takéto uvažovanie. Pozýva svojich učeníkov upriamiť pohľad na skutočné miesto Božieho konania. Primárne miesto Božieho pôsobenia je ľudské srdce - tam sa realizuje konverzia, ku ktorej Ježiš pozýva. A milosrdenstvo, trpezlivosť a starostli...

Štúdujúc politickú sociológiu objavíte, koľko rôznych cieľov si ľudia definujú v spoločnosti. A k tomu prispôsobujú i kroky k ich dosiahnutiu. Už Aristoteles, ale ešte viac Svätý Tomáš, pomenovali posledný cieľ spoločnosti spoločné dobro. Ono však nie je jednoduchým súčtom všetkých individuálnych záujmov. Naopak, zjednodušene povedané, ide o "vytváranie podmienok pre integrálny rozvoj ľudskej osoby a rôznych spoločenstiev". Ježiš, potom ako pozýva svojich učeníkov k pripravenosti a zrelosti, hovorí o sile ohňa a krstu, ktorý prináša tomuto svetu. Túži, aby ich sila sa prejavila čím skôr: "ako mi je úzko, kým sa to nestane!” Každý učeník, ktorý ich príjme (i jeho okolie) objaví ich účinky - niekto s nadšením a iný s odporom. Takáto rozdielna pozícia k sile, ktorá pretvára každý kúsok ľudského srdca, neodmysliteľne prináša i “rozdelenie”, o ktorom hovorí Kristus. Otroctvo hriechu je postavené na klamstve (nehovoríme o klamaní iného), ktorým človek klame samého seba. Totiž,...

Prekvapí ma, keď príde za mnou dvadsaťročný človek a mi hovorí: “Stále sa necítim zodpovedný ani zrelý, aby som mohol robiť vážne rozhodnutia". Vtedy sa pýtam: “Kto zlyhal, že dnešní mladí ľudia, aj keď sú dospelí vekom, sa necítia dostatočne zrelí, aby urobili vážne rozhodnutia?” Možno stojí za to, aby sme si všetci položili otázku: "Čo je skutočná zrelosť?” Pretože k tomu máme smerovať. Odpoveď možno nájsť aj v pasáži z dnešného evanjelia. Počúvame v ňom Ježišovu výzvu: "buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte”. Nie je to Zlý, na ktorého príchod a pokušenia sa máme pripravovať. Je to Syn človeka - titul, ktorý Ježiš dáva sebe samému - na ktorého príchod má byť každý učeník pripravený. Príprava na zlodeja znamená zaistenie vchodu, namontovanie mreží, nejaký alarm… Príprava na prijatie vzácneho hosťa znamená upratovanie, skrášlenie domu, otvorenie dverí… Vo vzťahu ku Kristovi nezabudnúť pritom na princíp: "komu veľa zverili, od toho ...

Zakladateľ svetového hnutia skautov sir Robert Baden-Powell ako motto pre všetkých, ktorí chcú byť jeho súčasťou zvolili: “Buď pripravený!” Avšak pokračoval: “To znamená, byť pripravený, telom i duchom, plniť to, čo je vašou povinnosťou!” Avšak tomuto stavu pripravenosti predchádza dlhá a tvrdá etapa prípravy - tréning. Dnešné evanjelium nás pozýva k pripravenosti. Ježiš to robí prostredníctvom obrazu ľudí, ktorí očakávajú svojho pána: "Bedrá majte opásané a lampy zažaté!”, aby "mu otvorili hneď, ako príde a zaklope”. V momente jeho príchodu sa pozície vymenia - Pán zaujme postoj služby, v ktorom vyjadrí vzťah opravdivej lásky a prijatia. Čo ak ten čas očakávania sa predlžuje a učeník začína byť netrpezlivým? Čas čakania sa tak stáva nepríjemným či dokonca nenávideným, pretože je schopný podkopať i dokonca odobrať ľudskú nádej. Na druhej strane, čakanie je vždy veľkou príležitosťou k uvedomelému rozhodnutiu a prehĺbeniu zmyslu a dôvodov. Ide o tvrdý tréning ľudského srdca a b...

Dnešný úryvok z evanjelia čerpá inšpiráciu z jednej, v dejinách ľudstva často sa opakujúcej, bolestivej situácie v rodine. Nielen, že sa treba postaviť zoči-voči tajomstvu smrti (ešte viac tým, že sa týka blízkeho človeka), ale i riešiť pozostalosť. Emócie, túžby i racionalita, ktoré na toto rozhodovanie vplývajú, vnesú mnoho komplikácii i do vzťahov, ktoré sa dovtedy zdali skonsolidované a srdečné. K Ježišovi pristupuje ktosi a prosí ho: "Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.” Ježiš túto situáciu využije k tomu, aby upozornil zástupy na jedno veľké nebezpečenstvo: “...chráňte sa všetkej chamtivosti!”, a dodáva, že “…aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.” Chamtivosť vie naštrbiť všetky medziľudské vzťahy (aj ten s Bohom) i tie najvznešenejšie projekty, pretože presúva pozornosť z “byť” na “mať”. Ale vráťme sa naspäť k prosbe tohto človeka. Aj keď ju Ježiš odmieta, predsa ona sa zdá byť namieste. Veď človek - aj my to bež...

Je dôležité, aby človek vedel zovšeobecňovať, zároveň musí zostať pri zemi, pri konkrétnej situácii či pri konkrétnom človeku. Pretože každý konkrétny človek či konkrétna situácia si vyžaduje svoj vlastný spôsob hodnotenia. V rozlišovaní človek ukáže, ako je schopní vnímať pravú povahu vecí - aby ich nebagatelizoval, ale i neabsolutizoval.  Ježiš je provokovaný farizejmi, ktorí sa snažia podchytiť ho v reči. Neuteká ku vznešeným ideálom a ideám, práve naopak, ostáva pri zemi. Na otázku platenia daní, jednoducho žiada: "Ukážte mi daňový peniaz!" Držiac ho v ruke, snaží sa zistiť, či provokujúci sú schopní rozlíšiť medzi idolmi a pravým Bohom. Či vedia vnímať pravú hodnotu peňazí, svetskej moci či samotného Boha.  Peniaze zostanú vždy silným symbolom moci, ktoré je človek pokúšaný postaviť do stredobodu pozornosti. Niekedy si to ani nevšimneme a stali sa našou mierkou pri posudzovaní všetkých vecí. Stávajú sa našou modlou. V stredobode pozornosti učeníka má byť budovanie schopn...

V tejto dobe sekularizácie, sa veľa hovorí o hranici medzi posvätným e profánnym priestorom, medzi cirkvou a štátom, i o úlohe kresťanov v spoločnosti. Kresťania sú často obviňovaní z vnášania kresťanských hodnôt do života spoločnosti. Paradoxne treba priznať, že i my kresťania sme sa s takýmto postojom stotožnili (stačí pozrieť na výsledky Referenda o rodine). Ježiš prízvukuje dôležitosť svedectva pre svetom: “kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi.” Celý život učeníka sa točí okolo vydávania svedectva o viere, ktorú slobodne prijal do svojho života. Netreba zabúdať, že evanjelista Lukáš tieto Ježišove slová zapisuje v čase, kedy sa prejavuje nepriateľstvo voči verejnému vystupovaniu učeníkov. Kristovi nasledovníci sú vodení “do synagóg, pred úrady a vrchnosti.” Každému kresťanovi je zverená úloha svedčiť o Kristovi, aj nám kresťanom tretieho tisícročia. Táto úloha je možná len prostredníctvom prítomnosti a sily Ducha Svätého. Preto Ježiš uisťuje: “Nest...

Keď čelíme nepredvídaným a nebezpečným situáciám, náš život sa takpovediac zablokuje. Človek je vedený inštinktom a iracionálnym pocitom, ktorý vyvoláva paniku a úzkosť. Takýto pocit definujeme ako strach. V momente jeho prežívania ovplyvňuje naše voľby, vzťahy, t.j. našu celú existenciu. Boh pozná dokonale človeka, preto mu adresuje výzvu: “Nebojte sa…” Ježiš vie - takpovediac zažil to na vlastnej koži -, že učeníci budú zoči-voči prenasledovaniu zo strany cudzincov i členov vlastného národa. Iní budú mať moc nad nimi. A práve svojich učeníkov, ktorí sa rozhodli ho nasledovať, upozorňuje na väčšie nebezpečenstvo: “Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla!" Ako už bolo vyjadrené, v našom živote je mnoho obáv, ktoré napádajú a dusia náš život. Stačí spomenúť slová ako sú terorizmus, cudzinci, nezamestnanosť, chudoba, choroba, nehoda … , a mnohí začínajú híkať a triasť sa. Znova potrebujeme prijať výzvu, ktorú adresoval nášmu národu sv. Ján Pavol II. z dnešného evanj...

Ježiš ohlasuje, uzdravuje a odpúšťa. Pozýva tých, ktorí sa cítia ďaleko od Božieho milosrdenstva, aby prijali Božie kráľovstvo do svojho života. Je to ruka, ktorú Nebeský Otec naťahuje k hriešnikom a k strateným z domu Izraela. Istým spôsobom sa stáva sudcom hriešneho sveta. Jednoducho, keď sa objaví svetlo Božej odpúšťajúcej lásky, tiene hriechu sa stávajú čoraz hlbšími a zreteľnejšími. V jeho svetle nie je kam sa skryť. A Ježiš, Slovo Otca, dáva hlas tomuto súdu: "Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili." Boží Syn vymenúva všetky tie sily, ktoré sú v rozpore s tvorivými a láskyplnými zámermi jeho Otca. Pomenúvava i miesto, kde sa tieto zlé sily rozhojnili a našli svoje zázemie. Napriek tomu, Božia múdrosť hľadá spôsoby, ako neustále šíriť odpúšťajúcu lásku medzi stratenými: "Pošlem k nim prorokov a apoštolov." Ježiš je tak ozajstný darca Božieho milosrdenstva ale i sudca Božej spravodlivosti. Lk 11...

Mnohí psychológovia sa prikláňajú k názoru, že každodenný život človeka je definovaný neustálym menením masky. Podľa situácie, úlohy a priestoru, v ktorých sa človek nachádza, si nasadzuje funkčnú masku. Človek sa tak skrýva za určitú konkrétnu masku, ktorá mu umožňuje, aby naplnil svoje i očakávania iných. Človek sa tak stáva určitou postavou, ktorú práve hrá. Ježiš pranieruje otvorene spôsob prežívania nábožnosti, ktorá neprináša ovocie autentickej viery: "Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!” Ktorá neprivádza k jadru, ktorým sú spravodlivosť a Božia láska. A v ktorej centre je vytváranie nových a nových bremien, ktoré sa zdajú potrebné k prejaveniu nábožnosti. Ježišovou túžbou je jediné - úprimný a radostný vzťah vykúpeného človeka k Bohu Otcovi. Aby človek nebol pred Bohom dobrým hercom, ale aby jeho srdce mu patrilo. K jeho vytvoreniu ponúka i prostriedky, ktorými sú milosrdenstvo, obetavá láska, dôvera v Otca, modlitba, jeho Slovo, Euch...

Hnev je jedna zo základných emócií človeka. Ako povedala moja profesorka sociálnej psychológie: “Ona sa navonok javí ako negatívna emócia, ale je funkčná pre človeka.” Jednoducho, ako každú inú zo 7-8 základných emócii, človek ju potrebuje. Pre dospelého človeka, ide o prechodnú reakciu na situáciu, ktorú odmietame a nechceme ju prijať (v niektorých prípadoch nám spôsobuje bolesť či stratu). Pri návšteve istého farizeja, Ježiš prejavuje svoj hnev nad rozdielnosťou medzi vonkajším a vnútorným postojom farizejov: "Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti." Navonok sa zdá, že táto skupina ľudí prejavuje hlboký vzťah voči jedinému Bohu, avšak je to len akási karikatúra. Ježiš túto situáciu využíva k tomu, aby poukázal na zbytočnosť niektorých foriem náboženských rítov. Zvlášť tých, ktoré sa stali cieľom a nemajú viac vzťah k Bohu a k viere. Neustále potrebujeme očisťovať svoje prežívanie viery. Je pravdou, že vonkajšími formami a rítmi...

Dnešný človek je opantaný túžbou po istotách. Dokonca i mnohí politici, cez marketingové analýzy v posledných rokoch, odhalili túto “tajnú” túžbu človeka, a predávajú sa ako tvorcovia a garanti istôt. Nie sú to len istoty realizované v podobe akýchsi “sociálnych balíčkov”, ale i sľubov po švajčiarskych dôchodkoch, minimálnych mzdách či základnom nepodmienenom príjme. Dnešné evanjelium hovorí o tomto pokušení, ktoré zjavuje krehkosť našej viery a dôvery. Ide o pokušenie potreby znamenia. Ježiš vyciťuje, že dôvodom, prečo ho nasleduje prítomný zástup, je túžba vidieť znamenia a zázraky. Tento postoj prítomných ho vedie k tomu, že pokolenie nazýva zlým pokolením, ktoré nedostane žiadne znamenie. Totiž, očakávať “znamenia” zaznamená stavať vlastnú vieru na istote týchto znamení. Avšak viera je dar a odovzdanie sa do Božích rúk. A neustále vyhľadávanie akých si znamení z učeníka robí otroka. Takýto človek nie je schopný riskovať a prijať pozvanie nadchnúť sa Božími cestami. Stáva s...

Sme vďační ľuďom, udalostiam i životu, keď sa nám dostane druhej-tretej možnosti. Keď po zlyhaní či páde, môžeme znovu povstať a začať odznovu. Poznačení síce zlyhaním, ale poučení skúsenosťou, môžeme sa pozviechať a tešiť sa z novej príležitosti, ktorú nám ponúkli.  Dnešné Ježišove podobenstvo vysvetľuje Božiu trpezlivosť. Neustále posiela svojich sluhov, aby nás pozvali do jeho spoločenstva: "poďte na svadbu", pretože: "všetko je pripravené". On je verný svojej zmluve, i keď hriešni ľudia zlyhávajú a odmietajú jeho pozvanie. Majú iné záujmy, idú: "jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom", dokonca ďalší "jeho sluhov pochytali, potupili a zabili". Napriek tomu, on chce prežívať radostné spoločenstve s ľudským pokolením. Na pozadí neprijatia pozvania či povrchnosti v prijatí je možno jeden radikálny dôvod. Skúmajme, či sa nedotýka i nás. Hovorím o neschopnosti moderného človeka vstúpiť do “logiky Božej nezištnosti” (bezodplatnosti). Že pozvani...

Sme navyknutí hľadieť do minulosti - vnímať, ako naša prítomnosť závisí od naších dejín. Ako nás ovplyvnili skutočnosti: Do akej rodine sme sa narodili? Ako a kto nás vychovával? Akých ľudí sme stretli, a čo v nás zanechali? Čo sa nám udialo a ovplyvnili náš život?  Ježišov úspech priťahuje zástupy. Ľudí fascinuje jeho slovo a ešte viac skutky, ktoré koná prostredníctvom moci. V opojení tohto obdivu, jedna žena z tohto zástupu zvolá: "Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.” Krása, múdrosť a sila musia mať svojich predkov. Na to prichádza okamžitá Ježišova odpoveď: "Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.”, ktorou pozýva prítomných odvrátiť svoj pohľad z minulosti na prítomnosť. Uchopiť krásu okamžiku, v ktorom sa zjavuje Božia prítomnosť. Zároveň odhaliť, že blahoslavení sú tí, ktorí v tomto momente prežívajú poslušnosť voči Božiemu slovu. Lk 11,27-28:  Ako Ježiš hovoril zástupom, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj...

Prítomnosť zla vo svete neustále provokuje veriaceho človeka a stavia ho pred mnoho ťažkých otázok. Tie vyvolávajú v ňom smútok a úzkosť. Totiž, zlo sa zmocňuje srdca človeka a zasieva smrť okolo neho. Veriaci však vie, že ono nepochádza od Boha - ono je následkom ľudskej nezodpovednosti ale i síl, ktoré prekonávajú človeka, ovládajú ho a robia z neho obeť. Ježiš v dnešnom evanjeliu takéto sily nazýva “Belzebul”, "Zlý duch" či “Satan”. Sily, ktoré sa v slobodnom rozhodnutí vzopreli Božej láske a dobrote. Konajú, aby sa zamedzili Božiemu plánu s človekom a so stvorením. Ježiš prichádza, aby prekazil toto jeho konanie. On sám pripomína: “…ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo”. Ježiš tak neprichádza, aby odobral človeku Božie dary. Svojou mocou, t.j. Božím prstom, zamedzuje, aby sa z človeka stal otrok. Tým mu prinavracia ľudskú dôstojnosť a slobodu Božieho dieťaťa. Človek, oslobodený od strachu a obdarovaný istotou, dokáže v každodennosti...

Akú radosť prežívame nad dobre prežitým časom. Keď rozpoznáme úspech, ktorý nám priniesla naša námaha, vytrvalosť a pokračovanie. Keď si prelistujeme album fotiek z prežitého roku, prijmeme ocenenie v práci či v škole, poďakovanie od rodiny… Len my sami vieme, koľko námahy a vytrvalosti to chce. I ja sa neustále poteším za každého povzbudenia a poďakovania od vás čitateľov.  Po prosbe jedného učeníka: "Pane, nauč nás modliť sa…”, Ježiš nezostáva len pri odovzdaní slov ideálnej modlitby. Pozastavuje sa i nad určitými aspektami, ktoré sa majú stať vlastnými prežívajúcemu vieru. Prostredníctvom jednoduchého príkladu - možno dnes už vzdialenému človeku 24 hodín denne otvorených supermarketov - vysvetľuje aspekt vytrvalosti. Ježiš vie, že nie je ťažké nadchnúť sa pre modlitbu. Stačí jedného charizmatického kazateľa, ktorý kvetnatými slovami a s vyberanými príkladmi nadchne pre modlitbu. Problém však prichádza v momente, keď teba vytrvať v stálosti na tejto ceste modlitby. A zvlášť, ak ...

Novosť a kuriozita vzbudzujú, viac či nemej, záujem u každého človeka. Niektorí ich vnímajú pozitívne a hľadajú spôsoby, ako použitím nových vecí alebo poznaním nových vedomostí skvalitniť svoj život. Naopak, iní odmietajú zmenu a vnímajú ju ako narušenie poriadku a pravidiel. Akokoľvek, závisí od konkrétnej novosti, či ju človek prijme alebo odmietne. Učeníci ako poctiví Izraeliti, niet pochýb, že sa denne modlili recitujúc chvály a Shema Israel a v sobotu  počúvali slová Písma a komentáre z Tory. Avšak, vidiac Ježiša ako sa modlí, zatúžia po podobnej modlitbe. Jeho modlitba ich prekvapuje, a preto ktorýsi z jeho učeníkov ho prosí: "Pane, nauč nás modliť sa…” Prečo táto túžba? Ježišova modlitba je iná od tej tradičnej. V centre tradičnej židovskej modlitby bol spoločenský a sociálny rozmer. Cieľom takejto modlitby bolo odhaliť, kto sme ako Židovský národ v dejinách sveta a viery. Kdežto Ježišova modlitba sa stáva osobnou a tichou. Miestom nie je viac chrám či synagóga, ale uťahuj...

Vo svojom každodennom živote si často uvedomíme, že sme obmedzené bytosti. Keď si neuvedomujeme, že nemôžeme mať všetko a že si musíme vyvrať. Musíme sa rozhodnúť medzi kvalitou a kvantitou, medzi materiálnymi a duchovným bohatstvom, medzi pohodlím alebo vypätím, medzi čiernou alebo bielou farbou. I dnešný úryvok z evanjelia nás stavia pred nutnosť rozhodnutia medzi pohostinnosťou a prítomnosťou. Ide o situáciu, v ktorej Ježiš vchádza do domu dvoch dvoch sestier. Ich správanie predstavuje dva spôsoby prijatia hosťa. Marta, ako dobrá gazdiná, chce uspokojiť potreby vzácneho hosťa. Avšak byť v kuchyni znamná, nebyť v prítomnosti hosťa. Mária, ako dobré dievčatko, sedí pri nohách Majstra, aby ho počúvala. Ale sedieť pri nohách hosťa znamená nemožnosť uspokojiť potreby hladného hosťa (pocestného). Stojíme pred rozhodnutím v našej limitovanosti - vybrať si medzi službou a počúvaním, pohostinnosťou a prítomnosťou, akciu a uvažovaním, charitou a adoráciou. Všetko má svoje miesto v kresťanskom...

Koľkokrát sme si položili, my kresťania, podobnú otázku: “Čo mám robiť, aby som bol dobrým kresťanom?”, alebo: “Ako sa mám zachovať, aby som bol naozaj človekom?” Uvedomujeme si komplikovanosť každodenného života, v ktorom nie je ľahké stanoviť konkrétne spôsoby realizácie prikázania lásky. Ako sa zachovať k rozhnevanému manželovi, histerickej manželke, rebelujúcim deťom, roztopašnému vnúčaťu, neporiadnemu kolegovi, provokujúcemu priateľovi, páchnucemu bezdomovcovi, otravujúcemu žobrákovi, prichádzajúcemu imigrantovi... Dnešné evanjelium nám prináša isté vysvetlenie. Podobnú otázku kladie Ježišovi znalec zákona: “Učiteľ, čo mám robiť...?” Napriek tomu, že odpoveď nachádza sám, chýba mu konkrétny návod k realizácii prikázania lásky k bližnemu. Preto sa pýta: “A kto je môj blížny?” Ježišovou odpoveďou je podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, ktorý na rozdiel od kňaza a levitu, neobchádza núdzneho. Pristupuje k nemu, skláňa sa nad ním a stará sa o neho. Ježisova odpoveď nesmeruj...

Pri príprave týchto uvažovaní, si často uvedomím, ako ľahko vpadnem do negativizmu. Vykresliac nejakú “nepríjemnú” ľudskú skutočnosť, aby som pozval seba i vás k zmene. A stojí ma mnoho námahy, aby som našiel nejaký pozitívny rozmer ľudského života. Je pravdou, že tak ako horiacu sviecu v tmavej miestnosti si každý všimne a vo dne vojde do zabudnutia, tak i svetlo Božieho dobra.   V priebehu niekoľkých dní sa znovu vraciame k uvažovaniu nad Ježišovou modlitbou, ktorou sa obracia k Otcovi: "Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme…" Avšak, ak v Matúšovej verzii je prednesená v smutnej súvislosti odmietnutia; tak Lukáš ju vkladá do udalosti, ktorá sa nesie v radostnom duchu: "Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení…”, pretože ich činnosť bola efektívna a plodná. Evanjelisti tak vyjavujú podstatnú Ježišovu vlastnosť: schopnosť chváliť Otca v každom momente. Stojíme pred obrovskou výzvou - chváliť Boha v každom momente. Ako je to možné? Hľadiac na Ježišovu motiváciu, ktorou nie j...

Nemám síce deti, ale pri návštevách rodín sa veľa toho o ich správaní naučím. Stačí ich pozorne pozorovať. Ako sa v ich správaní prejavujú mnohé protichodné tendencie. Na jednej strane strach a hanblivosť ich vedie k ukrývaniu sa za ochranný rodičovský plášť, na druhej odvaha a zvedavosť ich posúvajú k spoznávaniu nových a nepoznaných vecí.  Dnešné evanjelium sa pozastavuje na Ježišovým vysvetlením o pozíciách v Božom kráľovstve. Otázka učeníkov je jasná: "Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?” Ježišova odpoveď poukazuje na dieťa. V Božích očiach je dieťa modelom kresťana, ktorý sa zveruje do Božej ochrany a starostlivosti. Ale hľadá každodennú realizáciu, i kedy riskoval, že sa stratí. Kresťan v mnohých situáciách riskuje, že si zašpiní ruky. Zvlášť v dobe a kultúre, ktorá mu nie je naklonená. Ktorá preskúša i jeho náchylnosť k hriechu. Ale kresťan vie, že je tu Boh, ktorý ho neustále hľadá. A ako Otec ponúka ochrannú ruku a istotu. A ak treba, pretože dieťa si odrelo...