Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu september, 2020

Byť pripravený

Obraz
Nadšenie pre niečo je inšpirované určitým okamihom. Môže to byť stretnutie s charizmatickým alebo talentovaným človekom. Môže byť inšpirované určitou udalosťou v živote človeka - bolestnou alebo radostnou. Taktiež nejakým osobným pozvaním k nejakej činnosti konkrétnym a nám blízkym človekom. Toto všetko v nás môťe zapáliť nadšenie pre nejakú činnosť. Ale veľmi dobre vieme, že to nestačí, že je ešte potrebná aj vôľa realizovať toto nadšenie. Evanjelium nám prináša niektoré situácie, kde sa prejavuje nadšenie kráčať za Ježišom, kde ale jestvuje ešte nejaké “ale” alebo “najprv”. Kristus v evanjeliu však očakáva od učeníka rýchlu odpoveď bez váhania. Akoby chcel jasne povedať: Čas je krátky. Čas sa naplnil, priblížilo sa Bože kráľovstvo. Buďte pripravení dať pozitívnu odpoveď na moje volanie.
Čo vlastne znamená byť pripravený nasledovať Krista? Znamená byť chudobný v duchu. Postoj človeka, ktorý nemá nič, čo by musel chrániť. Preto je totálne slobodný. Nie je zastavovaný potrebou aplauzu, p…

Vystupovať a zostupovať

Obraz
Neviem, kto vymyslel rebrík, ale urobil dobrú prácu. Bez tohto vynálezu by človek nemohol vystupovať či zostupovať. Skutočne veľmi užitočná vec. Niektorí tento vynález vylepšili - tak kvôli jeho každodennému použitiu ako aj k jeho lepšiemu skladovaniu. Na sviatok archanjelov nám Cirkev pripomína pasáž z evanjelia, ktorý popisuje Ježišov prísľub daný nielen učeníkom: “Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.” Udeľuje ho pri konkrétnej udalosti, kedy Natanael uznáva Ježišovo božstvo: “Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!". Je to prísľub plnosti života s Bohom. 
Ježiš sa stáva skutočným Božím chrámom a kríž (či lepšie Ukrižovaný) je rebríkom, ktorým anjeli zostupujú a ľudia vystúpujú k tomuto svätému chrámu. Bez Krista, každé spoločenstvo a každý vzťah Boh-človek je prerušený. On je jediným prostredníkom spásy, vykúpenia, večného života. Úlohou kresťana je silou viery objaviť, že Kristus je jediná cesta k spáse. Zvolať spolu s Natanaelom (č…

Tešiť sa

Obraz
Ako často sme pokúšaní z lásky urobiť obchod. I do tohto najvnútornejšieho a najsilnejšieho spôsobu prežívania vzťahu vniesť logiku dám-dostanem. Jednoducho, že je to očakávanie odmeny, ktoré motivuje priblíženie sa k blížnemu a poslúženie mu. Obchodná logika: dám (investujem), aby som dostal. Logika, ktorá často vstupuje do prežívania viery, do vzťahu k Bohu a lásky k Bohu. Zlý pokúša bezplatnosť tohto vzťahu - túži, aby sa zviditeľnila zásluhovosť v tomto vzťahu. Tak i učeníkom napadá "myšlienka, kto z nich je väčší." Jednoducho, kto má väčšie zásluhy.
Ježiš prevracia naruby takéto vnímania vzťahu v Božom kráľovstve. Nasledovať ho, nerobí z učeníkov "veľkých", volá nás k tomu, aby sme boli tými "najmenšími". Zároveň pridáva, že konanie dobra nie je vlastnosťou tejto "privilegovanej" skupiny okolo Ježiša. Že len učeníci majú právo na túto "výsadu". Naopak, pozýva ich rozpoznať dobro všade tam, kde sa realizuje. Rozpoznať a tešiť sa z ka…

Vstúpiť do Božieho priestoru

Obraz
V Taliansku majú jedno zaujímavé ľudové porekadlo: “Tra il dire e il fare c’è di mezzo il mare", ktoré môžeme preložiť: "medzi hovorením a konaním sa nachádza more". Vyjadruje vzdialenosť medzi vyjadrením súhlasu a konaním podľa neho. Medzi tým, čo sľúbime a tým, čo nakoniec urobíme. Ježiš pozná dobre tajomstvo človeka a aj tento spôsob konania. Pripomína ho v krátkom podobenstve o dvoch synoch. Jedného i druhého pozýva vlastný otec k práci. Teda vstúpiť do činnosti a diela vlastného otca, aby ho pomohli zveľadiť. Avšak, dvom synom je za ťažko ísť pracovať do otcovej vinice (mať účasť na zveľadenie dedičstva). Poznajú otcovu vôľu, ale odmietajú prijať dedičstvo a zodpovednosť za neho.
Boh nás neustále pozýva vstúpiť do vzťahu s ním. Nám ľuďom však, podobne ako dvom synom z podobenstva, chýba táto túžba vstúpiť do priestoru dedičstva a zodpovednosti za Otcove veci. Niektorí z nás povieme priamo: “Nechce sa mi”. Iní zasa priveľmi rýchlo súhlasíme a nakoniec vôbec nepôjdeme.…

Bolesť

Obraz
Možno sa to zdá paradoxné, ale život nás učí, že skutočná láska je vždy spojená s bolesťou. Existujú rôzne životné skúsenosti, v ktorých sa táto väzba prejavuje. Od matky, ktorá rodí až k Bohom prejavenú lásku voči človeku na kríži pre človeka. V dnešnom úryvku z evanjelia Ježiš zjavuje svojim učeníkom ťažkú a bolestivú budúcnosť: “Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí”. Ide o okamih v ktorom oni čakávajú skoré víťazstvo. Nechápu, ako môže ľudom obdivovaný človek dôjsť k takémuto tragickému osudu. V ich logike nemá priestor utrpenie a smrť na kríži.
My máme neskutočnú výhodu oproti učeníkom. Od počiatku nášho kresťanského napredovania poznáme pravý význam týchto jeho slov. Vieme o utrpení i smrti Krista na kríži, ale poznáme ako toto jeho dielo vyvrcholí. Boli nám zjavené kroky, ktorými chce Boh zachrániť ľudí. Paradoxne však, nevieme prijať toto prepojenie medzi bolesťou a skutočnou láskou v každodennom živote. Preto aj my potrebuje znovu a znovu počuť Kristovu výzvu: “Dobre počúvajte a …

Za koho ma pokladáte?

Obraz
Nie všetky otázky nás nechávajú pokojnými - mnohé nás vytočia, pretože nemáme na ňu odpoveď. Napriek emóciám, ktoré v tom momente cítime, si uvedomujeme, že je potrebné zachovať si chladnú hlavu a pomalým poznávaním odhaľovať pravdu. Ale, kto má v súčasnej dobe na to čas? A mnohí sa uspokojíme s povrchnými a jednoduchými odpoveďami na zložité otázky. Nielen Herodes je postavený pred otázku, ktorá ho nenecháva spať. Otázka, ktorá pochádza z vnímania diania v Izraeli. Proroka síce umlčal a zabil, ale proroctvo zostáva. A tak otázka ďalej zaznieva pri informáciách, ktoré prichádzajú do paláca. A kladú si ju i ostatní. I samotný Ježiš túži, aby táto otázka zaznievala neustále v mysliach učeníkov, ktorí sa rozhodli nasledovať ho. Otázka, ktorá po preformulovaní je veľmi osobná: "A vy ma za koho pokladáte?”
Ako by sme odpovedali v tomto momente my: všemocný Boh? sudca? policajt? krotiteľ? legislátor? Ide o tom, aby naša odpoveď nevyjadrovala len naučenú katechizmovú odpoveď. Ale ponúkla …

Nestačí zvedavosť

Obraz
Neviem, ako často, ale predpokladám, že sú prítomné - bezsenné noci u človeka, ktorý má svedomie čierne ako uhlie. I v momente, keď je myseľ zaliata alkoholom alebo utlmená nejakými drogami. Môžeme vytlačiť všeličo z vedomia, ale v podvedomí toho veľa zostáva. A z času na čas túži vyjsť na povrch ako sen či matná spomienka. Herodesa trápi prítomnosť toho, o ktorom mnohí hovoria, že to "Ján vstal z mŕtvych,” alebo "jeden z dávnych prorokov.” Pri informácii o dianí okolo Ježiša a jeho prítomnosť, sa vynára “stará spomienka” na Jána Krstiteľa. Tá ho síce znepokojuje a privádza k rozpakom, ale on vie o pravde: "Jána som dal ja sťať.” Jedného proroka sa zbavil a zrazu počúva o druhom. Preto rastie v ňom túžba vidieť ho.
Poháňa ho síce zvedavosť, ktorá nabáda zmysly k osobnému zážitku s prorokom. Avšak táto nevedie ku konverzii srdca a ku prijatiu odpustenia. Možno je to kuriozita, ktorá by aspoň trochu utlmila ten hlad po zabudnutí a utlmení výčitiek? Nevieme. Vieme však, že t…

Dar moci

Obraz
Mnohí psychológovia a psychiatri sa pokúsili odpovedať na otázku: Aká je najhlbšia motivácia pre človeka? Ich odpovede boli rôzne: potreba sexu (Freud), túžba po moci (Adler), zhodenie zodpovednosti (Skinner) či iné… Asi najčastejšou motiváciou bola práve túžba po moci. Dokonca aj v dnešnom evanjeliu čítame ako aj “Ježiš zvolal Dvanástich a dal im silu i moc…” Ale táto sila neslúži na utláčanie, prinútenie či manipuláciu. Pomocou nej, Dvanásti dostávajú schopnosť odstrániť temnú stránku vo vnútri človeka. Tú zlú časť, ktorá prežíva v každom človeku. Spolu s touto misiou sú povolaní hlásať radostnú zvesť evanjelia.
Toto tejto úlohe “slúži” Cirkev: Hlásať Krista a uzdravovať človeka. Aj preto, každá sviatosť nesie v sebe ohlasovanie radostnej zvesti a odovzdanie neviditeľnej Božej milosti. Priestor pre Božie Slovo a priestor uzdravenia. Žiaden kňaz, žiaden rehoľník i laik nemôže sa zriecť z tohto poverenia. Objavme charakter tejto Kristom odovzdanej moci v našom každodennom živote.

Lk 9,1-…

Boží priatelia

Obraz
Každý z nás si denne vyberáme ľudí, s ktorými sa chceme priateliť. Je však len veľmi málo z nich, ktorí nakoniec vstúpia do úzkeho vzťahu - ktorí vstupia “do nášho domu”. Tých nakoniec nazveme priateľmi v užšom slova zmysle. Existuje mnoho parametrov, ktoré zvažujeme pri našom výbere. Iní zostávajú v pozícii pozorovateľov z diaľky - známi, susedia či “priatelia” na Facebooku ... Dnešné evanjelium nám pripomína, že Ježiš je nasledovaný veľkým zástupom. Dokonca ani tí najbližší sa k nemu nedokážu priblížiť. Ježiš uvíta túto situáciu ako dobrú príležitosť, aby vysvetlil jeho výber priateľov. Sú to "tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho."
Nie je to sympatia, krása, bohatstvo, spoločenské postavenie… Je to počúvanie a prijímanie Božieho Slova v každodennom živote. A práve Mária bola prvá, ktorá toto Slovo nechala vstúpiť do svojho života. Dokonca skrze ňu sa rodí do tohto sveta. Čo si myslíš: je prijatie Božieho slova ľahké alebo ťažké? Akokoľvek, je to jediné Božie kritériu…

Boh volá po mene

Obraz
“Miluj a rob čo chceš”, je jedna z najznámejších fráz svätého Augustína. Ak nie je prijatá v duchu jeho myslenia, môže vytvoriť zmätok v chápaní jej skutočného významu. Pre Augustína, milovať znamená byť na rovnakej vlnovej dĺžke ako Boh Otec, ktorý je Láska. V tom momente sa ľudská snaha prežívať lásku stáva odzrkadľovaním tej Božej. Dnešný úryvok z evanjelia nás stavia pred situáciu, v ktorej Ježiš pozýva človeka sediaceho na mýtnici menom Matúš: “Poď za mnou.” Ten zanecháva svoje stabilné miesto a vstupuje do domu, do ktorého sa nahrnie množstvo jemu podobných ľudí. Ich prítomnosť okolo Rabiho Ježiša irituje farizejov, ktorí kladú učeníkom túto otázku: "Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?” Ježišova odpoveď zjavuje jadro Božej túžby: "Milosrdenstvo chcem, a nie obetu."
V tejto vete môžeme pochopiť, v čom spočíva tajomstvo nesmiernej Božej lásky. Milosrdenstvo - teda srdce otvorené pre druhého - je v strede pozornosti živej lásky. Priestor, kde každý hriešni…

Božia odmena

Obraz
Priatelia. Podobenstvo, ktoré Ježiš hovorí v dnešnom evanjeliu, je jedno z najviac znervózňujúcich a znepokojujúcich pre považujúcich sa "verných" učeníkov. Vyvoláva predstavu nespravodlivosti. Vyrozprávaný príbeh dobre poznáme: poľnohospodár-statkár ide von najať pracovníkov pre svoje pole, najme si niektorých z rána a potom iných v rôznych časoch dňa. Na záver dňa, po skončení pracovnej doby, na prekvapenie vypláca každému rovnakú mzdu. Na pochopenie tohto záhadného prístupu tohto statkára, je nutné prijať dva podstatné predpoklady. Ponajprv pamätať, že "Božie cesty nie sú našimi cestami". Takto, odpoveďou na otázku: či tento príbeh nenarušuje spravodlivosť, je: "Nie, ide skôr o ukážku spravodlivosti, ktorá vyplýva z Božej vízie sveta." Tým druhým je vyhnutie sa náchylnosti chápať vzťah k Bohu ako odmenu alebo trest. Urobím dobro, Boh ma odmení; urobím zlo, Boh ma potresce.
Jednoducho, toto podobenstvo hovorí, že všetci sme pozvaní pracovať vo vinici Pána…

Dôležitosť počúvania

Obraz
Prežívame pozitívne pocity, keď sme prijatí a vypočutí inými. Keď vnímame, že naše slová a gestá sa nestrácajú v prázdnote. Postoj pozorného počúvania sa tak stáva prvým krokom k prijatiu. Vyjadruje skutočnosť, že vo svojej mysli a srdci vytvárame priestor pre blížneho. Dnešné evanjelium nám pripomína, že nie len Dvanásti a niektoré ženy nasledovali Ježiša (ako to spomínajú prvé tri verše ôsmej kapitoly). Je tu však aj veľký zástup ľudí, ktorí prichádzajú “zo všetkých miest”. Prichádzajú, aby počúvali Ježiša. Každý z nich má však iný pohľad a spôsob počúvania. Poznajúc dobre ich srdcia, Ježiš pomenuváva ich postoj prostredníctvom Podobenstva o rozsievačovi.
Čítanie tohto známeho podobenstva mi prišiel na myseľ jeden z aspektov františkánskej teológie. A to, že láska predchádza poznanie. Dobre môžeme poznať len to, čo máme radi. Keď príliš analyzujeme a kalkulujeme, nikdy sa nedostaneme k hlbokému poznaniu. To platí aj o Bohu - ako kresťania sa musíme naplno priblížiť Kristovi s otvorený…

Tragickosť rozvážnych ľudí

Obraz
Nemôžem si pomôcť. Ale zaráža ma, ako rýchlo vieme (aj ja) upadnúť do stavu “rozvážnosti dospelých”. Stav, ktorý je charakterizovaný skepticizmom a chýbajúceho nadšenia. Stav, v ktorom je všetko spochybňované a považované za nedokonalé. Človek, s takýmto postojom, je charakterizovaný slovami: “Tomu človeku nie je nič dobré! Tomu nikto nevyhovie." Ježiš pozýva počúvajúcich k rozpoznaniu takéhoto postoja: "Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? … Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé…” Ono totiž môže zabrániť učeníkovi v prežívaní nadšenia pre Božie kráľovstvo. Takémuto človeku chýba sloboda, ktorá je predpokladom k prijatiu radosti z Božej blízkosti. Vedieť žasnúť nad rôznorodými prejavmi Božej prítomnosti.
Každému hrozí, že upadne do zvyku lamentovať nad všetkým a neustále. Prítomnosť sa tak stáva neschopnou vzbudiť radosť a uspokojiť ľudské túžby. Životné okolnosti sa zdajú byť nepriaznivé a zabijajúce nádej. Naopak, radosť v srdci z blízkosti…

Sedembolestná

Obraz
Dnešní rodičia to nemajú ľahké - totiž, vychovať dobré dieťa v súčasnosti nie je jednoduché. Môžete zasiať semienka pravdy a spravodlivosti; investovať svoju energiu i materiálne dobrá; príkladom mu predstaviť cestu zodpovednosti; nadchnúť k prežívaniu čností, predsa to nemusí byť záruka, že syn alebo dcéra si vyberie správnu cestu. Do tohto procesu výchovy vstúpia i iní - škola, vrstovníci či celá spoločnosť so svojimi hodnotami. V dnešnom krátkom úryvku z evanjelia čítame prorocké slová staručkého Simeona: “… a tvoju vlastnú dušu prenikne meč”. Proroctvo, ktoré v Máriinom živote sa naplno realizovalo. Mnohé udalosti, ktoré vstúpili do jej života, boli ostrejšie ako meč. Predsa Mária si nezúfa, ani v momente, keď stojí pod Ježišovým krížom. Preto o nej správne povedal anjel: “Požehnaná si medzi ženami…”
Takéto proroctvo môže byť aktuálne v živote každého rodiča. Veľkosť Márie spočívala v tom, že dokázala sprevádzať svojho syna až do konca - do momentu jeho návratu k Otcovi. Svojou prít…

Tajomný symbol

Obraz
V sekulárnej dobe prevláda v Západnej spoločnosti tendencia odstraňovať (alebo aspoň limitovať) viditeľné náboženské symboly. Zvlášť sa to dotýka kríža, ktorý pre kresťanov bol, je a bude v centre viery. Nie je to hocijaký kríž, ale ten Ježišov. Ten, o ktorom má každý kresťan hovoriť a evanjelizovať. Nie nadarmo sv. Pavol hovorí: "my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť.”  Ježiš o ňom uvažuje spoločne s Nikodémom počas tajomnej noci. Tento tajomný učeník, farizej, je svedkom momentu, kedy Ježiš predstavuje svoj kríž. Miesto, podobné tomu, kde "Mojžiš vyzdvihol na púšti hada”. Podobne ako Mojžišov had, "musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život”. Kríž sa tak stáva centrálnou udalosťou, skrze ktorú Boh spasil človeka.
Boh sa darúva pre človeka. A kríž sa stáva viditeľným znakom Božej lásky voči človeku. A keď zvidi…

Odpustenie

Obraz
Ako by ste zadefinovali odpustenie? Podľa mňa: Odpustenie je prekonanie pocitu odporu voči inej osobe (aj skupine osôb), ktorá nám nejako ublížila. Odpustenie predchádza viditeľnému gestu (postoju), ktorým sa vzdávame akejkoľvek formy trestu alebo pomsty voči páchateľovi. Odpustením prerušujeme začarovaný kruh nenávisti. Ježišove podobenstvo, po Petrovej otázke: “Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi?”, vnáša svetlo do tohto procesu. Hovorí o kráľovi, ktorý pri pohľade na prosiaceho, odpúšťa dlh, ktorý by človek nesplatil ani za celý život. Preto jeho gesto kráľa môže zdať neprimerané. Toto je postoj milosrdného Boha, ktorý človeku nie len odpúšťa, ale ho vovádza do stavu plnosti života. Zároveň, to nie je o zásluhách človeka. Aj keď človek sa pokúša o isté zásluhy: “Pozhovej mi a všetko ti vrátim".
Následne, podobenstvo nás privádza do priestoru ľudskej skúsenosti, keď sluha stretáva spolusluhu. V tomto stretnutí odhalíme, že to, čo je pre Boha dôvod k odpusteniu a navráteni…

Múdrosť srdca

Obraz
Často počúvam vo svojom okolí, že je veľa študovaných ale málo múdrych. Iste, nikto z nás nepoprie fakt, že neexistuje priama úmera medzi poznaním a múdrosťou. Jednoducho, múdrosť je viac ako štúdium, tituly, poznanie. Múdrosť je čnosť, ktorá sa pestuje uvažovaním a realizuje praxou. V dnešnom úryvku z evanjelia, pozýva Ježiš svojich učeníkov k pestovaniu tejto čnosti. Pracovať na svojom vnútornom poklade, aby sa stali darom pre svoje okolie: "Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa."
Jednoducho, formovať svoje srdce v duchu múdrosti, aby sa učeník nikdy nemusel hanbiť za svoje konanie. Múdre srdce vedie človeka k tomu, aby každý deň hľadal dôvody k rozhodnutiu sa pre dobro a následne spôsoby k jeho realizácie. Nie je to zhoda okolností či obyčajný utilitarizmus, ktoré vedú človeka ku konaniu dobra, ale je to samotné dobro. Je to vyformované ľudské srdce, ktoré vedie človeka ku konaniu pod…

Doprevádzať

Obraz
Nie je jednoduché si osvojiť výzvu, ktorú som pred časom čítal u sv. Augustína: "Ak chceš zmeniť blížneho, musíš ponajprv zmeniť svoj vlastný pohľad na neho!" Nie je to jednoduché, ale koľkokrát sa mi to podarilo, spôsobilo to zázrak. Jednoducho som vedel prijať blížneho takého, aký je. Zároveň meniť seba, aby som sa stal jeho opravdivým priateľom. Dnešné evanjelium nám kladie základ tejto Augustínovej výzvy. Ježišove slová sú jasné: "Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?", pričom dodáva: "Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata."
Ježiš, akoby chcel povedať: "Tým, čím si a Tvoj pohľad, Ti bránia, aby si naplno pomohol svojmu bratovi." Musíme skúsiť inú cestu - cestu vlastného obrátenia a pokánia. Jedine vtedy budeme môcť autenticky kráčať po spoločnej ceste s našim bratom a sestrou - a byť ozajstnými priateľmi, ktorí sa navzájom doprevá…

Blaženosť

Obraz
Neviem ako vy, ale ja som nikdy nebol v situácii, žeby mi chýbalo jedlo, voda, strecha nad hlavou či iné potrebné veci na prežitie. Akosi sa Boh staral o mňa skrze rodičov, kňazov, spoločenstiev, dobrých ľudí. Pri zrieknutí sa niečoho, som z toho vyšiel ešte s väčším požehnaním. Aj preto slová "blahoslavení chudobní, smädní, plačúci, prenasledovaní” vo mne vzbudzujú rešpekt. Ježiš vo svojom učení predstavuje líniu šťastia podľa Božieho kráľovstva, ktoré v nás môžu vzbudzovať otázku: Môže chudoba, hlad, plač, prenasledovanie prinášať šťastie človeku? Je toto podmienkou, aby sme moholi vstúpiť do radosti Božieho kráľovstva? Áno, ak tieto aspekty privádzajú človeka bližšie k Bohu.
Všetci máme skúsenosť ako svetské dobrá, pohodlie a bezstarostnosť nás odvádzajú od myšlienky na Boha. Naša pozornosť sa upriamuje na istoty sveta, ktoré nikdy neprinesú naplnenie vnútornej túžby človeka po šťastí. Blahoslavenstvá nám pripomínajú posledný cieľ nášho konania: Boh nás volá do svojej blaženosti…

Rodokmeň

Obraz
Niektoré rodiny alebo nadšenci v nich, sa snažia vytvoriť si rodokmeň. Čo je možné hodnotiť ako veľmi úctihodná a múdra vec. Zvlášť ak si uvedomíme, že rodokmeň veľa napovie o tej danej rodine. Nie len odkiaľ pochádzajú predkovia, ale i aká je jej história, osobnosti i povaha danej rodiny. Ktoré osobnosti a situácie ovplyvnili skutočnosť, v ktorej sa daná rodina nachádza v prítomnosti. Na dnešný sviatok Narodenia Panny Márie, nám Cirkev predkladá samotný začiatok evanjelia svätého Matúša. Akoby sa Matúš snažil dokázať, že Boh nevstupuje do prázdna. Ježiš sa rodí do dejín posiatych situácií, v ktorých mnohí ľudia prijali Božie požehnanie a iní zasa odmietli jeho prítomnosť. Svätý Irenej z Lyonu úsmevne poznamenáva, že "vtelenie prebiehalo dlhú dobu, v ktorej si Boh postupne zvykal na ľudskú rasu".
Ježišov rodokmeň je plný rôznorodých postáv. Sú tam prítomní svätci i hriešnici, spravodliví i podvodníci, nájdeme tam zasvätených Bohu i vrahov, kráľov, básnikov i outsiderov - všetc…

Putovanie s Jakubom (4): Identita pútnika

Obraz
Moje pešie putovanie k hrobu sv. Apoštola Jakuba sa začalo zo slávnej dediny Roncesvalles, ktorá s 30 obyvateľmi víta každý večer stovky „peregrinos“ zostupujúcich z Pyrenejí, horského pásma tiahnúceho sa pozdĺž hranice medzi Francúzskom a Španielskom. Vykročil som okolo piatej ráno ešte za tmy svietiac si na cestu prenosnou baterkou. A nebol som sám. Predo mnou už kráčala skupinka mladých Talianov. Rozhovor medzi mnou a nimi sa začal veľmi rýchlo prostredníctvom tradičného pozdravu "Buen camino!" V preklade zo španielčiny "Dobré kráčanie!" Pozdrav, ktorým sa pozdravujú nie len samotní pútnici navzájom, ale sú pozdravovaní aj domácimi. Pútnika rozoznávajú nie len na základe ruksaka na pleciach, ale aj tradičným označením - morskou mušľou.
Mušľou a žltou šípkou je označená i cesta, po ktorej pútnik kráča. Takto označených ciest je viacero. Najznámejšou je tzv. Francúzska - kráľovská cesta, po ktorej som kráčal. Tá po zídení z Pyrenejí prechádza provinciami Navarra, La…

Nepredvídateľný Boh

Obraz
Pri rozhovoroch s rôznymi ľuďmi si uvedomím, ako každá situácia, každý okamih či každá myšlienka sa môže stať dôvodom na roztržku. Stačí nájsť maličký rozdiel vo vyznávaných hodnotách, v pohľade na nejakú udalosť, v rozdielnom umeleckom vkusu a máte na streche dôvod na hádku. Konflikty a diskusie akoby charakterizovali vzťah medzi Ježišom a skupinou farizejov a zákonníkov. Akoby vždy boli pohotoví využiť nejaké Ježišovo konanie, ktoré sa zdá nezhodné s Mojžišovým zákonom alebo Židovskou tradíciou. Podobne je to aj v situácii, o ktorej čítame v dnešnom evanjeliu. V istú sobotu Ježiš vstupuje do synagógy a “zákonníci s farizejmi naň striehli, či v sobotu uzdraví” človeka s vyschnutou rukou.
Tento človek žiadnym spôsobom nežiada Ježiša o uzdravenie. Práve naopak, Ježiš ho žiada: "Vstaň a postav sa do prostriedku!” Ježiš tak vytvára priestor, v ktorom je následne vyjavená Božia vôľa. Toto Kristovo konanie, pre farizejov a zákonníkov, nepasuje do ich “náboženských” predstáv. Bolo by tra…

Bod mrazu

Obraz
Všetci sme zažili vo vzťahoch situáciu, ktorú by sme pomenovali ako "bod ľadu". Jednoducho moment, kedy prestaneme komunikovať a začneme si domýšľať. Skončil čas, kedy sme kládli otázky charakteru: Prečo si to urobil? Ako si to myslel? Čo si tým mienil? A začneme v sebe vytvárať domnienky, ktoré nás neustále vzďaľujú od blížneho. Náš obraz na situáciu či človeka prestane byť postavený na poznaní, ale len na domienkach.  V dnešnom úryvku, Ježiš zveruje každému zo svojich učeníkov dôležitú úlohu: "Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami..." Učeníci sú pozvaní, aby kreatívne hľadali si cestu k blížnemu. Aj keď sa cítia ohrození, ublížení či oklamaní. Cieľ je "získať brata" a priviesť ho na cestu dobra. Majú zapojiť svoje vlastné sily a kreativitu, aby sa znovu ustanovil vzťah spravodlivosti a lásky, ktoré sú základom zdravej spoločnosti. 
Je to úloha starostlivosti o medziľudské vzťahy, aby boli zdravé a dávali život. Aby sa …

Pán nad sobotou

Obraz
Priatelia, Ježiš je zo strany farizejov často vykreslený ako ten, ktorý porušuje sobotňajší príkaz odpočinku. Napríklad, často v sobotu uzdravuje a vyháňa zlých duchov na zdesenie strážcov dodržiavania Mojžišovho zákona. V dnešnom úryvku evanjelia počúvame o oberaní obilia v sobotu. Ježiš, vedomí si svojej identity, nebojí sa vyhlásiť: "Syn človeka je pánom aj nad sobotou." Ak sa vcítime do role ortodoxného Žida a uvedomíme si posvätnosť soboty, tento titul istotne znamenali silné rúhanie. Čo tým teda naznačuje Ježiš?
Stručne povedané, tvrdí, že je nad všetkými rituálmi. Dokonca nad určujúcou praxou zbožných Židov, pretože on je Pán. Preto oni musia pochopiť a prijať pravidlá Božieho kráľovstva - kráľovstva, ktoré zavádza sám Pán Ježiš, tu a teraz.

Lk 6,1-6: V istú sobotu išiel Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli. Tu niektorí farizeji povedali: „Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?“ Ježiš im odpovedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď …

Sila pôstu

Obraz
Každé náboženstvo si vytvorilo určité stabilné prostriedky, prostredníctvom ktorých sa prehlbuje viera v živote veriacich. Niektoré sú spoločné pre mnohé - i absolútne rozdielne - náboženstvá. Napríklad pôst, modlitba, meditácia, obliatie vodou… Mnohé z nich, mali od začiatku alebo zmenili postupom času ich význam. Ježiš sa nachádza v dome Léviho, ktorý pre neho prichystal veľkú hostinu. A v tej situácii farizeji a zákonníci diskutujú s Ježišom o dôležitosti pôstu. Vychádzajú z kritiky Ježišových učeníkov, aby potom ho mohli obviniť zo správania, ktoré ich pohoršuje. Ježiš im odpovedá obrazmi, ktoré dávajú impulz k tomu, aby sa nechali obnoviť novosťou Božieho kráľovstva.
Ježiš svojim hlásaním dáva tradičným prvkom náboženstva hlbší zmysel. Pôst totiž neslúži už len ako očista ľudskej hriešnosti a ako vyjadrenie kajúceho ducha. Je to spôsob prežívania neprítomnosti ženícha. Totiž, ak chýba ženích, nie je prítomný nik, kto by dal chlieb a slová večného života. A učeník musí v tom čase bd…

Prijať Božiu výzvu

Obraz
Koľkokrát v živote sa nájdeme v situáciach, v ktorých nás tak povediac život preskúša. Zdá sa nám, že neexistujú už ďalšie možnosti na ich riešenie. Múdry človek sa, napriek tomu, nezastaví. Načúva iným, ich radám, aby sa tak pokúsil vyriešiť nepríjemnú situáciu. Peter a ďalší učeníci, po noci strávenej chytaním rýb, počas ktorej nechytia dostatok pre obživu svojich rodín, stretávajú Ježiša. Žiada od nich, aby konali proti tradičným zásadám rybárčenia. Ako zdatní rybári vedia, že noc je najvhodnejším časom pre chytanie rýb. Avšak, Peter po osobnej skúsenosti s Kristom neváha: “Učiteľ … na tvoje slovo spustím siete.” Prijatie Ježišovej nelogickej výzvy zo strany Petra prináša úspech: "Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali.”
Peter, spolu s ostatnými učeníkmi, spúšťa znovu siete. Avšak, druhý krát to nie je z dôvodu vlastnej skúsenosti a presvedčenia vo vlastné schopnosti; ale v dôvere v Kristove slová a moc. Každý učeník je postavený pred výzvu “naučiť s…

Verný Božej vôli

Obraz
Človek si vo svojom živote vytvára určitý projekt života. Do tohto skladania mozaiky, ktorá dá jeho životu určité smerovanie, vstupujú jeho túžby, emócie, racionálne zdôvodnenia, náhodné situácie, možnosti ... celý človek. Veľký vplyv na tento projekt má i okolie a ľudia (s ich očakávaniami a reakciami), ktorých stretáva náhodne alebo cielene. Od pondelka uvažujeme nad situáciami, v ktorých Ježiš ukazuje, ako sa nenecháva uzatvoriť do ľudských očakávaní, ktoré sú často motivované žiadostivosťou a zameranosťou na vlastné túžby. Ani sa nenecháva ovplyvniť ľudskými pozitívnymi (v Kafarnaume) či negatívnym (Nazaret) gestami a slovami v slobodnom konaní.
Ježiš má jediný cieľ - "zvestovať Božie kráľovstvo". Nikto nemôže byť vylúčený z možnosti poznať jeho pozvanie, rozhodnúť sa a stať sa jeho časťou. Preto na pokus zadržať ho, aby od nich neodchádzal (z Kafarnauma), zanecháva ich a ohlasuje Božie kráľovstvo "po judejských synagógach”. Teda nezostane sklamaný nad neprijatím v Na…

Otvoriť sa Božiemu Slovu

Obraz
Ako často v živote sa nájdeme za zatvorenými dverami. Skúšame znovu ich otvoriť, ale s ľútosťou musíme priznať, že vrátiť sa dovnútra už nie je možné. Často žiaľ a slzy v očiach nám nedovolia, aby sme videli ďalšie dvojo otvorených dverí - teda možností, ktoré nám život v tom istom momente pripravil. Stačí si osušiť oči, zvoliť si a vykročiť. Potom, ako Ježiš nie je prijatý Nazaretčanmi, odchádza do galilejského mesta Kafarnaum. Neplače nad zatvorenými srdcom svojich domácich. A tak odmietnutie Slova na jednom mieste sa stáva možnosťou jeho ohlasovania na iných miestach.
Sú to práve obyvatelia Kafarnauma, ktorí si uvedomujú silu tohto Slova: “Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?” Sila Ježišovho slova spočíva v jeho charaktere - jeho slovo je slovom spásy. K tým, ku ktorým prichádza a ktorí ho prijímajú sú posilnení, potešení, uzdravení, oslobodení… Neuzatvárajme sa pre Božím slovom, pretože nám nepasuje do našich vízií. Práve naopak nechejmesa…