Blaženosť

Neviem ako vy, ale ja som nikdy nebol v situácii, žeby mi chýbalo jedlo, voda, strecha nad hlavou či iné potrebné veci na prežitie. Akosi sa Boh staral o mňa skrze rodičov, kňazov, spoločenstiev, dobrých ľudí. Pri zrieknutí sa niečoho, som z toho vyšiel ešte s väčším požehnaním. Aj preto slová "blahoslavení chudobní, smädní, plačúci, prenasledovaní” vo mne vzbudzujú rešpekt.

Ježiš vo svojom učení predstavuje líniu šťastia podľa Božieho kráľovstva, ktoré v nás môžu vzbudzovať otázku: Môže chudoba, hlad, plač, prenasledovanie prinášať šťastie človeku? Je toto podmienkou, aby sme moholi vstúpiť do radosti Božieho kráľovstva? Áno, ak tieto aspekty privádzajú človeka bližšie k Bohu.

Všetci máme skúsenosť ako svetské dobrá, pohodlie a bezstarostnosť nás odvádzajú od myšlienky na Boha. Naša pozornosť sa upriamuje na istoty sveta, ktoré nikdy neprinesú naplnenie vnútornej túžby človeka po šťastí. Blahoslavenstvá nám pripomínajú posledný cieľ nášho konania: Boh nás volá do svojej blaženosti. Ako hovorí Katechizmus “sú paradoxnými prisľúbeniami, ktoré udržiavajú nádej v utrpeniach; zvestujú požehnania a odmeny, ktoré učeníci už tu na zemi dostávajú”.

Lk 6,20-26: Ježiš uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.

Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.

Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.

Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.

Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!

Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať!

Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať!

Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!“