Pôst - očakávanie

Na tento piatok nám liturgia prináša tému pôstu. Starobylá i stále aktuálna náboženská prax prítomná v mnohých náboženstvách. Aj samotný Ježiš sa postil a dal k pôstu aj mnoho podnetov.

Realizácia pôstneho sebazapierania je rôzna. Ale aký je jeho zmysel pre kresťana. Ten ľudský zmysel, ktorý vysvetľuje prvé čítanie, spočíva v obmedzení ľudskej túžby po vlastnení. Túžba, ktorá neustále preniká človeka a, ak nie je moderovaná, tak je nespravodlivá. Tým sa pôst stáva dielom spravodlivosti.

Ten duchovný vysvetľujú Ježišove slová, ktorými jeho učeník praktizuje očakávanie Pána, ktorý má prísť. Ako to vyjadrilo jedno posolstvo: Pôst nie je na to, aby si vystupňoval hlad po jedle, ale hlad po Bohu a jeho láske.

Preto Ježiš pôstnu prax spája s neprítomnosťou Ženícha (teda seba - Boha). Ako hovorí: "...vtedy sa budú postiť". Týmito slovami podriaďuje túto prax radosti z hostiny pripravenej Mesiášom. A zároveň pripravuje učeníka na túto hostinu.

Preto pôst je príprava - telesná i duchovná - na dielo vykúpenia. Praktizovanie pôstu je evanjelizácia nádeje, že prichádza Pán s oslobodením od nespravodlivosti hriechu a nádejou na spravodlivý život pre všetkých.

Mt 9,14-15: K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“

Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.

Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia.

Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová.“