Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu november, 2020

Vstúpiť do Božej školy

Obraz
Advent, ktorý sme včera začali, je jedno z dôležitých období pre budovanie života viery. Čas, keď kresťan má upriamiť svoj pohľad na tzv. eschatologické udalosti druhého príchodu Krista. Takýto pohľad smeruje k naplneniu čnosti nádeje a pripravenosti kresťana v každom momente uchopiť príležitosť k stretnutiu s Kristom. Dnešné evanjelium nám prináša konkrétny príklad, ako prežívať tento čas. Ježiš prechádzajúci: "popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov” a hneď ich pozýva: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.” Pozvanie k prežívaniu skúsenosti Božieho kráľovstva. Ich reakcia na toto pozvanie je ohromná: "Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.” Ich nadšenie nasledovať ho, aj keď v istom okamihu s ťažkosťami, zostane živé počas ich následného života. Príklad radikálneho a nadšeného nasledovania Krista, ktorý by závidel každý charizmatický vodca. Motív takéhoto prijatia, nie len týchto dvoch bratov počas stáročí Božieho volania, je rôznorodý. Dôležité je

Čas na modlitbu

Obraz
"Ako dlho potrvá táto analýza?" opýtala sa žena psychiatra Karla Junga. "Len tak dlho, ako bude potrebné," prišla odpoveď. Vývoj, rast, liečenie sú procesy, počas ktorých každé náhlenie sa stáva tou najhoršou vecou. Musíme byť veľmi opatrní, aby sme ich nesilili podľa našich osobných predstáv. Dnešné evanjelium nám prináša záverečné slová Ježišovej eschatologickej reči. Pozýva svojich učeníkov: "bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť”. Ich úlohou je byť pripravení na čas naplnenia a očakávať ten čas aby sa mohli "postaviť sa pred Syna človeka”, keď príde v plnosti svojej moci a slávy. Môžeme povedať, že kresťanstvo je náboženstvo očakávania a pripravenosti. A to je pre každého človeka ťažké. Preto Ježiš odporúča svojim učeníkom, aby sa modlili. A tak žiť spôsobom života, v ktorom ich nič neprekvapí. Ani volanie zo strany Ježiša pomôcť v odovzdávaní posolstva odvahy a lásky.  Lk 21,34-36:  Ježiš povedal svojim učeníko

Ako prežívať čas?

Obraz
V živote každého človeka zostáva otázka: Čo urobiť zo svojím životom? Každý z nás sa s ňou popasuje rôznymi spôsobmi. Niekto ide cestou investície, iný cestou užívania si a ďalší bedákaním nad vlastnou neschopnosťou. K tejto otázke sa pre kresťana pridáva ešte ďalšia: ako sa stať opravdivým kresťanom - svedkom Krista? Včerajší úryvok nám pripomenul, že cieľom všetkého je stretnutie. Stretnutie človeka s prichádzajúcim osláveným Kristom, ktorému sa nikto nemôže vyhnúť. Ide o najdôležitejší moment histórie pre kresťana, ktorý vysvetľuje a dáva zmysel dejinám ľudstva. Toto stretnutie otvorí dejiny ľudstva novej etape: “až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo”. Táto je plná novosti, krásy a dokonalosti. Pretože to sú charakteristiky Božieho kráľovstva. "Čomu sa má venovať učeník do momentu stretnutia?“, nám môže prísť na um otázka. Aby sme sa nepomýlili. Nie je podstatné čomu. Totiž môžu to byť každodenné i nevšedné veci. Podstatné je skôr: Ako? Ježišova odp

Vytrvať

Obraz
Asi sme všetci zažili momenty, kedy náš životný kresťanský postoj bol považovaný za prinajmenšom čudný, ak nie nebezpečný. Svedectvo učeníka totiž zobúdza svedomie, ktoré potom nenecháva hovieť človeka v akomsi klamstve. Je prirodzené pre človeka žijúceho pre svet, že sa snaží eliminovať tých, ktorí zobúdzajú vnútorný hlas svedomia. Ježiš upriamuje pozornosť učeníkov na tento rozmer života. Neskrýva pred nimi a nebojí sa pomenovať všetko to, čo ich na účasti na Majstrovom spasiteľnom diele čaká a (ako nás učia dejiny) ani neminie. Vernému učeníkovi sa udeje presne to, čo samotnému Majstrovi. Pretože evanjelizácia učeníkov vo svete je pokračovaním dejín spásy pochádzajúcich z kríža. A kríž je koniec starého sveta a miesto i moment, v ktorom sa znovurealizuje túžba a dielo vykúpenia človeka. Kríž a utrpenie nezabránia, aby sa posolstvo lásky a slobody ďalej šírilo. Práve naopak, oni sú ornou pôdou pre jeho rast. Práve preto učeník nesmie mať strach, ktorý privádza človeka ku egoizmu a eg

Kedy príde koniec?

Obraz
Mnohí sme mali možnosť navštíviť niektoré metropoly sveta. S bázňou prekvapeného človeka stojíte pred Newyorským Empire State Building a ešte väčší obdiv vyvolá informácia, že tento mrakodrap postavili za 410 dní. Hľadieť na veľkosť a krásu niektorých budov - chrámy, divadlá, obchodné centrá, obytné budovy - vyvolá vo vás obdiv v to, čo človek dokáže vytvoriť. Ježiš spolu s učeníkmi už pobývajú v Jeruzaleme. Mnohí z nich nevedia sa vynadívať na Jeruzalemský chrám a jeho výzdobu. S obdivom hľadia títo vidiečania z Galilejského kraja na túto veľkolepú stavbu. No, vtedy Ježiš zvolá: “Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni.” Ježišovo proroctvo ich i nás stavia pred pravdu o všetkých veciach vytvorených ľudskou rukou. Dokonca i o tom diele, ktoré je vytvorené na slávu živého Boha. I ono pominie. Prečo? Pretože skaza každého murovaného chrámu nás kresťanov má upriamiť na hlbší vzťah k prichádzajúcemu Božiemu kráľovstvu, ktoré sa zjavuje v dejinách. A tak, keď počujeme o

Moje 2 centy

Obraz
Jednou zo silných hodnôt moderného človeka je túžba po blahobytu. Niektorí ju považujú za reakciu na strach zo sociálnej núdze, iní zasa ako prostriedok na získanie určitej prestíže. Tomáš Halík ju pomenoval ako "odozvu na pocit neistoty vo svojej všeobecnosti”, t.j. v základných humánnych hodnotách. Ide o reakciu na stratu základnej “stredovekej” hodnoty: viery, na ktorej staval celý svoj život. Človeku, ktorý odpísal perspektívu „raja a neba“ (v ktorých sa naplnia všetky ľudské túžby) ako obyčajnú ilúziu, zostáva iba túžba po nekonečnom šťastí, ktorá by bola hmatateľná a viditeľná. Preto táto túžba po vlastnení hmatateľného.  Ježiš sedí v chráme. Pred sebou má postupne rastúcu chrámovú pokladnicu, ktorú prichádzajúci pútnici neustále napĺňajú svojimi darmi. Mali by to byť dary vďačnosti a odovzdanosti. Avšak samotná prax z tohto miesta urobila priestor pýchy a lakomstva. Pýchy tých, ktorí sa predbiehali vo veľkosti darov a manifestácie “štedrosti” - totiž pri odovzdaní daru prít

Využiť príležitosť k službe

Obraz
Múdry a citlivý človek využije každú príležitosť, ktorú mu ponúkne život. Hlavne k tomu, aby skúsil a naučil sa niečomu novému. Iste je tam prítomná bázeň, ak nie rovno strach. Ale ak ich prekoná, objaví nové horizonty a možnosti. Uchopí tak prítomnosť do vlastných rúk a takpovediac začína “realizovať svoj život". Jeden z dnešných úryvkov prináša podobenstvo o poslednom súde. Ježiš v ňom oznamuje, akým spôsobom a podľa akých kritérií bude alebo nebude konkrétnemu človeku umožnené vstúpiť s ním do Božej slávy. Kritérium je jednoduché - najprv je to slovíčko “vidieť” a následne “konať alebo nekonať”. Učeník je pozvaní hľadieť s očami zameranými k službe. Aby videl hladného, smädného, pocestného, nahého, chorého či dokonca uväzneného. Ale to nestačí - je potrebné v týchto núdznych vidieť i Krista. To Boh prichádza k nám. Takýto pohľad nás privádza k rozhodnutiu konať alebo nekonať. Vedeť rozoznať, čo skutočne ten daný človek potrebuje a pomôcť mu k tomu. S takým nadšením, akoby tam b

Priestor modlitby

Obraz
Od svojho detstva sa pohybujem v kresťanskom prostredí, ktoré ma priamo alebo nepriamo ovplyvňuje. Ovplyvňuje to, kým som a aké sú moje rozhodnutia, každodennosť či zvyky. Avšak, často v sebe prežívam nutkanie, vyjadrené vo výzve: “Duc in altum”. Ísť o krok ďalej, ako mi to diktuje to moje prostredie. V dnešnom evanjeliu čítame o takomto Ježišovom kroku. Radikálnym spôsobom prinavracia pôvodný Boží zámer s chrámom: "Môj dom bude domom modlitby.” Ubehli stáročia a rôzne (možno i podvedomé) rozhodnutia zodpovedných spôsobili, že tento dom sa stal “lotrovským pelechom”. Ježiš vyháňa prítomných predavačov a následne prichádza, aby "denne učil v chráme”. Znovu dáva chrámu ten pôvodný zmysel - robí z neho priestor, v ktorom sa človek stretáva s Bohom. Cirkev, kompetentní, ale i každý z nás veriacich si musí klásť otázku: Či naše rutinné (možno i sympatické či dobromyseľné) náboženské prejavy neberú posvätný priestor a duchovný dych iným? Či nevytvárajú určitý múr medzi Bohom a člov

Božia starosť

Obraz
Najväčšou ťažkosťou mužov v akomkoľvek veku je rozprávať o emóciách. Veľmi radi sa pochválime svojimi úspechmi i svojimi "beťárstvami", ale prejavovať a ešte viac rozprávať o svojich emóciách nám nejde. Ich zadefinovanie a vysvetlenie vovedie mnohých mužom do poriadnej krízy. Keď sa nás na ne opýtajú, rýchlo zutekáme. Ako málo situácií nájdeme v evanjeliách, v ktorých nám Evanjelisti zjavujú Ježišove city a emócie. Jeden z týchto nájdeme v dnešnej krátkej pasáži: "Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním.“ Stojí zoči-voči utrpeniu, v ktorom si uvedomuje pomätenosť davu, a preto prežíva s hľadajúcim množstvom ľudí súcit. Táto pasáž nám dáva odpoveď na otázku: Aká je najväčšia Božia starosť? Dezorientácia človeka. Situácia človeka, ktorý nenachádza správne odpovede pre svoj každodenný život. Keď mu chýba skutočné rozlišovanie dobra a zla, lásky a nenávisti. To všetko preto, lebo Boh je pravý Otec, ktorý miluje ľudí a miluje svoje stvorenia. Lk 19,

Aký je Boh?

Obraz
Dnešný úryvok z evanjelia nám prináša Podobenstvo o mínach ako reakciu na skutočnosť, že mnohí: "si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo". Je to v momente, keď Ježiš koná svoju najdôležitejšiu púť - z Jericha do Jeruzalema. Blíži sa k miestu zavŕšenia svojho poslania, ktoré dostal do Otca. Miestu, kde sa naplno zjaví spôsob, ako koná Boh - láskou. Podobenstvo hovorí o človeku vznešeného pôvodu, ktorý "odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo". Pred svojim odchodom, dal svojim desiatim sluhom peniaze (štedrosť), aby s nimi obchodovali (dôvera). Jeden z nich, po jeho návrate, mu prináša peniaze zo slovami: "Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial." Postoj tohto človeka kopíruje pohľad tých, ktorí novovymenovaného kráľa nemajú radi. Dokonca podobenstvo hovorí, že "ho nenávideli". Sluha ho nazýva prísnym, i zlým a nespravodlivým. Ide o posto

Pohľad zdola

Obraz
Aký dôležitý je pre človeka úprimný pohľad blížneho? Keď sa mamina skloní nad syna a venuje mu svoju pozornosť. Keď sa manžel pozorne zahľadí do očí svojej manželke. Keď predstavený pozorne počúva s upretým pohľadom svojho podriadeného.  Dnešné evanjelium nám predstavuje dvojitý pohľad - pohľad zhora dole a pohľad zdola na hor. Prvým je pohľad Zacheja, ktorý "vyšiel na planý figovník", aby mohol uvidieť okolo prechádzajúceho Ježiša. Druhým je Ježišov pohľad, ktorý keď "prišiel na to miesto, pozrel sa hore". Toto stretnutie pohľadov (i Ježišovo samopozvanie) mení Zacheja i jeho dom. Môžeme vnímať, čo prináša takýto Boží "pohľad z dola", ktorý je vlastne pohľadom zhora dole, Pretože Boh sa skláňa nad hriešnikom Zachejom a túži vstúpiť do jeho domu. Pretvára tak Zacheja ako aj jeho rodinu a prináša dar spásy. Ten ich pozýva k novému spôsobu života. Pre nás, čítajúcich, zostáva otázka či aj my túžime, aby Božia spása vstúpila do našich príbytkov? Lk 19,1-10: J

Darca slobody

Obraz
Francúzsky filozof, nositeľ Nobelovej ceny a reprezentant existencionalizmu Albert Camus napísal, že: "Sloboda nie je nič iného ako šanca byť lepší, zatiaľ čo otroctvo je istota ako byť horší.“ Tieto slová ma napadli pri spojení s blížiacim sa 31. výročím udalosti Nežnej revolúcie z roku 1989. Pretože byť slobodný je jednou zo základných podmienok ku kráčaniu. Znamená otvoriť sa novému životu. Dnešné evanjelium prináša udalosť, v ktorej hlavným protagonistom je slepec. Ako i v ostatných evanjeliách, slepota nie je obyčajné chýbanie schopnosti vidieť. Je vnímaná ako izolácia a chýbanie autentickej komunikácie. Isté uzatvorenie sa človeka do temnoty, ktorá uzamyká jeho srdce. Taká symbolika otroctva. Iba po uzdravení, slepec nasleduje Ježiša a velebil Boha. Spása, ktorú prináša Kristus človeku, je radikálna. Oslobodenie z otroctva hriechu. Táto sloboda dáva človeku možnosť vstúpiť do vzťahu, preto je to šanca byť lepší. Zanecháva stav izolácie, samoty a periférie, a tak môže vykroči

Investovať, nie zachovať

Obraz
Obdivujem schopnosti niektorých ľudí, ktorí sa vedia chytiť ponúknutej šance. Každá udalosť sa stane príležitosťou na to, aby začali nejaký nový projekt alebo novú činnosť. Obohacujú seba, svoju rodinu i samotnú spoločnosť. Pozrite sa na to, ako Ježiš pozoruje ten istý aspekt správania mužov. Ježiš chváli podnikateľské zručnosti ľudí - odvahu investovať. V podobenstve o talentoch hovorí o pánovi, ktorý odchádza na cesty, volá si sluhov a zveruje im svoj majetok: "každému podľa jeho schopností". Tí, ktorí po jeho návrate dokázali priniesť nie len to, čo im dal, ale viac, počuli tieto slová: "dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým". Naopak, služobníkovi, ktorý zradil jeho dôveru, hovorí: "Zlý a lenivý sluha! ... neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy." Ježiš v tomto podobenstve hovorí o daroch, ktoré súvisia s Božím kráľovstvom. A chce, aby ich obdarovaný človek dobre investoval a oni prinášali násobný prínos. Zveruje ich do naši

V pravý čas

Obraz
Typické v našej spoločnosti a kultúre je mať odporúčanie. Zvlášť, keď sa jedná o niečo dôležité. Prídeme ku kňazovi a začneme menovať zoznam duchovných, ktorých poznáme. Bez predchádzajúceho telefonátu k doktorovi-špecialistovi ani nejdeme. I výberová komisia potrebuje odporúčanie niekoho známeho, ináč ťažko dostaneme miesto, o ktoré sa uchádzame. Istým spôsobom, ide o zhodnotenie našej osoby i prosby-potreby, ktorú považujeme za vhodnú a správnu. Dnešné evanjelium nám prináša podobenstvo o vdove a sudcovi, ktorým Ježiš vysvetľuje svojim učeníkom o tom, "ako sa treba stále modliť a neochabovať“. Vdova zaujme postoj vytrvalosti, aby dosiala to, čo rozpoznáva ako spravodlivé. Ani sudca nepolemizuje nad spravodlivou prosbou vdovy, ktorú v židovskej tradícii je potrebné stále ochrániť pred silneším, pretože to neurobí nik iný. Vytrvalosť spôsobuje, že i nespravodlivý sudca urobí zadosťučinenie spravodlivosti. I pred Bohom stojíme ako žiadatelia. V tomto prípade nepotrebujeme žiadne od

Život v láske

Obraz
Pred niekoľkými rokmi som čítal vyjadrenie od nemeckého kardinála Rainharda Marxa, v ktorom na margo postoja niektorých biskupov, čo “zatajovali” pedofilné a homosexuálne správanie niektorých duchovných, povedal: “Títo biskupi v mene lásky k Cirkvi zatajovali pravdu o jej živote”. Vtedy som si uvedomil, že len aplikovali to, k čomu sme bežne pokúšaní voči svojej rodine, voči svojej vlasti i voči sebe samému: oddeliť lásku od pravdy. Dnešné Ježišove slová, vyjadrené prostredníctvom štyroch obrazov: Noe, Lót, strecha a posteľ, nás uvádzajú do tajomstva tzv. "dní Syna človeka”. Jeho slová sú jasné a vzbudzujú bázeň pred týmto momentom. Ale ich cieľom nie je vzbudiť strach, práve naopak, sú povzbudením k pravosti života vykúpených ľudí, ktorí vedia stratiť svoj život pre Božie kráľovstvo. Jesť, piť, kupovať, sadiť, stavať, mlieť, sobášiť sa sú slovesá, s ktorými je ľudský život (stvorený Bohom) hlboko spojený. Avšak je dôležité aký cieľ dáme týmto našim každodenným čnostiam. Ježiš nás

Blízkosť Božieho kráľovstva

Obraz
V každej epoche ľudských dejín sa človek snažil kontrolovať čas. Zvlášť ten čas, ktorý je pred ním - budúcnosť. Ruku na srdce, kto z nás nie je priťahovaný myšlienkou ovládať, kontrolovať a projektovať svoju blízku či vzdialenú budúcnosť? Niečo podobné môžeme nájsť i v dejinách mnohých náboženstiev, i toho kresťanského. Mnohé kresťanské skupiny sa snažili predpovedať moment, kedy nastane koniec sveta. V dnešnom úryvku z Lukášovho evanjelia sa farizeji pýtaju Ježiša: "kedy príde božie kráľovstvo?” Ježišova odpoveď vylučuje akékoľvek programovanie tohto momentu: "A povedia vám: ‚Hľa, tu je!‘ ... Nechoďte nikde, nebežte za nimi!” Svojimi slovami prenesie pozornosť učeníkov z otázky “kedy” na “ako” príde Božie kráľovstvo. Na spôsob, ako sa prejaví vo svete a akú silu bude mať. Teda, nie je podstatné kedy, ale ako. Keď Ježiš rozpráva o posledných veciach, jeho slová nemajú popisný či naratívny charakter, ale teologicko-symbolický. Hľadí na dejiny ľudstva zvláštnou optikou - popisu

To podstatné

Obraz
Pred storočím, v jednej svojej úvahe nad vtedajšou spoločnosťou, napísal známy anglický spisovateľ Gilbert Keith Chesterton ako si človek môže ľahko zameniť druhotné veci s tými podstatnými. Hovorí o chvoste psa, ktorý síce okrášľuje psa, ale to, čo robí psa psom nie je jeho chvost. A je malicherné, keď na to zabudneme. Podobne sa to môže stať i nám, keď čítame správy o Ježišových zázrakoch a samotný zmysel zázraku či zmena v živote uzdraveného zostanú nepovšimnuté. Ježiš kráča naskrz krajmi, aby ohlasoval evanjelium. Pri vstupe do ktorejsi dediny ho hlasným krikom zastavuje desať malomocných mužov: "Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!” Výzva, ktorá vychádza z vnútra desiatich - životom, chorobou a opovrhnutím - zranených sŕdc. Po uzdravení Ježišom, evanjelista sa pozastavuje nad ich reakciou. Potom ako odhalia, že boli uzdravení, len jeden sa vracia, aby "vzdal Bohu slávu”. Ostatní deviati napĺňajú len Ježišov rozkaz: "Choďte, ukážte sa kňazom!” Božia milosť a jeho milo

Byť užitočný

Obraz
Asi naväčším strašidlom pre moderného človeka je nečinnosť, lepšie povedané nepotrebnosť či neužitočnosť. Nikto z nás sa nechce cítiť zbytočne, preto stále zrýchľujeme a zefektívňujeme svoje činnosti. Snažíme sa odstrániť zo svojho života tie situácie, ktoré môžu ľudia hodnotiť ako zbytočné strácanie času. Dnešný úryvok z evanjelia nás stavia pred otázku zmyslu činnosti a služby učeníka, ktorá dáva učeníctvu určitú chuť a radosť. Ježiš hovorí svojim učeníkom: "aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.’” A tak srdcom učeníkovej činnosti je toto prídavné meno “neužitočný", ktoré mnohých privádza k depresii alebo frustrácii. Možno si teraz hovoríte: Tak potom prečo sa mám ako kresťan namáhať, ak moja služba je hodnotená ako neužitočná? Keď sa začítame lepšie do týchto slov, odhalíme, že to, čo je považované za neužitočné, nie je naša vykonaná práca. Ona je potrebná a efektívna. Ale my, ktorí ju vy

Otcov dom

Obraz
Počas šiestich rokoch svojho pobytu vo Večnom meste, som skoro každý deň prechádzal okolo Lateránskej baziliky, ktorá sa nachádza hneď vedľa hradieb mesta Rím. Pri jej vznešenosti a kráse mi neustále prichádzajú na um slová Ježišových učeníkov vychádzajúcich z Jeruzalemského chrámu: "Učiteľ, pozri, aké kamene a aké stavby!“ Jednoduchí Galilejčania boli asi v podobnej situácii, ako ja, keď som prechádzal okolo tohto majestátneho chrámu a vstupoval do neho. Dnešné evanjeliu nám prináša udalosť, kedy Ježiš počas Veľkej noci vstupuje do Jeruzalemského chrámu a nachádza tam ľudí, ktorí by tam nemali byť. Nejde o to, že sú tam prítomní, ale skôr o to, s akým úmyslom vchádzajú do chrámu. Urobí si z modlitebných povrázkou bič a začne všetkých vyháňať von. Následne po provokačnej otázke, rázne vyhlási: "Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím." Jeruzalemský chrám predstavoval dva dôležité aspekty viery: a) bol potvrdením prítomnosti a vznešenosti Boha; a bol miestom stretnuti

Byť pripravený

Obraz
Spoločnosť a kultúra, v ktorej žijeme, nás núti stále napredovať, vylepšovať a zdokonaľovať. Každý deň sa tak stáva možnosťou pre urobenie ďalšieho kroku v živote. Volíme si rôzne cesty pre realizáciu našich túžob. Niektoré sú trváce, iné pominú veľmi rýchlo; na niektoré sme hrdí, na ďalšie by sme veľmi radi zabudli. Preto pred nami je neustále tá otázka - ako investovať dobre svoj čas, energie, prostriedky. V dnešnom evanjeliu môžeme nájsť odpoveď. Ježiš to vysvetľuje prostredníctvom podobenstva o pannách. V srdci jeho vysvetlenia je výzva zo záveru rozprávania: "Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.” Bdenie neznamená nedostatok spánku či oddychu, veď zaspalo všetkých desať panien z podobenstva. Bdieť znamená byť pripravený. A pripravenosť je známkou človeka, ktorý hodnotí a predvída. Zároveň vie uchopiť prítomný okamih, aby došiel k radosti a vlastnej realizácie k spokojnosti všetkých. Osobne takýmto časom, kedy sa pripravujem je ranné a večerné hodnotenie dňa. T.j. mod

Vytvárať si priateľov z nespravodlivej mamony

Obraz
Pred časom som počul zaujímavé konštatovanie: "V base, vo väzení sa ľahko zomiera." Autor tejto vety chcel povedať, že človek, ktorý nemá čo stratiť, veľmi ľahko odchádza na večnosť. Naopak, majetok, sláva a zvlášť peniaze, ktoré prinášajú ilúziu nesmrteľnosti a nedotknuteľnosti (príkladov z konkrétneho života máme mnoho), veľmi zaťažujú ľudskú slobodu. Avšak život závisí od Niekoho iného. Dnešné evanjelium stavia učeníkov pred dôležitú otázku: Aký postoj má mať Ježišov učeník voči časným a večným hodnotám? Ježiš si uvedomuje, ako je človek schopný aktivovať svoje psychické schopnosti a duchovné talenty k zhodnoteniu tých materiálnych dobier. Ale zároveň rozpoznáva, ako ľahko sa nechá nimi opantať. Jeho slová sú jasné: "Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone." Zároveň ponúka jedno riešenie: "Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.” Možno sa mýlim v jej pochopení, ale nebudem ďaleko od toho, ako chápali túto v

Synovia svetla

Obraz
Každý z nás, vo svojej každodennosti, prijíma na seba určité roly. V rodine sme otcom, matkou, synom, dcérou, starým otcom... v práci riaditeľom, vedúcim, zamestnancom... v škole: učiteľkou, žiakom, technickým pracovníkom... A v rámci týchto rolí sa od nás očakáva určité "správne" správanie. Ak sa nenaplnia očakávania, skonštatuje sa, že osoba "vyšla zo svojej roly". Dnešné podobenstvo hovorí o takomto "vychádzaní z roly" správcu, ktorého "obžalovali u bohatého človeka, že mu rozhadzuje majetok." Tento, namiesto toho, aby dal do poriadku chyby, volá si dlžníkov svojho pána a udeľuje im zľavy. Snaží sa zmeniť vzťah medzi ním a týmito dlžníkmi. Zmeniť vzťah moci a využívania, ktorý ho priviedol k tomu, že naň žalovali. Stojíme pred otázkou: Ako dotiahnuť k naplneniu naších rolí, v ktorých sme sa ocitli? Podľa dnešného Ježišovho podobenstva, najlepšia cesta je pretvoriť naše zlé sklony a pokušenia na možný krok v ústrety blížnemu. Vyjsť z vlastnej a

Dôvod pre radosť

Obraz
V súčasnej situácii strachu a pesimizmu, ktoré prejavujeme pri rôznych rozhovoroch a stretnutiach, je pookriatím srdca, keď stretneme človeka prejavujúceho nesmiernu radosť. Ktorý nám do tohto prežívania vnesie nadšenie a optimizmus. Vnesie nám do srdca a mysle myšlienku, že nie je všetko stratené a že existuje cesta k lepšiemu svetu. Dnešné dve Ježišove podobenstvá, ktoré prináša Lukášove evanjelium, vzbudzujú takýto optimizmus. Sú opravdivým evanjeliom - teda ohlásením radostnej zvesti - ktoré otvára srdce počúvajúceho k prijatiu radosti. Ježiš hovorí: "Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu (či drachmu), čo sa mi stratila." Teda cennosť, pre ktorú sa oplatí robiť krízové kroky. Takouto cennosťou pre Ježiša a pre Božie kráľovstvo je človek. Každý človek, a zvlášť ten, ktorý sa zdá byť stratený, zúfalý, bez dôstojnosti a budúcnosti. Zvlášť tento sa stáva v Božích očiach dôvodom pre prejavenie milosrdenstva - milujúceho srdca, ktoré objíma. Boh má nesmiernu radosť, keď môže

Miesto kresťana

Obraz
Tento čas, po návrate na Slovensko, je pre mňa objavovaním slovenskej kresťanskej duše. Pri stretnutiach a rozhovoroch s ľuďmi rôznych vekových a sociálnych kategórii vnímam u nich akýsi podvedomí strach. Áno, v priestore, do ktorého už skoro pred 30 rokmi v Bratislave zaznievala silná výzva z úst svätého Pápeža Jána Pavla II.: “Nebojte sa!”, žije kresťan plný strachu kŕmený politickými a duchovnými agitátormi. V dnešnom evanjeliu počúvame obrazy, ktoré nás môžu zaskočiť. Akoby Ježiš pozýval svojich učeníkov k nenávisti? Či prekalkulovanosti? Avšak, jeho cieľom je jediné - pravé rozhodnutie sa pre Božie kráľovstvo, ktoré prišiel priniesť človeku. A jediná cesta, ako ho prežívať, je žiť evanjeliovú radikalitu. A tá spočíva v jedinom - dať na prvé miesto Boha a vzťah k nemu. Prežívanie tejto radikality začína prijatím slobody a končí nesením kríža. Na vykročenie je potrebné oslobodenie sa od všetkého, čo nás zväzuje: predsudky, predstavy, skúsenosti. Následne, na kráčanie za Kristom je n

Byť kreatívny

Obraz
Niekedy sa pýtam, prečo mnoho dobrých a vznešených projektov (potom ako ich autori začali realizovať) zapadlo prachom a nepriniesli možný prospech. Totiž nestačí vznešená idea, správne naprogramovanie a dobrý začiatok, sú potrební i “schopní” spolupracovníci, ktorí pochopia a príjmu ideu. Kreatívne pokračujú, ponúkajúc inovácie, bez ktorých sa to v neustále meniacom svete nezaobíde. Dnešné evanjelium nám prináša obraz človeka, ktorý túži po tom, aby sa jeho dom, pripravený na hostinu, naplnil. Výhovorky prvých pozvaných ho sklamali, ale neubrali z jeho odvahy a nadšenia. Rozširuje priestor a pozýva ďalších. Dokonca i sluha vytuší túžbu svojho pána a konštatuje: "Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto." Pozvaní z “druhého kola” prišli, a sluha by mohol s pokojom konštatovať úspech. Napriek tomu, nebojí sa ďalšej práce, námahy. Máme pred sebou postoj učeníka, ktorý nie len pochopil túžbu svojho Majstra, ale ona sa stala jeho túžbou. Toto je postoj každého kresťana, k

Cesta k Bohu

Obraz
Aj napriek rôznym možnostiam poistenia, zabezpečenia, ochrany sa ľudský život stáva čoraz neistejší. Na rozdiel od minulosti, naša osobná budúcnosť závisí od mnohých externých vplyvov. Preto neistota (reálna či fiktívna) sa stala súčasťou ľudského uvažovania a každodenného rozhodovania. Na vlastnej koži to zakúšame v tejto situácii s Covid-19. Do tejto ľudskej neistoty, trochu zvláštne, zaznievajú Ježišove slová rozlúčky: "Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa.” Apoštoli nechápu tieto slová. Ľudsky od neho očakávajú ďalšie a ďalšie úspechy, na ktorých aj oni môžu participovať. A on upriamuje ich pozornosť na odlúčenie, na cestu, ktorú musí podniknúť sám. Preto je namieste otázka, ktorú kladie Tomáš: "Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!” Znova tu, preformulovane, zaznieva otázka: "Rabbi, kde bývaš?” Už spoznali, že existuje jediné miesto, ktoré je prameňom plnosti života. Opravdivý a bezpečný domov je v prítomnosti Boha. Pretože ľud

Svätosť

Obraz
Známy poľský sociológ Zygmund Bauman zadefinoval súčasný sociálny kontext ako “tekutý, likvidný”, pretože je bez presných zásad. V takomto prostredí je ťaždé ponúknuť základné piliere kresťanskej skúsenosti. V ňom sa kresťanská morálka a askéza vnímajú ako represálie ľudskej slobody. Často si kladiem otázku, ako dnes hovoriť o svätosti alebo o spáse? V tom mi pomáhajú slová z dnešného evanjelia. Ježiš začína tým najvhodnejším postojom: pohľadom na veľké zástupy, na celé ľudstvo. Pozorne hľadiac na nich (spoznávajúc ich) otvára ústa a hovorí: "Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci ... tichí ..." Ponúka im riešenie Božieho kráľovstva. Teda, ponúka im novú nádej, nádej večného života - cestu svätosti. Tu môžeme pochopiť, že svätosť je viditeľným znamením pohľadu Božieho milosrdenstva, ktorý človeka objíma a premieňa. Zvlášť sätí sú príkladom toho, ako pôsobí Božia milosť. Oni sú osoby ako my, so svojou každodennosťou, s podobnými sta