Moje 2 centy

Autor: -

Jednou zo silných hodnôt moderného človeka je túžba po blahobytu. Niektorí ju považujú za reakciu na strach zo sociálnej núdze, iní zasa ako prostriedok na získanie určitej prestíže. Tomáš Halík ju pomenoval ako "odozvu na pocit neistoty vo svojej všeobecnosti”, t.j. v základných humánnych hodnotách. Ide o reakciu na stratu základnej “stredovekej” hodnoty: viery, na ktorej staval celý svoj život. Človeku, ktorý odpísal perspektívu „raja a neba“ (v ktorých sa naplnia všetky ľudské túžby) ako obyčajnú ilúziu, zostáva iba túžba po nekonečnom šťastí, ktorá by bola hmatateľná a viditeľná. Preto táto túžba po vlastnení hmatateľného. 

Ježiš sedí v chráme. Pred sebou má postupne rastúcu chrámovú pokladnicu, ktorú prichádzajúci pútnici neustále napĺňajú svojimi darmi. Mali by to byť dary vďačnosti a odovzdanosti. Avšak samotná prax z tohto miesta urobila priestor pýchy a lakomstva. Pýchy tých, ktorí sa predbiehali vo veľkosti darov a manifestácie “štedrosti” - totiž pri odovzdaní daru prítomný kňaz kontroloval jeho veľkosť a následne nahlas oznamoval veľkosť daru a úmysel darcu. Lakomstva tých, ktorí tieto dary prijímali v mene Božej vďačnosti. Ale Boh hľadí na chudobných, preto Ježišova pozornosť sa upriami na chudobnú vdovu, ktorá vkladá "celé svoje živobytie”. Táto vdova sa stáva obrazom Bohom vytúženej Cirkvi - tá, ktorá nachádza svojho ženícha.

Vdova a sirota - v čase neexistujúcich dôchodkov - nemajú nikoho, do ktorého rúk by vložili svoje životy. Preto patria Bohu. Ich “chudoba” - pripomeňme si blahoslavenstvá, v ktorých Ježiš hovorí: "Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.” - ich privádza k vlastneniu Božieho kráľovstva. Nie však, pretože nemajú či nevlastnia, ale pretože dokážu odovzdať aj to, čo majú. To, čo realizuje neskôr sám Kristus, keď kladie na oltár obety svoj vlastný život. To, čo realizuje každý kresťan, ktorý odovzdáva všetko Bohu na oltár. Môžem vlastniť medzi materiálne chudobných ale “bohatých a lakomých” vo vlastných predstavách. Kedy celý život a celá moja pozornosť sa točí okolo môjho JA a okolo mojich 2 centoch.


Lk 21,1-4: Keď sa Ježiš rozhliadol po chráme, videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, a povedal: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kríž - dôležitý symbol

Autor: -
Obraz
Keď som raz prechádzal úzkymi uličkami Neapola, všimol som si v jednej z nich oltárik, na ktorom horeli sviece. Zo zvedavosti som sa priblížil k tomu miestu. Všimol som si, že sviece sú z pravého vosku a boli tam aj živé kvety. Nad tzv. oltárom bol zavesený obraz. Na prvý pohľad sa zdalo, že daný obraz bol prázdny - zlatý rám, bordový poklad a pod obrazom bol nápis: Il Capello di Maradona. Teda Maradonov vlas. Naozaj, medzi sklom a bordovým pozadím som nakoniec našiel niečo ako vlas.  Na prvý pohľad blbosť. Na druhej strane vyjadrenie potreby človeka stavať monumenty a pamätníky udalostiam, ktoré zmenili jeho život. Či už v pozitívnom alebo negatívnom slova. Bolo by nespravodlivé, aby ďalšia generácia chcela zničiť to, čo bolo blízke rodičom, starým rodičom a predchádzajúcim generáciám. Pred čím dokázali pokľaknúť, vzdať úctu zložením klobúka, či v tichej modlitbe prejsť okolo. Tu už hovorím o kríži, ktorý chce dnešná doba zvesiť, odstrániť. Myslím, že všetci ešte máme v pamäti moment,
Čítať ďalej

Eucharistia

Autor: -
Obraz
Hovorí sa, že chlieb je jediné jedlo, ktorého sa človek nikdy nepreje. Tešíme sa pestrosti nášho jedálničku, ale zároveň chlieb zostáva stále na našom prestretom stole. Totiž v chlebe sa skrývajú dve dôležité dimenzie vzhľadom na život človeka: 1) chlieb je prostriedok k životu - dodáva energiu a tak uspokojuje našu základnú potrebu; 2) chlieb je aj cieľom - pracujeme, aby sme si kúpili "chleba". Šiesta kapitola Jánovho evanjelia prináša učenie o chlebe. Bolo to zázračné gesto rozmnoženia chleba a nasýtenia zástupov, ktoré umožnilo Ježišovi poukázať na vyššie uvedené aspekty. 1. Pomenúvava to, čo je nevyhnutné pre človeka, aby človek prežíval skutočný život. Ako sám Ježiš hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ 2. Tento chlieb je aj cieľ, pretože je spoločenstvom s Ním a zároveň aj s Otcom: "Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom." Každú nedeľu sa my kresťania zhromažďujeme v našich
Čítať ďalej

Kto som?

Autor: -
Obraz
Rád som sa prechádzal po meste Rím a pozoroval život okolo seba (aj s fotoaparátom v ruke). Pozorovať príchodzích turistov - mladých , dospelých, starších - ktorí hľadali nové skúsenosti. Za týmto hľadaním vidím hlad - túžbu poznania. V pozadí tejto túžby vnímam tajuplnú otázku: Kto som? Vidieť, poznať a skúsiť nám môže pomôcť odhaliť ten vlastný. Dnešné evanjelium prináša Ježišovu otázku: “ A za koho ma pokladáte vy?”  Otázka, v ktorej “Ja som” (Boh) pokorne žiada učeníkov: “Kto som?” Nie je to otázka roztržitého a strateného, ktorý chce nájsť svoju vlastnú identitu, svoj vlastný životný priestor. Nie je to ani otázka zvedavosti, s ktorou sa usiluje odhaliť, čo si ľudia myslia o ňom. Je to otázka, ktorou Ježiš pozýva učeníkov odhaliť jeho pravú identitu. Kresťanstvo nie je ideológia, ani doktrína či morálka. Kresťanstvo je životne dôležitý priestor vzťahov. Toho vertikálneho - t.j. medzi človekom a Bohom - v ktorom kresťan odhaľuje svoje synovstvo voči Stvoriteľovi. A horizontálneho -
Čítať ďalej