Byť človeku človekom
Koľkokrát sme si položili, my kresťania, podobnú otázku: “Čo mám robiť, aby som bol dobrým kresťanom?”, alebo: “Ako sa mám zachovať, aby som bol naozaj človekom?” Uvedomujeme si komplikovanosť každodenného života, v ktorom nie je ľahké stanoviť konkrétne spôsoby realizácie prikázania lásky. Ako sa zachovať k rozhnevanému manželovi, histerickej manželke, rebelujúcim deťom, roztopašnému vnúčaťu, neporiadnemu kolegovi, provokujúcemu priateľovi, páchnucemu bezdomovcovi, otravujúcemu žobrákovi, prichádzajúcemu imigrantovi...
Dnešné evanjelium nám prináša isté vysvetlenie. Podobnú otázku kladie Ježišovi znalec zákona: “Učiteľ, čo mám robiť...?” Napriek tomu, že odpoveď nachádza sám, chýba mu konkrétny návod k realizácii prikázania lásky k bližnemu. Preto sa pýta: “A kto je môj blížny?” Ježišovou odpoveďou je podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, ktorý na rozdiel od kňaza a levitu, neobchádza núdzneho. Pristupuje k nemu, skláňa sa nad ním a stará sa o neho.
Ježisova odpoveď nesmeruje k poukázaniu na to, kto si zaslúži byť v pozícii blížneho. Práve naopak, blížny v sebe nemusí mať žiadne konkrétne kvality. Nie je to o zásluhách. Ide o náš postoj, ktorý je vyjadrený slovesom “pristúpit”. Ak ja pristúpim k človeku, stávam sa jeho blížnym a umožňujem mu prežívať moju blízkosť. Teda, odpoveď na otázku: “Kto je môj blížny?”, je jednoduchá: “každý, komu to svojím vlastným priblížením dovolíš”. A tak byť človekom, byť kresťanom a milovať spočíva v schopnosti priblížiť sa k človeku.
Lk 10,25-37: Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“
Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“
On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“
Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“
Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“
Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej.
No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘
Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“
On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“
A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“
Komentáre
Zverejnenie komentára