Nepredvídateľný Boh

Autor: -

Pri rozhovoroch s rôznymi ľuďmi si uvedomím, ako každá situácia, každý okamih či každá myšlienka sa môže stať dôvodom na roztržku. Stačí nájsť maličký rozdiel vo vyznávaných hodnotách, v pohľade na nejakú udalosť, v rozdielnom umeleckom vkusu a máte na streche dôvod na hádku.

Konflikty a diskusie akoby charakterizovali vzťah medzi Ježišom a skupinou farizejov a zákonníkov. Akoby vždy boli pohotoví využiť nejaké Ježišovo konanie, ktoré sa zdá nezhodné s Mojžišovým zákonom alebo Židovskou tradíciou. Podobne je to aj v situácii, o ktorej čítame v dnešnom evanjeliu. V istú sobotu Ježiš vstupuje do synagógy a “zákonníci s farizejmi naň striehli, či v sobotu uzdraví” človeka s vyschnutou rukou.

Tento človek žiadnym spôsobom nežiada Ježiša o uzdravenie. Práve naopak, Ježiš ho žiada: "Vstaň a postav sa do prostriedku!” Ježiš tak vytvára priestor, v ktorom je následne vyjavená Božia vôľa. Toto Kristovo konanie, pre farizejov a zákonníkov, nepasuje do ich “náboženských” predstáv. Bolo by tragické, ak by každý prekvapujúci Boží spôsob konania bol dôvodom roztržky a hádky s Bohom i v našom živote. Všetci potrebujeme neustále obnovovať otvorenosť voči nepredvídateľnému Božiemu konaniu.


Lk 6,6-11: V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku.
A zákonníci s farizejmi naň striehli, či v sobotu uzdraví, aby ho mali z čoho obžalovať.
Ale on poznal ich myšlienky. Preto povedal človekovi, čo mal vyschnutú ruku: „Vstaň a postav sa do prostriedku!“ On vstal a postavil sa.
A tamtým Ježiš povedal: „Pýtam sa vás: Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?“
Popozeral sa po všetkých a povedal mu: „Vystri ruku!“ On to urobil a ruka mu ozdravela.
Ale oni, plní nerozumu, radili sa, čo urobiť s Ježišom.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Eucharistia

Autor: -
Obraz
Hovorí sa, že chlieb je jediné jedlo, ktorého sa človek nikdy nepreje. Tešíme sa pestrosti nášho jedálničku, ale zároveň chlieb zostáva stále na našom prestretom stole. Totiž v chlebe sa skrývajú dve dôležité dimenzie vzhľadom na život človeka: 1) chlieb je prostriedok k životu - dodáva energiu a tak uspokojuje našu základnú potrebu; 2) chlieb je aj cieľom - pracujeme, aby sme si kúpili "chleba". Šiesta kapitola Jánovho evanjelia prináša učenie o chlebe. Bolo to zázračné gesto rozmnoženia chleba a nasýtenia zástupov, ktoré umožnilo Ježišovi poukázať na vyššie uvedené aspekty. 1. Pomenúvava to, čo je nevyhnutné pre človeka, aby človek prežíval skutočný život. Ako sám Ježiš hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ 2. Tento chlieb je aj cieľ, pretože je spoločenstvom s Ním a zároveň aj s Otcom: "Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom." Každú nedeľu sa my kresťania zhromažďujeme v našich
Čítať ďalej

Kríž - dôležitý symbol

Autor: -
Obraz
Keď som raz prechádzal úzkymi uličkami Neapola, všimol som si v jednej z nich oltárik, na ktorom horeli sviece. Zo zvedavosti som sa priblížil k tomu miestu. Všimol som si, že sviece sú z pravého vosku a boli tam aj živé kvety. Nad tzv. oltárom bol zavesený obraz. Na prvý pohľad sa zdalo, že daný obraz bol prázdny - zlatý rám, bordový poklad a pod obrazom bol nápis: Il Capello di Maradona. Teda Maradonov vlas. Naozaj, medzi sklom a bordovým pozadím som nakoniec našiel niečo ako vlas.  Na prvý pohľad blbosť. Na druhej strane vyjadrenie potreby človeka stavať monumenty a pamätníky udalostiam, ktoré zmenili jeho život. Či už v pozitívnom alebo negatívnom slova. Bolo by nespravodlivé, aby ďalšia generácia chcela zničiť to, čo bolo blízke rodičom, starým rodičom a predchádzajúcim generáciám. Pred čím dokázali pokľaknúť, vzdať úctu zložením klobúka, či v tichej modlitbe prejsť okolo. Tu už hovorím o kríži, ktorý chce dnešná doba zvesiť, odstrániť. Myslím, že všetci ešte máme v pamäti moment,
Čítať ďalej

Kto som?

Autor: -
Obraz
Rád som sa prechádzal po meste Rím a pozoroval život okolo seba (aj s fotoaparátom v ruke). Pozorovať príchodzích turistov - mladých , dospelých, starších - ktorí hľadali nové skúsenosti. Za týmto hľadaním vidím hlad - túžbu poznania. V pozadí tejto túžby vnímam tajuplnú otázku: Kto som? Vidieť, poznať a skúsiť nám môže pomôcť odhaliť ten vlastný. Dnešné evanjelium prináša Ježišovu otázku: “ A za koho ma pokladáte vy?”  Otázka, v ktorej “Ja som” (Boh) pokorne žiada učeníkov: “Kto som?” Nie je to otázka roztržitého a strateného, ktorý chce nájsť svoju vlastnú identitu, svoj vlastný životný priestor. Nie je to ani otázka zvedavosti, s ktorou sa usiluje odhaliť, čo si ľudia myslia o ňom. Je to otázka, ktorou Ježiš pozýva učeníkov odhaliť jeho pravú identitu. Kresťanstvo nie je ideológia, ani doktrína či morálka. Kresťanstvo je životne dôležitý priestor vzťahov. Toho vertikálneho - t.j. medzi človekom a Bohom - v ktorom kresťan odhaľuje svoje synovstvo voči Stvoriteľovi. A horizontálneho -
Čítať ďalej