Pozorne počúvať

Autor: -
Môžete prinútiť niekoho, aby vás počúval? Na prvý pohľad sa to zdá jednoduché. Ale otázka znie: Naozaj vás počúva? Nie je v pozícii “jedným uchom dnu a druhým von” alebo “absolútneho nezáujmu” so zavretými ušami sa tvári, že vás počúva.

V dnešnom evanjeliu Ježiš prikazuje svojim učeníkom: “Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi…” Pôda pre zrnko rastliny je to isté, ako človek pre Slovo. Človek je ten, ktorý prijíma slovo, necháva ho v sebe rásť a v pravý čas prináša úrodu. Štyri typy pôdy sú štyri typy ľudí, alebo ešte lepšie štyri úrovne počúvania. Niekedy sú to už zasiate myšlienky, inokedy čiastočné načúvanie, či dokonca každodenné starosti, ktoré neumožnia zasiatemu Božemu slovu vyrásť a priniesť úrodu.

Týmto podobenstvo Ježiš vysvetľuje svojim učeníkom to, čo stretáva počas svojho trojročného účinkovania, a to, čo bude zažívať Cirkev vo svojich dejinách evanjelizácie. Preto vysvetlenie je dané práve učeníkom, aby dobre poznali koho budú mať pred sebou. Nejedná sa o morálku, ale o ovocie Ducha, ktorý pôsobí skrze zasiate Slovo a pretvára človeka. Skúsme sa dnes zamyslieť, koľkokrát dennodenne použijeme slovíčko “ale…”


Mt 13,18-23: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kto som?

Autor: -
Obraz
Rád som sa prechádzal po meste Rím a pozoroval život okolo seba (aj s fotoaparátom v ruke). Pozorovať príchodzích turistov - mladých , dospelých, starších - ktorí hľadali nové skúsenosti. Za týmto hľadaním vidím hlad - túžbu poznania. V pozadí tejto túžby vnímam tajuplnú otázku: Kto som? Vidieť, poznať a skúsiť nám môže pomôcť odhaliť ten vlastný. Dnešné evanjelium prináša Ježišovu otázku: “ A za koho ma pokladáte vy?”  Otázka, v ktorej “Ja som” (Boh) pokorne žiada učeníkov: “Kto som?” Nie je to otázka roztržitého a strateného, ktorý chce nájsť svoju vlastnú identitu, svoj vlastný životný priestor. Nie je to ani otázka zvedavosti, s ktorou sa usiluje odhaliť, čo si ľudia myslia o ňom. Je to otázka, ktorou Ježiš pozýva učeníkov odhaliť jeho pravú identitu. Kresťanstvo nie je ideológia, ani doktrína či morálka. Kresťanstvo je životne dôležitý priestor vzťahov. Toho vertikálneho - t.j. medzi človekom a Bohom - v ktorom kresťan odhaľuje svoje synovstvo voči Stvoriteľovi. A horizontálneho -
Čítať ďalej

Eucharistia

Autor: -
Obraz
Hovorí sa, že chlieb je jediné jedlo, ktorého sa človek nikdy nepreje. Tešíme sa pestrosti nášho jedálničku, ale zároveň chlieb zostáva stále na našom prestretom stole. Totiž v chlebe sa skrývajú dve dôležité dimenzie vzhľadom na život človeka: 1) chlieb je prostriedok k životu - dodáva energiu a tak uspokojuje našu základnú potrebu; 2) chlieb je aj cieľom - pracujeme, aby sme si kúpili "chleba". Šiesta kapitola Jánovho evanjelia prináša učenie o chlebe. Bolo to zázračné gesto rozmnoženia chleba a nasýtenia zástupov, ktoré umožnilo Ježišovi poukázať na vyššie uvedené aspekty. 1. Pomenúvava to, čo je nevyhnutné pre človeka, aby človek prežíval skutočný život. Ako sám Ježiš hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ 2. Tento chlieb je aj cieľ, pretože je spoločenstvom s Ním a zároveň aj s Otcom: "Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom." Každú nedeľu sa my kresťania zhromažďujeme v našich
Čítať ďalej

Kríž - dôležitý symbol

Autor: -
Obraz
Keď som raz prechádzal úzkymi uličkami Neapola, všimol som si v jednej z nich oltárik, na ktorom horeli sviece. Zo zvedavosti som sa priblížil k tomu miestu. Všimol som si, že sviece sú z pravého vosku a boli tam aj živé kvety. Nad tzv. oltárom bol zavesený obraz. Na prvý pohľad sa zdalo, že daný obraz bol prázdny - zlatý rám, bordový poklad a pod obrazom bol nápis: Il Capello di Maradona. Teda Maradonov vlas. Naozaj, medzi sklom a bordovým pozadím som nakoniec našiel niečo ako vlas.  Na prvý pohľad blbosť. Na druhej strane vyjadrenie potreby človeka stavať monumenty a pamätníky udalostiam, ktoré zmenili jeho život. Či už v pozitívnom alebo negatívnom slova. Bolo by nespravodlivé, aby ďalšia generácia chcela zničiť to, čo bolo blízke rodičom, starým rodičom a predchádzajúcim generáciám. Pred čím dokázali pokľaknúť, vzdať úctu zložením klobúka, či v tichej modlitbe prejsť okolo. Tu už hovorím o kríži, ktorý chce dnešná doba zvesiť, odstrániť. Myslím, že všetci ešte máme v pamäti moment,
Čítať ďalej