Prinavrátenie dôstojnosti

Svedomie je tou hybnou silou, ktorá dáva človeku možnosť byť slobodnou bytosťou. Svedomie je akýmsi základom pre realizáciu všetkých slobôd - tak myslenia, vyznania, konania… A sloboda dáva človeku dôstojnosť, pretože človek sa stáva nositeľom práv a povinností. 

Ježiš ohlasuje blízkosť Božieho kráľovstva v istej synagóge. Tam je prítomná žena, ktorá trpí neduživosťou, zhrbená, bez možnosti vyrovnať sa. Postihnutá chorobou chrbtice, ale i ťažoby pohľadov okolo kráčajúcich a, z pohľadu sociológie, tlakom židovskej kultúry, v ktorej žena musí byť bezpodmienečne podriadená a poslušná mužovi. A tak jej chýba to, čo robí človeka človekom - dôstojnosť.

Ježiš prichádza na tento svet, aby obdaroval človeka pôvodnou dôstojnosťou slobodnej bytosti. Pri Božom dotyku "sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha”. Situácia, o ktorej prorok Baruch hovorí: “to, čo kráča zhrbené a choré, podlomené oči a hladujúca duša bude tebe, Pane, vzdávať chválu a oslavu”. Boh prinavracia svojím dotykom človeku jeho dôstojnosť, pretože ho oslobodzuje od všetkého, čo ho zväzuje.

Lk 13,10-17: Ježiš učil v sobotu v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať.

Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej choroby,“ a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.

Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“

Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?“

Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.