Cenné, aj keď bezplatné

Sme vďační ľuďom, udalostiam i životu, keď sa nám dostane druhej-tretej možnosti. Keď po zlyhaní či páde, môžeme znovu povstať a začať odznovu. Poznačení síce zlyhaním, ale poučení skúsenosťou, môžeme sa pozviechať a tešiť sa z novej príležitosti, ktorú nám ponúkli. 

Dnešné Ježišove podobenstvo vysvetľuje Božiu trpezlivosť. Neustále posiela svojich sluhov, aby nás pozvali do jeho spoločenstva: "poďte na svadbu", pretože: "všetko je pripravené". On je verný svojej zmluve, i keď hriešni ľudia zlyhávajú a odmietajú jeho pozvanie. Majú iné záujmy, idú: "jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom", dokonca ďalší "jeho sluhov pochytali, potupili a zabili". Napriek tomu, on chce prežívať radostné spoločenstve s ľudským pokolením.

Na pozadí neprijatia pozvania či povrchnosti v prijatí je možno jeden radikálny dôvod. Skúmajme, či sa nedotýka i nás. Hovorím o neschopnosti moderného človeka vstúpiť do “logiky Božej nezištnosti” (bezodplatnosti). Že pozvanie na jeho hostinu si vôbec nemusíme zaslúžiť. Volá každého. Preto existuje spústu ďalších povinností, ktoré považujeme za dôležitejšie ako bezplatná Božia ponuka. Preto našou odpoveďou je časté: Vyčkaj Pane, teraz nemôžem.


Mt 22,1-14: Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.
Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.
Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.
Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel.
Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘
Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Odpoveď na dôležitú otázku

Byť pripravený

Dospievanie