Zamyslenia nad Božím slovom

Advent, ktorý sme včera začali, je jedno z dôležitých období pre budovanie života viery. Čas, keď kresťan má upriamiť svoj pohľad na tzv. eschatologické udalosti druhého príchodu Krista. Takýto pohľad smeruje k naplneniu čnosti nádeje a pripravenosti kresťana v každom momente uchopiť príležitosť k stretnutiu s Kristom. Dnešné evanjelium nám prináša konkrétny príklad, ako prežívať tento čas. Ježiš prechádzajúci: "popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov” a hneď ich pozýva: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.” Pozvanie k prežívaniu skúsenosti Božieho kráľovstva. Ich reakcia na toto pozvanie je ohromná: "Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.” Ich nadšenie nasledovať ho, aj keď v istom okamihu s ťažkosťami, zostane živé počas ich následného života. Príklad radikálneho a nadšeného nasledovania Krista, ktorý by závidel každý charizmatický vodca. Motív takéhoto prijatia, nie len týchto dvoch bratov počas stáročí Božieho volania, je rôznorodý. Dôležité je...

"Ako dlho potrvá táto analýza?" opýtala sa žena psychiatra Karla Junga. "Len tak dlho, ako bude potrebné," prišla odpoveď. Vývoj, rast, liečenie sú procesy, počas ktorých každé náhlenie sa stáva tou najhoršou vecou. Musíme byť veľmi opatrní, aby sme ich nesilili podľa našich osobných predstáv. Dnešné evanjelium nám prináša záverečné slová Ježišovej eschatologickej reči. Pozýva svojich učeníkov: "bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť”. Ich úlohou je byť pripravení na čas naplnenia a očakávať ten čas aby sa mohli "postaviť sa pred Syna človeka”, keď príde v plnosti svojej moci a slávy. Môžeme povedať, že kresťanstvo je náboženstvo očakávania a pripravenosti. A to je pre každého človeka ťažké. Preto Ježiš odporúča svojim učeníkom, aby sa modlili. A tak žiť spôsobom života, v ktorom ich nič neprekvapí. Ani volanie zo strany Ježiša pomôcť v odovzdávaní posolstva odvahy a lásky.  Lk 21,34-36:  Ježiš povedal svojim učeníko...

V živote každého človeka zostáva otázka: Čo urobiť zo svojím životom? Každý z nás sa s ňou popasuje rôznymi spôsobmi. Niekto ide cestou investície, iný cestou užívania si a ďalší bedákaním nad vlastnou neschopnosťou. K tejto otázke sa pre kresťana pridáva ešte ďalšia: ako sa stať opravdivým kresťanom - svedkom Krista? Včerajší úryvok nám pripomenul, že cieľom všetkého je stretnutie. Stretnutie človeka s prichádzajúcim osláveným Kristom, ktorému sa nikto nemôže vyhnúť. Ide o najdôležitejší moment histórie pre kresťana, ktorý vysvetľuje a dáva zmysel dejinám ľudstva. Toto stretnutie otvorí dejiny ľudstva novej etape: “až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo”. Táto je plná novosti, krásy a dokonalosti. Pretože to sú charakteristiky Božieho kráľovstva. "Čomu sa má venovať učeník do momentu stretnutia?“, nám môže prísť na um otázka. Aby sme sa nepomýlili. Nie je podstatné čomu. Totiž môžu to byť každodenné i nevšedné veci. Podstatné je skôr: Ako? Ježišova odp...

Asi sme všetci zažili momenty, kedy náš životný kresťanský postoj bol považovaný za prinajmenšom čudný, ak nie nebezpečný. Svedectvo učeníka totiž zobúdza svedomie, ktoré potom nenecháva hovieť človeka v akomsi klamstve. Je prirodzené pre človeka žijúceho pre svet, že sa snaží eliminovať tých, ktorí zobúdzajú vnútorný hlas svedomia. Ježiš upriamuje pozornosť učeníkov na tento rozmer života. Neskrýva pred nimi a nebojí sa pomenovať všetko to, čo ich na účasti na Majstrovom spasiteľnom diele čaká a (ako nás učia dejiny) ani neminie. Vernému učeníkovi sa udeje presne to, čo samotnému Majstrovi. Pretože evanjelizácia učeníkov vo svete je pokračovaním dejín spásy pochádzajúcich z kríža. A kríž je koniec starého sveta a miesto i moment, v ktorom sa znovurealizuje túžba a dielo vykúpenia človeka. Kríž a utrpenie nezabránia, aby sa posolstvo lásky a slobody ďalej šírilo. Práve naopak, oni sú ornou pôdou pre jeho rast. Práve preto učeník nesmie mať strach, ktorý privádza človeka ku egoizmu a eg...

Mnohí sme mali možnosť navštíviť niektoré metropoly sveta. S bázňou prekvapeného človeka stojíte pred Newyorským Empire State Building a ešte väčší obdiv vyvolá informácia, že tento mrakodrap postavili za 410 dní. Hľadieť na veľkosť a krásu niektorých budov - chrámy, divadlá, obchodné centrá, obytné budovy - vyvolá vo vás obdiv v to, čo človek dokáže vytvoriť. Ježiš spolu s učeníkmi už pobývajú v Jeruzaleme. Mnohí z nich nevedia sa vynadívať na Jeruzalemský chrám a jeho výzdobu. S obdivom hľadia títo vidiečania z Galilejského kraja na túto veľkolepú stavbu. No, vtedy Ježiš zvolá: “Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni.” Ježišovo proroctvo ich i nás stavia pred pravdu o všetkých veciach vytvorených ľudskou rukou. Dokonca i o tom diele, ktoré je vytvorené na slávu živého Boha. I ono pominie. Prečo? Pretože skaza každého murovaného chrámu nás kresťanov má upriamiť na hlbší vzťah k prichádzajúcemu Božiemu kráľovstvu, ktoré sa zjavuje v dejinách. A tak, keď počujeme o ...

Jednou zo silných hodnôt moderného človeka je túžba po blahobytu. Niektorí ju považujú za reakciu na strach zo sociálnej núdze, iní zasa ako prostriedok na získanie určitej prestíže. Tomáš Halík ju pomenoval ako "odozvu na pocit neistoty vo svojej všeobecnosti”, t.j. v základných humánnych hodnotách. Ide o reakciu na stratu základnej “stredovekej” hodnoty: viery, na ktorej staval celý svoj život. Človeku, ktorý odpísal perspektívu „raja a neba“ (v ktorých sa naplnia všetky ľudské túžby) ako obyčajnú ilúziu, zostáva iba túžba po nekonečnom šťastí, ktorá by bola hmatateľná a viditeľná. Preto táto túžba po vlastnení hmatateľného.  Ježiš sedí v chráme. Pred sebou má postupne rastúcu chrámovú pokladnicu, ktorú prichádzajúci pútnici neustále napĺňajú svojimi darmi. Mali by to byť dary vďačnosti a odov...

Múdry a citlivý človek využije každú príležitosť, ktorú mu ponúkne život. Hlavne k tomu, aby skúsil a naučil sa niečomu novému. Iste je tam prítomná bázeň, ak nie rovno strach. Ale ak ich prekoná, objaví nové horizonty a možnosti. Uchopí tak prítomnosť do vlastných rúk a takpovediac začína “realizovať svoj život". Jeden z dnešných úryvkov prináša podobenstvo o poslednom súde. Ježiš v ňom oznamuje, akým spôsobom a podľa akých kritérií bude alebo nebude konkrétnemu človeku umožnené vstúpiť s ním do Božej slávy. Kritérium je jednoduché - najprv je to slovíčko “vidieť” a následne “konať alebo nekonať”. Učeník je pozvaní hľadieť s očami zameranými k službe. Aby videl hladného, smädného, pocestného, nahého, chorého či dokonca uväzneného. Ale to nestačí - je potrebné v týchto núdznych vidieť i Krista. To Boh prichádza k nám. Takýto pohľad nás privádza k rozhodnutiu konať alebo nekonať. Vedeť rozoznať, čo skutočne ten daný človek potrebuje a pomôcť mu k tomu. S takým nadšením, akoby tam b...

Od svojho detstva sa pohybujem v kresťanskom prostredí, ktoré ma priamo alebo nepriamo ovplyvňuje. Ovplyvňuje to, kým som a aké sú moje rozhodnutia, každodennosť či zvyky. Avšak, často v sebe prežívam nutkanie, vyjadrené vo výzve: “Duc in altum”. Ísť o krok ďalej, ako mi to diktuje to moje prostredie. V dnešnom evanjeliu čítame o takomto Ježišovom kroku. Radikálnym spôsobom prinavracia pôvodný Boží zámer s chrámom: "Môj dom bude domom modlitby.” Ubehli stáročia a rôzne (možno i podvedomé) rozhodnutia zodpovedných spôsobili, že tento dom sa stal “lotrovským pelechom”. Ježiš vyháňa prítomných predavačov a následne prichádza, aby "denne učil v chráme”. Znovu dáva chrámu ten pôvodný zmysel - robí z neho priestor, v ktorom sa človek stretáva s Bohom. Cirkev, kompetentní, ale i každý z nás veriacich si musí klásť otázku: Či naše rutinné (možno i sympatické či dobromyseľné) náboženské prejavy neberú posvätný priestor a duchovný dych iným? Či nevytvárajú určitý múr medzi Bohom a člov...

Najväčšou ťažkosťou mužov v akomkoľvek veku je rozprávať o emóciách. Veľmi radi sa pochválime svojimi úspechmi i svojimi "beťárstvami", ale prejavovať a ešte viac rozprávať o svojich emóciách nám nejde. Ich zadefinovanie a vysvetlenie vovedie mnohých mužom do poriadnej krízy. Keď sa nás na ne opýtajú, rýchlo zutekáme. Ako málo situácií nájdeme v evanjeliách, v ktorých nám Evanjelisti zjavujú Ježišove city a emócie. Jeden z týchto nájdeme v dnešnej krátkej pasáži: "Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním.“ Stojí zoči-voči utrpeniu, v ktorom si uvedomuje pomätenosť davu, a preto prežíva s hľadajúcim množstvom ľudí súcit. Táto pasáž nám dáva odpoveď na otázku: Aká je najväčšia Božia starosť? Dezorientácia človeka. Situácia človeka, ktorý nenachádza správne odpovede pre svoj každodenný život. Keď mu chýba skutočné rozlišovanie dobra a zla, lásky a nenávisti. To všetko preto, lebo Boh je pravý Otec, ktorý miluje ľudí a miluje svoje stvorenia. Lk 19,...

Dnešný úryvok z evanjelia nám prináša Podobenstvo o mínach ako reakciu na skutočnosť, že mnohí: "si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo". Je to v momente, keď Ježiš koná svoju najdôležitejšiu púť - z Jericha do Jeruzalema. Blíži sa k miestu zavŕšenia svojho poslania, ktoré dostal do Otca. Miestu, kde sa naplno zjaví spôsob, ako koná Boh - láskou. Podobenstvo hovorí o človeku vznešeného pôvodu, ktorý "odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo". Pred svojim odchodom, dal svojim desiatim sluhom peniaze (štedrosť), aby s nimi obchodovali (dôvera). Jeden z nich, po jeho návrate, mu prináša peniaze zo slovami: "Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial." Postoj tohto človeka kopíruje pohľad tých, ktorí novovymenovaného kráľa nemajú radi. Dokonca podobenstvo hovorí, že "ho nenávideli". Sluha ho nazýva prísnym, i zlým a nespravodlivým. Ide o posto...