Projekt Božieho kráľovstva

Autor: -

Ježiš, spolu so svojimi učeníkmi, kráča smerom k Jeruzalemu. Na tejto ceste, ako to prináša dnešný úryvok, ohlasuje už druhýkrát čo ho čaká v tomto svätom meste: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych." Následne samotný evanjelista konštatuje, že učeníci: "nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli". Pre učeníkov tieto slová sú ťažké, pretože narážajú na ich predstavu o Ježišovej činnosti a diele. Narážajú aj na predstavu celého židovského národa o Mesiášovi, ktorého očakávajú. Preto sú ťažko pochopiteľné, aj keď v sebe nesú jednoduché pomenovanie toho, čo čaká samotného Ježiša.

Pre učeníkov, ale aj ľudí všetkých čias, je potrebná dlhá cesta doprevádzania, aby sa pochopilo Tajomstvo Veľkonočných udalostí. Aby učeníci vedeli rozoznávať znaky Božej lásky, ktorá pochádza z Ježišovho kríža. To nie je jednoduché, čo potvrdili aj slová sv. Jakuba v druhom čítaní: "Ste plní túžob a nedokážete ich naplniť." Potrebujú odhaliť tú múdrosť, ktorá pochádza z hora.

A tú predstavuje Ježiš, ktorý vníma chybné nasmerovanie samotných apoštolov: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých." Nemýľme sa, že tieto slová patria apoštolom, biskupom, predstaveným... Patria každému jednému z nás. Pretože prijať Krista je výzva pre každého z nás. A Ježiš predstavuje spôsob: "Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma."

Istý duchovný spisovateľ napísal: "V tejto výzve nás Ježiš pozýva prijať do nášho sveta to, čo predstavujú deti: malosť, núdznosť a neschopnosť. To, čo je v kontraste s predstavou sveta, ktorý uteká za slávou, mocou a bohatstvom." A tak môžeme odhaliť, že projekt Božieho kráľovstva je omnoho jednoduchší, ako naša predstava o ňom. Je o slobode a radosti, v ktorých limity a nedostatky, ktoré sú súčasťou nášho života, nie sú na odstránenie. Oni sú miestom, kde môžeme stretnúť tých druhých. A v nich môžeme stretnúť samotného Krista.


Mk 9,30-37: Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.
Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.
Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“
Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kríž - dôležitý symbol

Autor: -
Obraz
Keď som raz prechádzal úzkymi uličkami Neapola, všimol som si v jednej z nich oltárik, na ktorom horeli sviece. Zo zvedavosti som sa priblížil k tomu miestu. Všimol som si, že sviece sú z pravého vosku a boli tam aj živé kvety. Nad tzv. oltárom bol zavesený obraz. Na prvý pohľad sa zdalo, že daný obraz bol prázdny - zlatý rám, bordový poklad a pod obrazom bol nápis: Il Capello di Maradona. Teda Maradonov vlas. Naozaj, medzi sklom a bordovým pozadím som nakoniec našiel niečo ako vlas.  Na prvý pohľad blbosť. Na druhej strane vyjadrenie potreby človeka stavať monumenty a pamätníky udalostiam, ktoré zmenili jeho život. Či už v pozitívnom alebo negatívnom slova. Bolo by nespravodlivé, aby ďalšia generácia chcela zničiť to, čo bolo blízke rodičom, starým rodičom a predchádzajúcim generáciám. Pred čím dokázali pokľaknúť, vzdať úctu zložením klobúka, či v tichej modlitbe prejsť okolo. Tu už hovorím o kríži, ktorý chce dnešná doba zvesiť, odstrániť. Myslím, že všetci ešte máme v pamäti moment,
Čítať ďalej

Eucharistia

Autor: -
Obraz
Hovorí sa, že chlieb je jediné jedlo, ktorého sa človek nikdy nepreje. Tešíme sa pestrosti nášho jedálničku, ale zároveň chlieb zostáva stále na našom prestretom stole. Totiž v chlebe sa skrývajú dve dôležité dimenzie vzhľadom na život človeka: 1) chlieb je prostriedok k životu - dodáva energiu a tak uspokojuje našu základnú potrebu; 2) chlieb je aj cieľom - pracujeme, aby sme si kúpili "chleba". Šiesta kapitola Jánovho evanjelia prináša učenie o chlebe. Bolo to zázračné gesto rozmnoženia chleba a nasýtenia zástupov, ktoré umožnilo Ježišovi poukázať na vyššie uvedené aspekty. 1. Pomenúvava to, čo je nevyhnutné pre človeka, aby človek prežíval skutočný život. Ako sám Ježiš hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ 2. Tento chlieb je aj cieľ, pretože je spoločenstvom s Ním a zároveň aj s Otcom: "Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom." Každú nedeľu sa my kresťania zhromažďujeme v našich
Čítať ďalej

Kto som?

Autor: -
Obraz
Rád som sa prechádzal po meste Rím a pozoroval život okolo seba (aj s fotoaparátom v ruke). Pozorovať príchodzích turistov - mladých , dospelých, starších - ktorí hľadali nové skúsenosti. Za týmto hľadaním vidím hlad - túžbu poznania. V pozadí tejto túžby vnímam tajuplnú otázku: Kto som? Vidieť, poznať a skúsiť nám môže pomôcť odhaliť ten vlastný. Dnešné evanjelium prináša Ježišovu otázku: “ A za koho ma pokladáte vy?”  Otázka, v ktorej “Ja som” (Boh) pokorne žiada učeníkov: “Kto som?” Nie je to otázka roztržitého a strateného, ktorý chce nájsť svoju vlastnú identitu, svoj vlastný životný priestor. Nie je to ani otázka zvedavosti, s ktorou sa usiluje odhaliť, čo si ľudia myslia o ňom. Je to otázka, ktorou Ježiš pozýva učeníkov odhaliť jeho pravú identitu. Kresťanstvo nie je ideológia, ani doktrína či morálka. Kresťanstvo je životne dôležitý priestor vzťahov. Toho vertikálneho - t.j. medzi človekom a Bohom - v ktorom kresťan odhaľuje svoje synovstvo voči Stvoriteľovi. A horizontálneho -
Čítať ďalej