Radosť

"Prežívať radosť je jednoduché pre dobrých ľudí. Neustále ju nachádzajú na životnej ceste, nemusia ju ísť hľadať či loviť. Je to práve radosť, ktorá ich ženie k stretnutiu.” Tieto slová napísal anglický spisovateľ Theodore Francis Powys. Radosť je životnou výbavou dobrého človeka. Osoby, ktorá hľadá plnosť života v konaní a tvorbe dobra. Tento jeho rozmer možno odhaliť v liturgii dnešnej nedele, ktorú nazývame aj Leatare (radostnou)

Čítania sú naplnené výzvou k obráteniu a budovaniu vernosti voči Bohu. Tento prechod je poznačený prežívaním vnútornej radosti, ktorá vyviera z poznania, že: "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.” Prítomnosť jednorodeného Syna je prítomnosťou Svetla, ktoré ožaruje dobré i zlé. Jeho svetlo nie je svetlom súdu ale pozvaním - ako Mojžišov had urobený na Boží príkaz: "keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive”.

Boh nás pozýva pohliadnuť na ukrižovaného Krista, ktorý je znamením Božej nesmiernej lásky k nám. On je viditeľným znakom Božieho milosrdenstva a lásky. Boh nebrojí proti človeku, nechce ho zničiť či zotročiť. Chce ho priviesť k plnosti života a k opravdivej radosti. Život v milosti Božích deti je životom tvorivej radosti a neustáleho objatia. Pre hriešneho človeka - poznačeného zlom - stačí pohliadnuť s vierou na Svetlo lásky prichádzajúceho z kríža. Pre takéhoto človek, radosť sa stáva sprievodcom v každodennosti.


Jn 3,14-21: Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.
A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Manželstvo

Cesta k Bohu

Kríž - dôležitý symbol