Pohľad za konkrétnosť

Mám rád miesta ako skanzen, hrad… Je v tom určitá nostalgia po dobe, kedy veci neboli tak komplikované, ako sú v súčasnosti. Asi aj preto, že spôsob života - povinnosti a úlohy - nás tak pohlcujú, že zabúdame snívať. Konkrétnosť sa stala orientačným bodom, za ktorý už nedokážeme ísť. Napr. pri pohľade na fotoaparát nás nezaujíma krása a originalita vychádzajúcej fotky - ale značka a cena toho fotoaparátu.

Vnímať konkrétnosť je dôležité aj pre vieru, ale je potrebné ísť po jej povrch. Evanjelista Ján v dnešnom úryvku vykresľuje udalosť, v ktorej istý kráľovský úradník prosí Ježiša o uzdravenie svojho syna. Ježiš mu v tom momente, kedy otec prežíva prirodzený strach o dieťa, vyčíta: "Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“ Konkrétnosť je dôležitá. Ešte aj viera sa v ňom a jeho dome zažína potom, keď sa presvedčí, že jeho syn sa uzdravil "v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: 'Tvoj syn žije.‘“

Znamenie-zázrak totiž nie je len ohromujúca udalosť, ktorá má za úlohu vyriešiť človeku nemožnosť. Problém, s ktorým si sám nevie dať rady. Zázrak človeku zjavuje činnú prítomnosť Boha v dejinách. Vnímajúc toto znamenie, je človek pozvaný k tomu, aby zmenil svoj pohľad viery. Teda, aby nehľadal znamenia pre posilnenie viery, ale aby veril a tak našiel pravý zmysel každého znamenia. Teda viera je predpokladom pochopenia Boha a jeho činnosti. Je nádejou a pohľadom za každodennú a všednú konkrétnosť.

Jn 4,43-54: Ježiš odišiel zo Samárie do Galiley. Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.

Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“

Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“

Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel.

Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili že jeho dieťa žije. Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“ Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i celý jeho dom.

Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.