Odpustenie

Urážka a pocit nespravodlivosti, hnev a túžba po pomste, rozhodnutie pre odplatu a konanie zla sú skutočnosti, ktoré sa neustále stretávajú a spolupôsobia. Hlboko ovplyvňujú život a správanie každého človeka. Záleži na tom, ako sa človek nechá nimi uniesť. Súčasne zjavujú kvalitu vzťahu konkrétneho človeka s ľuďmi a s Bohom, nakoľko vie človek preťať tento proces "vrátenia darovaného". Evanjelium nezostalo vlažné zoči-voči tejto realite. 

Prostredníctvom Petrovej otázky: “Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi?”, ponúka Ježiš odpoveď na túto podstatnú ľudskú skúsenosť. Petrova otázka nespochybňuje dôležitosť odpustenia. Otvára však problematiku miery a hranice tohto ľudského gesta. Človek vo svojich vzťahoch je neustále podmieňovaný nutnosťou merať hodnotu a kvalitu daru, ktorý odovzdáva a prijíma. A odpustenie je darom. Táto hranica odpustenia môže priniesť dve pozitíva: na jednej strane definuje určité kritérium na rozlišovanie (t.j. nie je každá situácia rovnaká a nie je každý hriešnik ten istý); na druhej strane garantuje istý druh spravodlivosti, aby sa človek nenechal zneužívať druhým.

Takéto uvažovanie však vytvára jeden základný problém. Ak človek zostáva na úrovni spravodlivosti, stáva sa väzňom vyššie uvedených pocitov, ktoré nenechávajú na pokoji jeho srdce. Pripomeňme si slová sv. Pavla z listu Efezanom: “Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom”. Žiadny zákon či legislatíva nemôže oslabiť náklonnosť ľudského srdca uchovať horkosť spomienky na sklamanie či urážku, ktorá sa snaží o pomstu. K tomu, aby sa oslobodil od takýchto negatívnych pocitov, musí začať hľadieť omnoho ďalej. Spôsobom, akým Boh pozerá na každý ľudský život a každý ľudský hriech. A tak namiesto Petrových sedemkrát, Ježiš ponúka sedemdesiat sedemkrát. Číslo neustáleho odpustenia, bez miery a bez hraníc. Paradoxne, ide až za hranicu ľudskej logiky a racionálnosti. Totiž Božie milosrdenstvo nemá hraníc a ide za limity každého zákona.


Mt 18,21-35: Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“
Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.
Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť.
Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.
No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘
Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘
On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.
Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.
Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prvý spasený človek

Bohu milá obeta

Nesúďte!