Boh povyšuje

V bežnom hovorovom slovníku, slovo “závislosť” dostalo negatívny význam. Závislosť na osobe, závislosť na veci, drogová či alkoholická závislosť a ďalšie, vyjadrujú určitú neschopnosť človeka konať slobodne a prezieravo. Ide o stav, v ktorom je obmedzená ľudská dôstojnosť. Liturgické čítanie nám prináša Ježišovo vyhlásenie závislosti na Otcovi a jeho vôli. Avšak jeho závislosť má iný charakter.

Ježiš je obviňovaný Židmi z rúhania. Podľa nich "nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu”. Je pravda, že Ježiš volá Boha svojím "Otcom", ale je falošné tvrdenie, že by sa robil rovným Bohu. On je Syn, pretože prijíma všetko z rúk Otca a žije v poslušnosti voči Otcovi. Jeho konanie je naplnenie Otcovej vôle. Teda je to Otec, ktorý ho povyšuje na svoju úroveň.

Bolo to skôr pokušenie človeka-Adama, a je to pokušenie nás všetkých, aby sme sa stali rovnými Bohu. Človek neodolal pokušeniu diabla, aby “sa stal ako Boh”. Adam nerozumie tomu, že jeho povolaním je naozaj stať sa podobným Bohu. Je to Božia túžba. Ale, človek ho môže čakať ako dar od samotného Boha. Skúsme, realizáciou poslušnosti voči Božiemu Slovu, prijať dar adoptívneho synovstva. Konať skutky opravdivého syna, ako Ježiš, vnímať potreby iných a svojou starostlivosťou privádzať ich k životu radosti.

Jn 5,17-30: Ježiš povedal Židom: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

Ježiš im vravel: „Veru veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali.

Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce.

A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.

Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.

Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka.

Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.

Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“