Čakanie

Čo pre vás znamená „čakať“? Zabíjanie času? Vytváranie priestor pre druhého? Neprítomnosť? Pre dnešného človeka nie je ľahké čakať, alebo sa zdá, že sa nevie dočkať. Čakanie môžeme definovať ako čas medzi „očakávanou, ale ešte nesplnenou túžbou“ a „okamihom naplnenia tej túžby“. Je zrejmé, že nedostatok realizácie silnej túžby - inak ju nečakáme - vedie k pocitu úzkosti.

Celé prežívanie Adventu je sústredené v slove „čakať-očakávať“. Nachádzať sa v podobnej situácii ako Vyvolený národ, ktorý žil v očakávaní Mesiáša. Preto pochádza táto trojitá otázka Židov, ktorú čítame v dnešnom evanjeliu. Židia chceli vedieť od Jána Krstiteľa: „Čo hovoríš o sebe?“
V okamihu, keď sa objaví človek, ktorého evanjelista Ján definuje ako „svedka, ktorý prišiel vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili“. Je zrejmé, že vodcovia národa prichádzajú, by prežili najsilnejšiu z túžob - túžbu po spravodlivosti, sile a slobode Izraelského ľudu. Ale Ján v Krstiteľ v sebe spoznáva iba toho, ktorý prichádza, aby pripravil cestu pre kráľa života a slobody.

Pre nás kresťanov teda čakanie na Pána v tomto posvätnom čase znamená dve veci:
a) oprášenie najhlbších túžob - rozumný človek, keď musí čakať, objaví hlboké pocity, ktoré v sebe pestuje - zameranosť na pokoj, spravodlivosť, lásku v priestore rodiny, práce i ulice;
b) nájsť odvahu vedome odísť zo starého a vítať nové - ak do nášho zrazu vstúpi niečo nové, bez námahy to privítame; čo iné môžeme robiť; ale keď máme čas sa rozhodnúť, prichádza boj medzi prijatím a odmietnutím - to znamená nájsť odvahu urobiť prvé kroky, aby sme prijali a dotvárali nový svet.
Toto je posolstvo tretej adventnej nedele.


Jn 1,6-8.19-28: Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“
„Čo teda, „pýtali sa ho, „si Eliáš?“
Povedal: „Nie som.“
„Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“
Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“
Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“
Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“
To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dôvod pôstu

Obnovenie dôstojnosti

K podstate vecí