Božia starostlivosť
Istý človek definoval našu spoločnosť ako “presýtenú”. Sme presýtení rôznymi druhmi jedla, preto sa začíname tešiť klasickému hovädziemu mäsu vybranému z vývaru. Sme presýtení rôznymi spoločenskými a kultúrnymi zážitkami, preto sa tešíme na obyčajný zimný večer s nohami v teplých ponožkách a vyloženými na konferenčnom stolíku. Sme presýtení, a predsa nie sme sýti.
Boh je ten, ktorý priťahuje k sebe ľudí, ktorí potrebujú pomoc, nasýtenie. On však nedáva len to, po čom v tom okamihu túži ľudské srdce. Dáva i to, čo sám spoznáva ako potrebné pre človeka. Pretože on je naplnením ľudskej túžby po dokonalosti. Predpokladom je ľudská túžba a vykročenie k stretnutiu. A Advent je časom, v ktorom vzbudzujeme túžbu po dokonalosti a zároveň vykračujeme na cestu k stretnutiu s dokonalým Bohom, ktorý nasycuje ľudské túžby.
Mt 15,29-37: Ježiš prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.
Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“
Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“
Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“
Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.“
Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom.
Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.
Komentáre
Zverejnenie komentára