Život pre...

Každý z nás spoznal na vlastnej koži, čo je zmyslom ľudského života. Veľmi rýchlo objavíme, že to, čo uspokojí naše srdce, je šťastie. Otázka, ktorá však zostáva, je: aké šťastie? a akým spôsobom ho nadobudnúť? Najčastejšie to robíme spôsobom “pokus a omyl” či “pokus a úspech”. Dnešný úryvok z evanjelia nám môže poodhaliť tajomstvo opravdivého šťastia.

Ježiš sedí v chráme a pozoruje čo sa deje okolo, v tomto momente zvlášť “ako ľud hádže peniaze do pokladnice”. Jeho pohľad je ovplyvnený predchádzajúcou výzvou: “Varujte sa zákonníkov...” a upozorňuje na povrchnosť, ktorá zastiera pravý úmysel srdca. Odhaľuje, že v množstve peňazí, ktoré mnohí hádžu do pokladnice, hádžu svoj prebytok. Akoby sa zbavovali toho, čo nepotrebujú. Jeho pohľad sa pozastavuje s obdivom nad človekom-vdovou, ktorú si nikto nevšíma.

Chudobná vdova je obrazom nešťastia, ktorá sa nachádza medzi poslednými na sociálnom rebríčku. Táto, nemajúc nič dáva všetko, čo má - obdivuhodné gesto v Božích očiach. Ľudské oči by si to ani nevšimli. Ale, čo je pre človeka nič, je pre Boha všetko. A tak symbolicky kladie do Božích rúk celý svoj život. V pokore, vďačnosti a jednoduchosti. Možno v tom geste sám Ježiš rozoznáva gesto, ktoré on sám ide vykonať: dať svoj život za človeka. Je tu čas, aby sme sa i my učili od tejto vdovy. Položme si preto otázku: Dávame Bohu a ľuďom zo svojho nadbytku; alebo všetko, čo máme a čím sme - teda celý svoj život? Verme či nie - skúsenosť života nás učí - že najväčším šťastím je život pre Boha a pre blížneho. Bolo by biedou, ak by sme to odhalili až v hodine našej smrti.

Mk 12,38-44: Ako Ježiš učil zástupy, hovoril im: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“

Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans.

Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“