Byť chválou

Očakávať, že Božie požehnanie prinesie priamo materiálne bohatstvo či telesné uzdravenie, by bolo pochabé. To neznamená, že ich neprinesie. Dôležité je niečo iné. Božie požehnanie totiž vytvára priestor, v ktorom človek dokáže naplno rozvinúť svoju ľudskosť. Je to svetlo, ktoré človeku umožňuje vidieť vlastné možnosti.

"Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť", týmito slovami prosí malomocný Ježiša, aby ho uzdravil. Prosí Ježiša o odobratie čohosi, v tomto prípade je to malomocenstvo, čo mu bráni naplno rozvinúť svoju ľudskosť. A Božia túžba po živom človeku je jasná: "Chcem, buď čistý!" Hovorí mu Ježiš a dáva mu dar čistoty.

Nevieme, kam Ježišov dar nakoniec priviedol malomocného. Vieme však, kam ho Ježiš nasmeroval. Do chrámu. Aby tam vzdal Bohu chválu prinesením daru. Pretože Božie požehnanie tam nasmerúva človeka. Aby celý život človeka bol chválou Boha a žil v pravde. Ako to vyjadril film Misia: "Ak žiješ v pravde, máš Božie požehnanie. Ak v nej nežiješ, mať požehnanie by neznamenalo nič!"

Mt 8,1-4: Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy. Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva.

Potom mu Ježiš povedal: „Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš im na svedectvo.“