Zamyslenia nad Božím slovom

Každý Izraelita by mal vedieť, že Noe nebol expertom na výrobu lodí a nemal ani dok, kde by mohol realizovať úlohu zverenú od Boha. Predsa Pán ho o to žiada, aby zachránil život na zemi. Ani Mojžiš nebol vojenský stratég a dokonca mal problém s rečou, a predsa Boh ho žiada, aby viedol Izraelský národ. Poslúži si ním, aby tak daroval slobodu Izraelskému národu. Toto je Božia logika. Ježiš sa rodí do života chudobnej ale zbožnej rodiny, aj keď zostáva platný Jozefov kráľovský rodokmeň. Preto pri príchode Ježiša do svojho mestečka počuje svojich rodákov pýtať sa: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn?“ Jednoduchý a slobodný tesár, ktorého poznajú, odchádza do Kafarnauma (veľkého mesta na brehu jazera, kde „možno“ sa ide lepšie vyučiť remeslu) odkiaľ prichádza predstavujúc sa ako Mesiáš. Ale dejiny Izraelského národa, i následné dejiny kresťanov, nás učia ako Boh zahanbuje silných-mocných a volí si slabých. Jeho dielo nie je výsledok ľudského špekulovania ...

Ľudský život je plný mnohých udalostí, ktoré na prvý pohľad nemusia súvisieť. Často ich vnímame ako zdanlivé “radikálne” zmeny. Ak však pozorne vnímame svoju životnú cestu, objavíme prepojenie medzi jednotlivými životným rozhodnutiami. Objavíme, ako všetko so všetkým súvisí. Dnešný úryvok evanjelia uzaviera kapitolu s podobenstvami o Božom kráľovstve. Táto kapitola je ukážkou pestrosti tej skutočnosti, ktorú nazývame Božie kráľovstvo. Ono, akonáhle vstúpi do života človek, umožní mu stať sa učeníkom, ktorý sa "podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré”. Od toho momentu, každý z nás veriacich, začína chápať život pod zorným uhlom Božieho kráľovstva. Nové veci zostanú ožiarené ľudskou skúsenosťou z minulosti. Avšak i naša minulosť prijme nový jas, prostredníctvom ktorého objavíme jej zmysel. Preto sa prestaneme báť vynášať z pokladnice srdca veci nové i staré. Mt 13,47-53:  Ježiš povedal zástupom: „A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spusti...

Akú radosť a uspokojenie prežívame po dobre vykonanej práci, po dobre prežitom dni, po realizácii zaumienených vecí... Tieto a im podobné skútočnosti nás privádzajú ešte väčšej oduševnenosti a aktívnosti v nasledujúcom dni. Avšak je tu aj jedno nebezpečenstvo: Príšná aktívnosť so svojimi viditeľnými výsledkami sa stala akousi normou úspešného dňa či života.  Ježiš na svojej ceste do Jeruzalema nachádza prijatie i odmietnutie. Dnešný úryvok hovorí o otvorených dverách na dome Marty a Márie. Dvoch sestier - odlišných v prístupe, ale spojených v láske k Ježišovi. Aj keď sa na prvý pohľad ich prístupy môžu zdať protikladné, v skutočnosti sa dopĺňajú. Prejavujú dve odlišné spôsoby vzťahu voči putujúcemu, ktorý prechádza okolo a smeruje do Jeruzalema. Tento ich rozdielny prístup vyjavuje, akú úroveň má dosiahnuť autentické prijatie. Marta cez svoju aktívnosť a dynamickosť prejavuje úroveň priateľstva a náklonnosti. Mária vo svojej pasívnosti a statickosti úroveň oddanosti a lásky. Aký po...

Žijeme v dobe, kedy je obraz dôležitejší ako slovo. Všetko je ponúkané prostredníctvom zobrazenia, opisu. Zvlášť televízia, kino a internet prehlbujú ešte viac tento trend. Pamätám sa ako profesor na hodinách homiletiky a rétoriky vyzdvihoval tento aspekt. Preto sme boli vedení, aby každý príhovor obsahoval nejaký obraz, príbeh či rozprávanie. Na druhej strane som si často kládol, či práve tento príbeh neprekryje posolstvo predkladané evanjeliom. S podobným aspektom sa stretával aj samotný Ježiš, ktorý často používal obrazy na vyjadrenia abstraktých a ťažko vysvetliteľných skutočností. Jeho podobenstvá a narácie z každodenného života vyvolávali otázniky a záujem. Nie nadarmo prichádzali žiadosti od počúvajúcich učeníkov po rozpustení zástupov: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli“. Boli to slová odovzdávané ľuďom, ktorí prvýkrát počúvajú Slovo o Bohu. Aká je ich odpoveď? Túžia po vysvetlení tohto obrazu. Po súkromnom vysvetlení priamo z úst Krista. Preto obrazy a príklady, ktoré ...

Žijeme v uponáhľanom svete, ktorý sa dokonca snaží predbehnúť realitu ako takú. Plánovanie a projektovanie sa stalo výnosným biznisom pre mnohých profesionálov ale aj súčasťou života bežného človeka. Ak chcete byť vo výhodnej pozícii, musí sa stať vašim mottom. Pôsobiac v takomto svete, pre mnohých sa môže zdať, že niekedy cirkev reaguje na niektoré veci veľmi pomaly. Človek by očakával, že jej odpovede budú promtnejšie a konkrétnejšie. Ale je toto jej úloha? Dnešné evanjelium nám ale ponúka iný obraz Cirkvi. Hovorí o Božom kráľovstve prirovnávajúc ho k trochu droždia či malému horčičnému zrnku. Je malou realitou, dokonca bezvýznamnou, ktorá však skrýva v sebe silu pretvoriť celok. Takto sa tieto skutočnosti v istom okamihu stávajú veľmi dôležité. Neznamená to, aby sa z cesta stalo iba droždie, ale aby droždie prekvasilo celé cesto. Neznamená to, aby všetka vegetácia bola len horčičnými kríkmi, a aby v istom okamihu sa stal krík dôležitým a významným prvkom ekosystému. Pri tomto uvažov...

Koľkokrát nás život prekvapí. Postaví nás pred nové spôsoby prežívania krásy, radosti a pokoja. Často sú to bežné každodenné drobnosti a maličkostiach, ktoré z našej strany nemusia byť hneď prijaté. Napriek tomu, ak nájdeme odvahu prekonať našu zvykovosť môžu sa stať zdrojom nesmiernej radosti. Dnešné evanjelium nám pripomína, že i život v duchu Božieho kráľovstva predpokladá rôznorodosť, pestrosť. Na jeho prežívanie sa očakáva pozornosť a schopnosť rozoznať jeho hodnotu. Človek potom ide za ním a túži po ňom celou svojou osobou. Je schopný urobiť čokoľvek: “Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi.” Teda zriekne sa čohosi, aby získal omnoho viac. Kresťan je pozvaný objaviť krásu ukrytého pokladu Božieho kráľovstva. Ono treba hľadať v bežných veciach, ktoré sú Bohom stvorené a darované človeku - ako to pole, ktoré človek obrába. Naozaj netreba ísť ďaleko, aby sme prežívali radosť z objaveného pokladu Božej lásky a pokoja. Skúsme v našej k...

Existuje príslovie, ktoré je priamo prepojené s osobou Jakuba apoštola: Ak chcete spoznať Krista, musíte ísť do Jeruzalema; ak chcete poznať Cirkev, musíte ísť do Ríma; ak chcete poznať sám seba, musíte ísť do Santiago de Compostela v Španielsku.” Miesto, kde sa podľa tradície nájdu pozostatky sv. Jakuba. Zebedejovi synovia Jakub a Ján, pod impulzom svojej matky, vyjadrujú - v prítomnosti Ježiša - svoje vlastné túžby. Ale realizácia týchto túžob, na ceste Božieho kráľovstva, sa líši od toho, po čom túžia v tej danej chvíli. Dejiny sú však jasné - Jakub sa naozaj stáva prvým z apoštolov, ktorý pije z Pánovho kalicha. Pár rokov po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní sa stáva mučeníkom. Putovanie do Santiaga de Compostela (k hrobu sv. Jakuba) po stáročia pomáha pútnikom z celého sveta, aby objavili svoje vlastné JA. Počas mesačného pešieho putovania, keď so sebou nesú len to nevyhnutné, objavujú zmysel vlastných túžob a zosúladzujú ho s evanjeliovým spôsobom, ktorý prekonáva sebectvo. Toto j...

Môžete prinútiť niekoho, aby vás počúval? Na prvý pohľad sa to zdá jednoduché. Ale otázka znie: Naozaj vás počúva? Nie je v pozícii “jedným uchom dnu a druhým von” alebo “absolútneho nezáujmu” so zavretými ušami sa tvári, že vás počúva. V dnešnom evanjeliu Ježiš prikazuje svojim učeníkom: “Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi…” Pôda pre zrnko rastliny je to isté, ako človek pre Slovo. Človek je ten, ktorý prijíma slovo, necháva ho v sebe rásť a v pravý čas prináša úrodu. Štyri typy pôdy sú štyri typy ľudí, alebo ešte lepšie štyri úrovne počúvania. Niekedy sú to už zasiate myšlienky, inokedy čiastočné načúvanie, či dokonca každodenné starosti, ktoré neumožnia zasiatemu Božemu slovu vyrásť a priniesť úrodu. Týmto podobenstvo Ježiš vysvetľuje svojim učeníkom to, čo stretáva počas svojho trojročného účinkovania, a to, čo bude zažívať Cirkev vo svojich dejinách evanjelizácie. Preto vysvetlenie je dané práve učeníkom, aby dobre poznali koho budú mať pred sebou. Nejedná sa o morálku, al...

Pred pár dňami prišiel za mnou jeden advokát. Rozprávali sme sa o mnohých veciach a postojoch. Priznal sa mi, že ešte pred pár rokmi bol neveriaci a dostal sa do krízy. Mal mnoho (všetko nemá nikto) - dobrú manželku, prácu, deti, dom… - predsa cítil, že jeho život je prázdny. Hovorí mi: “Padre, až keď som spoznal Krista a začal som denno-denne pristupovať k Eucharistii, toto všetko dostalo svoj zmysel. Práca, rodina, odchody, návraty, vzťahy… Nič som nemenil - iba to chodenie do kostola a čítanie Božieho slova pribudlo - ale zmenilo sa všetko...”  Izrael bol často prirovnávaný prorokmi k vinohradu. Ježiš používa toto prirovnanie k tomu, aby vyjadril tajomstvo vzťahov medzi ním a Otcom, i medzi ním a učeníkom: "Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník… Ja som vinič, vy ste ratolesti.” Ježiš je ten vinič, ktorý v plnosti zodpovedá Božím očakávaniam. On je zakorenený v láske a dáva silu každému učeníkovi, aby ten prinášal veľa ovocia. Učeník sa stáva súčasťou tohto stromu. Pr...

Čo očakávate od Boha? Toto je najpodstatnejšia otázka každého, kto prijal vieru. Odpoveďou iste budú naše modlitby. Zvyčajne ony odzrkadľujú naše očakávania. Niekto prosí za svet, iný za spoločnosť a ďalší za svoju rodinu. V dnešnom úryvku hlavnými protagonistami sú Ježiš a Mária Magdaléna. Po smrti na kríži Ježišovo telo pochovávajú do hrobu. K tomu prichádza ráno Mária Magdaléna, aby vzdala pamiatku pochovanému. Ale hrob nachádza prázdny. Zostáva nehybnou pred Ježišovými predpoveďami, pred svedectvom anjelov. Jedine, keď ju sám zmŕtvychvstalý Ježiš oslovuje po mene: "Mária!", obracia sa a spoznáva. V tejto udalosti nájdeme odpoveď na otázku: "Čo prináša prichádzajúci Boh?" Totiž Magdaléna je obrazom očakávajúceho hriešnika. Ježiš je prichádzajúci Boh. A Boh neprichádza, aby vysvetlil svet. Ale, aby pretransformoval srdce človeka. Aby priviedol človeka k tomu, aby obrátil svoj zrak, videl i uveril. Stačí nám to a naplní tento Boží dar naše očakávania? Jn 20,1-2.11-...