Zamyslenia nad Božím slovom

"Existuje toľko nešťastných ľudí, ktorí sa napriek svojmu bezútešnému stavu nezaujímajú o zmenu svojej situácie. Museli by zanechať to, čo im zabezpečuje aký-taký pokoj ich mysle (...). Pričom skutočné jadro životodárneho ducha každého človeka je vášeň pre dobrodružstvo." Tieto slová pochádzajú z filmu Útek do divočiny. Film, ktorý pozýva pozerajúceho človeka k vykročeniu za dobrodružstvom života. Radosť zo života pochádzajúceho z neustále meniaceho sa horizontu. Skrze dnešný úryvok vstupujeme cez zatvorené dvere do večeradla, kde sú zhromaždení učeníci v strachu pred Židmi. Chýba im perspektíva, chýba im horizont, chýba im život. Tam vstupuje Ježiš, ktorý im odovzdáva nesmierny dar - Ducha Svätého. Daruje im, a skrze nich i ďalším, nový život, zbavený zbytočných záťaží a výčitiek. Dar slobody a vnútorného pokoja. Ten im dodáva odvahu nastúpiť na cestu dobrodružstva, ktorý ich napĺňa úprimnou radosťou. V udalosti Zoslania Ducha Svätého vstupujeme naplno do tajomstv

Pred časom som si kúpil knihu s názvom Altruisti od prírody. Autorka Silvia Bonino hneď na začiatku začína s konštatovaním, že fenomén altruizmus často aplikujeme na výnimočné udalosti, ktoré sa odohrali v ľudských dejinách či osobnej histórie. Napr. v nebezpečných situáciách, ťažkých či bolestných udalostiach ľudstva, kde sa altruizmus či egoizmus človeka naplno prejavia. Ale zabúdame na ten všedný altruizmus, ktorý sa prejaví v každodennosti - pozitívne i negatívne. Dnešný úryvok zo záveru Jánovho evanjelia nám predstavuje Petra ako starostlivého človeka, ktorý prijal od Krista úlohu pastiera. Jeho altruizmus ho obracia smerom učeníkovi, ktorý je v evanjeliu opísaný výnimočným vzťahom k Ježišovi. Tradícia hovorí o apoštolovi Jánovi, ktorý stojí pri Kristovi i v hodine umučenia a ukrižovania. Ježišova odpoveď je trochu provokatívna: "Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?" Koľkokrát v našom živote uvažujeme a hovoríme o životnej ceste blížneho, preja

Niektoré veci, udalosti i otázky potrebujeme prežiť znovu a znovu, aby sme pochopili ich význam. Sú také silné, že na prvý moment nám buď nehovoria nič alebo nás uvedú do pomykova. Prejdeme popri a ani si ich nevšimneme alebo zostaneme stáť ako prikovaní. Opakovanie nás privedie k ich uchopeniu a umožní nám dať na nich správnu odpoveď. Dnešný úryvok nás uvádza do udalosti po Ježišovom zmŕtvychvstaní, počas ktorej Kristus kladie Petrovi trojitú otázku. Šimon - Peter je pozvaný zadefinovať svoj vzťah k Pánovi. Je postavený pred neľahkú otázku, ktorú treba viac krát zopakovať. Vytvoriť tak priestor, aby ponúkol uvedomelú odpoveď. Po nej prichádza zverenie dôležitej úlohy. Nie je jednoduché pomenovať slovami vzťah. Zhrnúť do pár slov to, čo sa nachádza vo vzťahu - emócie, dotyky, trápenia, skúsenosti, zranenia, vyjadrené slová… Nezostať len pri formálnej deklarácii použitím nejakého klišé. Boh, ale i ľudia, potrebujú našu úprimnú odpoveď na otázku: “Miluješ ma?” Dodám: a my ju p

Považujem modlitbu matky alebo otca za svoje deti za tú najkrajšiu čnosť rodičov. Pre zasvätené osoby, je to modlitba za zverené osoby, spolusestry či spolubratov v komunite. Pre duchovného vo farnosti jeho denná modlitba za farníkov, deti, mladých, rodiny, starších. V poslednej časti Veľkňazskej modlitby, Ježiš sa modlí i za budúcich učeníkov: "Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe”. Venuje svoju pozornosť budúcim učeníkom, ktorí uveria v neho. Vie, že to budú potrebovať, aby boli: "dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa”. Sme pozvaní neustále objavovať Kristovu starostlivosť o svojich učeníkov. Tých prítomných i tých budúcich. Teda o spoločenstvo Cirkvi počas svojej stáročnej histórie. Súčasne sme pozvaní uvedomiť si dôležitosť vlastnej modlitby za tých, ktorých stretávame v našich životoch. Spomínam si, ako mi