Nájsť tú správnu perspektívu

Túžime a usilujeme sa nadobudnúť zdravý spôsob nazerania na svet. Vedieť preniknúť pod povrch vecí a udalostí, ktoré nás obklopujú. Jednoducho ide o ľudskú túžbu po zdravej perspektíve, ktorá človeku umožní vidieť veci, ktoré potrebuje pre prežívanie radosti a zodpovednosti. Nie je to však jednoduché, pretože to chce množstvo času štúdia, pozorovania a diskusií. 

Dnešné evanjelium sa pozastavuje nad veršami, ktoré nasledujú po zázraku rozmnoženia chlebov a rýb. Prináša ďalší zázrak, ktorý je súčasťou vysvetlenia Ježišovej identity. V tme, za noci, Ježiš im ukazuje svoju moc nad prírodou. Napriek tomu sa zdá, že učeníkom nestačia tieto znamenia, aby pochopili, koho majú pred sebou. Zostávajú ochromení a nechápajúci. Chýba im ten spôsob pozerania na Ježiša, aby ho naplno spoznali a chápali jeho poslanie.

V srdci človeka stále prebýva temnota, ktorá musí byť osvetlená svetlom Prichádzajúceho. Je to svetlo daru viery. Iba v perspektíve tohto daru je človek schopný prijať Učiteľa a jeho Slovo. Zároveň vie pochopiť plány, ktoré má s ním Boh. Ako prijať, zachovať a dotvárať tento dar svetla? Podobne ako Kristus: vyjsť na svoj vrch a modliť sa.

Mk 6,45-52: Keď Ježiš nasýtil päťtisíc mužov, hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.

A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť.

Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“

Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.