Byť slobodný

Keď človek dosiahne určitú sociálnu alebo profesionálnu pozíciu v živote, je pre neho ťažké opustiť ju. Vyžaduje si to veľkú osobnú silu, aby urobil ten krok. Avšak v živote to tak jednoducho chodí. Alebo ju prenecháme slobodne, dokonca odovzdáme s pozíciou i skúsenosti, alebo nám tá pozícia bude odobraná nasilu a s mnohými zraneniami na oboch stranách.

Herodes sa obáva prichádzajúceho Mesiáša. Vie, že prichádza a myslí si, že mu dokáže ukradnúť trón. Hľadá spôsoby, ako tomu zabrániť - i za cenu krvi a smrti. Keď sa dozvedá, že mudrci ho oklamali, premáha ho hnev a rozhoduje sa. Cieľ je jednoduchý, odstrániť Mesiáša. Zomierajú stovky.

Príbeh, ktorý sa v dejinách ľudstva opakuje neustále - aj keď s inými spôsobmi - všetko pre osobné záujmy alebo strach niektorých. Ľudstvo sa nikdy nepoučí. Bolo by smutné, ak by sme my kresťania povýšili svoje záujmy nad život i toho posledného. Budujme v sebe vnútornú slobodu, aby ten posledný nesvedčil raz proti nám pred Božou tvárou. 

Mt 2,13-18: Po odchode mudrcov sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“

On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“

Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.“