Oživovať nádej

Sila samotného života spočíva v jeho schopnosti “učiť nás” pravidlám dobra a spravodlivosti. Istý človek mi raz povedal: “Vieš, Boh odpustí stále, keď prosíme. Človek odpustí niekedy, keď chce. Ale príroda neopustí nikdy. Skôr či neskôr všetci budeme musieť zaplatiť!” Hlboká pravda a výzva k učeniu sa od prírody zaznieva i z dnešného evanjelia.

V úryvku, Ježiš, aby vysvetlil nastávajúce udalosti, použije podobenstvo o figovníkovej ratolesti, ktorá “mladne a vyháňa lístie”. Tento okamih pripomína človeku, že “je blízko leto”. K takýmto prírodným znameniam, Ježiš prirovnáva momenty, keď učeník zakúša súženie a oskurity. Udalosti, ktoré sú súčasťou každého života, sú znameniami blízkeho príchodu “Syna človeka (...) s veľkou mocou a slávou”. Oni sú totiž momenty, kedy učeník v sebe množí čnosť nádeje: “uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi”.

Toto Ježišovo vysvetlenie udalostí nemá za úlohu vedecky vysvetliť kozmický poriadok. Skôr zjavuje podstatný krok v duchovnom živote každého veriaceho, ktorý chce, aby sa jeho život otvoril pre večné skutočnosti. Tento rozmer dokážeme odhaliť jedine vtedy, keď začne chýbať “istá” stabilita do vtedy garantovaná materiálnym svetom. Začneme chápať, že tento svet nie je konečný, ale len moment, skrze ktorý môžeme dôjsť k plnosti slávy a moci Božieho Syna.

A tak, keď nás prenikne moment strachu a súženia, spomeňme si na tieto slová. Pri búrke, zažnime si hromničku; pri chorobe, zoberme do rúk ruženec; pri duchovnej úzkosti, prijmime sviatosti... to nie sú rituály, ale oživovanie nádeje a prijímanie Boha do priestoru, ktorý chce vždy ožiariť. Priniesť teplo Božej prítomnosti.


Mk 13,24-32: Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.
Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi.
Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Sila Adventu

Cesta k naplneniu

Sloboda srdca