Prebudiť Boha

Viac ako samotný priestor, sú osoby, ktoré nás ovplyvňujú. Niekedy až natoľko, že sa cítime neslobodní alebo ako bábka v ich rukách. Ako nejaká vitrínka v dome, ktorú kde postavia, tam musí stáť. Asi aj preto je dôležité vybrať si tých správnych ľudí a spoločenstvo.

Či si to uvedomujeme alebo nie, ale máme pri sebe ešte jedného priateľa - Boha. V istých momentoch sa môže javiť, ako v tej udalosti na loďke, že zadriemal. Paradoxne je to v okamihoch, kedy človek potrebuje najviac jeho viditeľnú prítomnosť. Keď, ako silná búrka, externé udalosti násilne ovplyvňujú jeho vnútorný pokoj.

V tých okamihoch sa obraciame s krikom: "Pane, zachráň nás, hynieme!" ale i s vyčítkami: "Pane nedbáš, že hynieme!" Možno sme pozvaní menej hľadieť na pomyselné nebezpečenstvá a premôcť strach. Uvedomiť si, aká je slabučká naša viera a ako málo jej treba, aby "prebudila Boha" a priviedla ho ku konaniu.


Mt 8, 23-27: Ježiš nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali.
Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!“
On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!“ Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho.
Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Sila dotyku

Viera a jej pochybnosti

Milovať život