Svätá rodina

Trávime veľa času staraním sa o blaho našej rodiny. Poznám nespočetne veľa otcov a mám, ktoré mi povedia: "Toto všetko robím pre svoje deti a vnúčatá. Robím to pre svoji rodinu." Nerobíme nič zlé, veď potrebujeme dostatok peňazí, aby sme splatili hypotéku, zaplatili školy, dopriali si oddych a rekreáciu...

Predsa len dnes sa naskytá ďalšia otázka, ktorá by mala kváriť myseľ každého jedného z nás: "Pomáha to mne a členom mojej rodiny, aby sme našli svoje poslanie od Boha?" Dnešný úryvok z evanjelia, spolu s predchádzajúcimi, nám prináša správu, ako Jozef a Mária hľadajú toto naplnenie - zachovaním dní očisťovania, obetou dieťaťa...

Ján Pavol II. neustále nazýval rodinu "malá cirkev". A účelom Cirkvi je rozlišovať a podporovať poslanie svojich členov. A tak to, čo rodinu robí svätou, je jej schopnosť odovzdať sa vyššiemu cieľu. Každá rodina, tak ako tá Nazaretská, je svätá, ak je slobodná pre Božie dielo. Je tá naša rodina natoľko slobodná, že vie nájsť svoje naplnenie v poslaní, ktoré dostala od Boha?

Lk 2,22-40: Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.

V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.

Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“