Sila pohľadu

Sila pohľadu je obdivuhodná - vieme ním povzbudiť, pohladiť, znechutiť i zabiť. Záleží na našom motíve, keď hľadíme (alebo nehľadíme) na človeka. Svojím pohľadom, totiž, vyjadrujeme svoj postoj, vzťah a zmýšľanie o druhom. To sa stáva impulzom pre reakciu. Preto pohľad človeka je dôležitý. 

Niečo, čo sa udeje v Kafarnaume. Ježišov prenikavým pohľad a slová privedú Léviho k tomu, že zanecháva svoje miesto a nasleduje ho. Je zvláštne, že Lévi sa nepýta ani nekomentuje. Jeho reakcia je plná dôvery v Ježišovu výzvu, ktorá je spojením Slova so Svetlom. Akoby Lévi bol pripravený na tento moment, dokonca ho očakával. Toto nechápu ani zákonníci, ani farizeji.

Ježišov pohľad spojený so slovom je gestom, ktorý privádza hľadajúceho človeka ku konaniu, či dokonca k totálnej zmene človeka. Akosi takto si predstavujem silu kresťanskej lásky. Pohľad spojený s jednoduchou výzvou, ktorý privedie k prežívaniu Kristovej lásky v každodennosti.


Mk 2,13-17: Ježiš znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil. Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.
Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“
Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Za koho ma pokladáte?

Kto som?

Tí najmenší