Projekt Božieho kráľovstva

Ježiš, spolu so svojimi učeníkmi, kráča smerom k Jeruzalemu. Na tejto ceste, ako to prináša dnešný úryvok, ohlasuje už druhýkrát čo ho čaká v tomto svätom meste: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych." Následne samotný evanjelista konštatuje, že učeníci: "nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli". Pre učeníkov tieto slová sú ťažké, pretože narážajú na ich predstavu o Ježišovej činnosti a diele. Narážajú aj na predstavu celého židovského národa o Mesiášovi, ktorého očakávajú. Preto sú ťažko pochopiteľné, aj keď v sebe nesú jednoduché pomenovanie toho, čo čaká samotného Ježiša.

Pre učeníkov, ale aj ľudí všetkých čias, je potrebná dlhá cesta doprevádzania, aby sa pochopilo Tajomstvo Veľkonočných udalostí. Aby učeníci vedeli rozoznávať znaky Božej lásky, ktorá pochádza z Ježišovho kríža. To nie je jednoduché, čo potvrdili aj slová sv. Jakuba v druhom čítaní: "Ste plní túžob a nedokážete ich naplniť." Potrebujú odhaliť tú múdrosť, ktorá pochádza z hora.

A tú predstavuje Ježiš, ktorý vníma chybné nasmerovanie samotných apoštolov: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých." Nemýľme sa, že tieto slová patria apoštolom, biskupom, predstaveným... Patria každému jednému z nás. Pretože prijať Krista je výzva pre každého z nás. A Ježiš predstavuje spôsob: "Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma."

Istý duchovný spisovateľ napísal: "V tejto výzve nás Ježiš pozýva prijať do nášho sveta to, čo predstavujú deti: malosť, núdznosť a neschopnosť. To, čo je v kontraste s predstavou sveta, ktorý uteká za slávou, mocou a bohatstvom." A tak môžeme odhaliť, že projekt Božieho kráľovstva je omnoho jednoduchší, ako naša predstava o ňom. Je o slobode a radosti, v ktorých limity a nedostatky, ktoré sú súčasťou nášho života, nie sú na odstránenie. Oni sú miestom, kde môžeme stretnúť tých druhých. A v nich môžeme stretnúť samotného Krista.


Mk 9,30-37: Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.
Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.
Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“
Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Nesúďte!

Pôst - očakávanie

Bohu milá obeta