Boh volá po mene

“Miluj a rob čo chceš”, je jedna z najznámejších fráz svätého Augustína. Ak nie je prijatá v duchu jeho myslenia, môže vytvoriť zmätok v chápaní jej skutočného významu. Pre Augustína, milovať znamená byť na rovnakej vlnovej dĺžke ako Boh Otec, ktorý je Láska. V tom momente sa ľudská snaha prežívať lásku stáva odzrkadľovaním tej Božej.

Dnešný úryvok z evanjelia nás stavia pred situáciu, v ktorej Ježiš pozýva človeka sediaceho na mýtnici menom Matúš: “Poď za mnou.” Ten zanecháva svoje stabilné miesto a vstupuje do domu, do ktorého sa nahrnie množstvo jemu podobných ľudí. Ich prítomnosť okolo Rabiho Ježiša irituje farizejov, ktorí kladú učeníkom túto otázku: "Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?” Ježišova odpoveď zjavuje jadro Božej túžby: "Milosrdenstvo chcem, a nie obetu."

V tejto vete môžeme pochopiť, v čom spočíva tajomstvo nesmiernej Božej lásky. Milosrdenstvo - teda srdce otvorené pre druhého - je v strede pozornosti živej lásky. Priestor, kde každý hriešnik počúva Božie volanie: "Poď za mnou!”. Ak prijmeme jeho výzvu, zakúsime moment, v ktorom Boh vyjadruje svoju dôveru v nás a uznanie našej veľkosti. 

Mt 9,9-13: Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.

Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“

On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.‘ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“