Prečo nekoná

Koľkokrát vo svojom živote som dostal od ľudí otázku, prečo Boh nekoná? Ako sa Boh môže pozerať na toľko bolesti vo svete? Mnohí z nás zažili takúto skúsenosť. Pred pár dňami mi jedna pani hovorí: “Otče, ale ja viem, že on to môže urobiť. Boh nám totiž už doprial zažiť zázrak. Modlili za pomoc pre môjho brata a on sa zo dňa na deň stal zodpovedný človek a aj dobrý kresťan. Ale keď prosím za svoje uzdravenie, tak nekoná. Prečo?"

V dnešnom evanjeliu počúvame ako k Ježišov prichádza istá žena Sýrofeničanka a prosí ho o uzdravenie svojej dcéry. Ježiš, akoby ju nevnímal a nestaral sa o bolesť matky. Dokonca ju počastuje “neúctivými” slovami: “Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.” Žena - pohanka možno počula o divoch, ktoré koná Kristus, preto prichádza prosiť o zázrak.

A tu je podstata Ježišovho nezáujmu: Žena nehľadá vieru, nehľadá vzťah ku Kristovi, ale hľadá iba zázrak. Nakoniec obdrží to, o čo prosí. A to len preto, že vyzná svoju nedokonalú pohanskú vieru. Aj keď sa klania iným bohom, predsa verí, že je tu niekto mocnejší ako jej bohovia. V pozadí jej hľadania zázraku, predsa je len viera v Krista, ktorý je darcom života. Aj my sme postavený pred podstatnú otázku: Čo očakávame od stretnutia s Kristom? Od svojej zbožnosti?

Mk 7,24-30: Ježiš vstal a odišiel do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“ On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“ A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.