Pozvanie k stretnutiu

Viete aká otázka príde, keď niekoho pozývate, aby prišiel? Verte alebo nie, táto: "A kto všetko tam bude?"  Nejde ani tak o program stretnutia alebo jeho dôležitosť. Vyzerá, že najdôležitejšia je spoločnosť a z toho vyplývajúca atmosféra. Človek má rád dobrú spoločnosť, ktorú si môže vyberať.

Ináč to nebolo ani v prípade prvých učeníkov. Sv. Ján popisuje pozvanie nasledovať Ježiša, ako dialóg medzi priateľmi a známymi. Ide o pozvanie do spoločenstva. Ten, ktorý má skúsenosť s Ježišom, nemôže mlčať. A tak tu máme pozvanie Natanaela-Bartolomeja. Prvá jeho reakcia je pesimistická a povýšenecká. Ide o obsah: "Môže byť z Nazareta niečo dobré?!", nad ktorým pochybuje.

Predsa len pozvanie prijme, pretože ho pozýva priateľ. A stretnutie s Kristom však jeho “úprimnosť” mení na oddanosť. Ale je tu ešte aj druhý viditeľný aspekt: Filip ho nepozýva pre vlastný osobný prospech: “Poď, aby som tam nebol sám”. Hľadí na dobro svojho priateľa. Poď a zaži aj ty to, čo nás naplnilo radosťou. Pri tomto si uvedomíme silu nášho pozvania a nášho spoločenstva. Pretože priateľstvo spočíva v privádzaní k dobru. 

Jn 1,43-51: Ježiš sa rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“ Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“