Oprášiť

Obyčajná každodenná skúsenosť nás učí, ako je dôležité veci neustále oprašovať. Aspoň raz za 1-2 týždne musíme prebehnúť s handričkou po poličkách. Podobne je to i o našich predstavách či spomienkach. Nánosy času i "prachu" môžu degenerovať podstatu toho, čo by sme si mali pamätať a čo si voliť.

Na dnešný deň nám pripadol úryvok z Matúšovho evanjelia, ktorý rozpráva o udalostiach v Getsemanskej záhrady. Ježiš sa tam, so svojimi učeníkmi, uťahuje k modlitbe. Prosí v nej: "Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty." Zároveň pozýva k nej i svojich učeníkov. V centre pozornosti je Otcova vôľa a jej naplnenie.

Obraz Ježiša v Getsemanskej záhrade je obrazom, ktorý Cirkev neustále musí oprašovať. Totiž, v nej Ježiš zjavuje, že on nie je riešiteľ problémov sveta. On svojím životom a napĺňaním Otcovej vôle, skôr, pomenováva o čo ide v životečo je trvácne a hlavne kto vlastne on je. Zjavuje nám naplno spásny vzorec, cestu. Vynáša na povrch zmysel a hodnotu života.


Mt 26,36-42: Ježiš prišiel s učeníkmi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“
Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“
Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“
Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dar moci

Nestačí zvedavosť

Tešiť sa