Pán prichádza

Človek neustále túži po tom, aby bol pánom svojej budúcnosti. Ale to je ilúzia, ktorá sa nikdy nenaplní. To, čo je dôležité v osobných dejinách nie je v schopnosti rozlúštiť tie znaky, ktoré nás urobia vlastníkmi udalostí a programátormi budúcnosti.

Postoj Ježišovho učeníka ide iným smerom. Je pozvaný prežívať každodennosť novým spôsobom. Totiž Ježiš hovorí o ľuďoch, ktorých pozornosť je zameraná na seba samých: "jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali..." Ide o aktivity bežného človeka, ktoré sú automatické a schematické. Ktoré však, ak človek dá do stredu vlastnej pozornosti, stratí to podstatnejšie.

Ide o každodenné konanie, ktorým človek riskuje, že stratí vnímanie pestrosti života a podstatu samotného života. A to dáva Ježiš do pozornosti svojim učeníkom. Povrchnosť každodenného života sa môže stať dôvodom, prečo nemusíme stretnúť Pána, ktorý prichádza. Pretože Pán prichádza do obyčajnej každodennosti.

Lk 17,26-37: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých.

Podobne ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali, ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili.

Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.

Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. Spomeňte si na Lotovu ženu.

Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho.

Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.“

Oni sa ho opýtali: „Kde, Pane?“ On im povedal: „Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.“