Kríž - dôležitý symbol

Keď som raz prechádzal úzkymi uličkami Neapola, všimol som si v jednej z nich oltárik, na ktorom horeli sviece. Zo zvedavosti som sa priblížil k tomu miestu. Všimol som si, že sviece sú z pravého vosku a boli tam aj živé kvety. Nad tzv. oltárom bol zavesený obraz. Na prvý pohľad sa zdalo, že daný obraz bol prázdny - zlatý rám, bordový poklad a pod obrazom bol nápis: Il Capello di Maradona. Teda Maradonov vlas. Naozaj, medzi sklom a bordovým pozadím som nakoniec našiel niečo ako vlas. 

Na prvý pohľad blbosť. Na druhej strane vyjadrenie potreby človeka stavať monumenty a pamätníky udalostiam, ktoré zmenili jeho život. Či už v pozitívnom alebo negatívnom slova. Bolo by nespravodlivé, aby ďalšia generácia chcela zničiť to, čo bolo blízke rodičom, starým rodičom a predchádzajúcim generáciám. Pred čím dokázali pokľaknúť, vzdať úctu zložením klobúka, či v tichej modlitbe prejsť okolo.

Tu už hovorím o kríži, ktorý chce dnešná doba zvesiť, odstrániť. Myslím, že všetci ešte máme v pamäti moment, keď v roku 2009 súd v Štrasburgu rozhodol, že v talianskych školách nesmú vysieť kríže. Neskôr, v roku 2011, svoje rozhodnutie pozmenil. Nie je problém, že by sme my kresťania nemohli zložiť kríže zo stien. Naša viera nestojí na tom, či budú na každom rohu rozvešané kríže, či na krku každého kresťana bude 20 centimetrový pektorál. 

My však potrebujeme mať pred sebou symbol, ktorý by nám pripomínal pravdu o nás ľuďoch. Kto sme, kam smerujeme a odkiaľ pochádza naša veľkosť. Ale zároveň nám pripomína pravdu o Bohu, jeho lásku voči stvoreniu. Práve kríž je pre mňa symbolom tejto pravdy. Hovorí nám o stretnutí dvoch dimenzií, ktoré symbolizujú dva kusy dreva samotného kríža. Jeden kus vertikálny a druhý horizontálny.

Ten vertikálny symbolizuje stretnutie medzi Bohom a človekom. Boh, ktorý odpúšťa a ktorý prejavuje svoju lásku voči človeku. A človek, ktorý skrze milosť pochádzajúcu z kríža, je schopný byť partnerom v dialógu, schopný spoznávať Boha a milovať Boha. Ten horizontálny kus dreva z kríža symbolizuje stretnutie človeka s človekom pod krížom. V milosti, ktorá pochádza z kríža je daná človeku schopnosť milovať blížneho, ale aj nepriateľa. Sme schopní stretnúť blížneho. Prekonať akýkoľvek hnev, aby sme sa priblížili a počuli sa. Viete, prečo dvaja nahnevaní ľudia na seba kričia? Sú vzdialení na desiatky centimetrov a kričia. Totiž ich srdcia sú vzdialené a pre prekonanie tejto pomyselnej vzdialenosti musia kričať. Ježišov kríž a jeho odpustenie prekonáva túto vzdialenosť, ktorú vytvoril hriech a egoizmus človeka. Takto môže človek hľadieť na blížneho a nie len seba.

Pri istej príležitosti Svätý Otec Benedikt XVI. povedal: “Cirkev prijala poslanie, aby ukázala všetkým tvár Boha, ktorý miluje.” Je teda úlohou kresťanov, aby svetu ukázali kríž. Teda pravdu o láske. Kríž je jej miestom a zároveň pripomienkou. Preto chceme dnes, na Veľký Piatok, pred ním pokľaknúť. Pritom si uvedomiť pozvanie k životu v láske a odpusteniu.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Príprava na Vianoce

Hľadanie životnej cesty

Prečo nekoná