K podstate vecí
Človek má vzácny dar: túžbu po poznaní a pochopení. Niektorí ju naplno využívajú a pri otázkach sa usilujú ísť pod povrch zdania. Pochopiť slová, veci, udalosti. Rozlúsknuť pomyselnú škrupinu a prísť až k jadru problému, ktorý vnímajú zmyslami. Pochopiť to, čo je viditeľné, počuteľné a hmatateľné. Nestačí im povrchné prijatie zdania a následný akýsi subjektívny súd.
Úryvok dnešného evanjelia ponúka obraz farizejov, ktorí pozorujú dianie okolo Ježiša. Vidia zázraky, počujú jeho slová, vnímajú i konanie jeho učeníkov. Toto všetko posudzujú vzhľadom k ich základnej priorite, a tou je dodržiavanie zákona a ustanovení pochádzajúcich z Písma. Teda privádzať ľudí ku konaniu podľa predpísaného židovského systému. Preto prichádzajú k Ježišovi s otázkou: "Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?"
Farizejom chýba nadšenie pre pochopenie udalostí, ktoré sa okolo nich odohrávajú. Ich pohľad je zameraný na obyčajné potvrdenie ich predstáv o živote. Ide o logiku povinnosti. Kdežto, Božia schéma je iná. Je logikou potreby: "Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.“ A v stredobode nie je zákon, ale človek. Konkrétna osoba. Nestraťme nikdy tento pohľad, keď posudzujeme - v strede záujmu musí byť konkrétny človek, jeho dobro a jeho potreby. Použime našu túžbu „prísť k podstate“ a realizujme našu ľudskosť.
Mk 2,23-28: V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“
On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“
I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“
Komentáre
Zverejnenie komentára