Boží dotyk
Každý z nás má iné prežívanie a prejavy zbožnosti. Osobne nepociťujem potrebu dotknúť sa sôch, stien, ako to robia mnohí veriaci. Niektorým sochám dokonca z času na čas musia vymeniť nejakú tú nohu či ruku. Ale mám rád hľadieť - pozorovať krásu a cit sochárov a maliarov, ktorí ich vložili do svojich diel.
Dnešné evanjelium predstavuje túžbu ľudí dotknúť sa “aspoň obruby jeho odevu”. Táto túžba vychádza z presvedčenia - viery, že práve dotknutie sa Krista prináša uzdravenie. Sám Ježiš však na mnohých iných miestach zdôraznil, že samotný dotyk neuzdravuje. Je potrebné niečo viac. Je to viera v srdci človeka, ktorá uspôsobuje veriaceho na prijatie Božej milosti. Pravá hodnota je v jeho srdci, v jeho mysli, v jeho presvedčení.
Každá naša návšteva chrámu, každý náš dotyk sochy a každý náš pohľad na biblický výjav je takýmto dotknutím sa toho, čo znázorňujú. Aj so zavretými očami, či počúvaním ticha, meditujúc Božie slovo, vyslovujúc Otče náš, sa istým spôsobom dotýkam Boha. Tento dotyk Boha vo viere prináša naplnenie, pretože nakoniec nie som to len ja, ktorý sa dotýka Boha, ale je to aj Boh, ktorý sa dotýka mňa. Teda nebojme sa načiahnuť sa po Bohu s vierou. V tom momente sa už aj Boh dotýka. Tejto jeho dotyk je pre nás uzdravujúci, ktorý otvára zamknuté srdce, aby bolo schopné milovať.
Mk 6,53-56: Keď sa Ježiš a jeho učeníci preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.
Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
Komentáre
Zverejnenie komentára