Miesto kresťana
Tento čas, po návrate na Slovensko, je pre mňa objavovaním slovenskej kresťanskej duše. Pri stretnutiach a rozhovoroch s ľuďmi rôznych vekových a sociálnych kategórii vnímam u nich akýsi podvedomí strach. Áno, v priestore, do ktorého už skoro pred 30 rokmi v Bratislave zaznievala silná výzva z úst svätého Pápeža Jána Pavla II.: “Nebojte sa!”, žije kresťan plný strachu kŕmený politickými a duchovnými agitátormi.
Prežívanie tejto radikality začína prijatím slobody a končí nesením kríža. Na vykročenie je potrebné oslobodenie sa od všetkého, čo nás zväzuje: predsudky, predstavy, skúsenosti. Následne, na kráčanie za Kristom je nutné vziať na seba svoj kríž. Z Ježišovho kríža pochádza dar oslobodenia. A “vziať na seba kríž” znamená pripodobniť sa milujúcemu Bohu. Teda, uchopiť každú životnú situáciu a premeniť ich na miesta, v ktorých je možné prežívať skutočnú lásku voči každému človeku. Zriecť sa svojho strachu z možnej straty a stať sa opravdivým učeníkom. Toto je tvoje miesto, kresťan.
Lk 14,25-33: S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: ‚Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.‘
Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru.
Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“
Komentáre
Zverejnenie komentára