Vstúpiť do Božieho priestoru

V Taliansku majú jedno zaujímavé ľudové porekadlo: “Tra il dire e il fare c’è di mezzo il mare", ktoré môžeme preložiť: "medzi hovorením a konaním sa nachádza more". Vyjadruje vzdialenosť medzi vyjadrením súhlasu a konaním podľa neho. Medzi tým, čo sľúbime a tým, čo nakoniec urobíme.

Ježiš pozná dobre tajomstvo človeka a aj tento spôsob konania. Pripomína ho v krátkom podobenstve o dvoch synoch. Jedného i druhého pozýva vlastný otec k práci. Teda vstúpiť do činnosti a diela vlastného otca, aby ho pomohli zveľadiť. Avšak, dvom synom je za ťažko ísť pracovať do otcovej vinice (mať účasť na zveľadenie dedičstva). Poznajú otcovu vôľu, ale odmietajú prijať dedičstvo a zodpovednosť za neho.

Boh nás neustále pozýva vstúpiť do vzťahu s ním. Nám ľuďom však, podobne ako dvom synom z podobenstva, chýba táto túžba vstúpiť do priestoru dedičstva a zodpovednosti za Otcove veci. Niektorí z nás povieme priamo: “Nechce sa mi”. Iní zasa priveľmi rýchlo súhlasíme a nakoniec vôbec nepôjdeme. A preto sa aj nás Kristus pýta: “Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?” Teda: “Kde sa nachádzaš ty?”

Mt 21,28-32: Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel.

Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“

Odpovedali: „Ten prvý.“

Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“