Tragickosť rozvážnych ľudí

Nemôžem si pomôcť. Ale zaráža ma, ako rýchlo vieme (aj ja) upadnúť do stavu “rozvážnosti dospelých”. Stav, ktorý je charakterizovaný skepticizmom a chýbajúceho nadšenia. Stav, v ktorom je všetko spochybňované a považované za nedokonalé. Človek, s takýmto postojom, je charakterizovaný slovami: “Tomu človeku nie je nič dobré! Tomu nikto nevyhovie."

Ježiš pozýva počúvajúcich k rozpoznaniu takéhoto postoja: "Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? … Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé…” Ono totiž môže zabrániť učeníkovi v prežívaní nadšenia pre Božie kráľovstvo. Takémuto človeku chýba sloboda, ktorá je predpokladom k prijatiu radosti z Božej blízkosti. Vedieť žasnúť nad rôznorodými prejavmi Božej prítomnosti.

Každému hrozí, že upadne do zvyku lamentovať nad všetkým a neustále. Prítomnosť sa tak stáva neschopnou vzbudiť radosť a uspokojiť ľudské túžby. Životné okolnosti sa zdajú byť nepriaznivé a zabijajúce nádej. Naopak, radosť v srdci z blízkosti Božieho kráľovstva umožňuje múdremu človeku vnímať prítomnosť ako príležitosť milovať a prežívať v nej sen pravej lásky voči Bohu i blížnemu. 

Lk 7,31-35: Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní?

Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘

Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘

Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘

No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“