Viera maličkých

Dennodenne môžeme pozorovať paradoxy v dejinách ľudstva i jednotlivca. Stačí si všimnúť, koľkokrát sa vyradené veci stali základom niečoho nového. Koľko jednotlivcov považovaných za slabých a neschopných sa stalo obrovským impulzom pre spoločnosť, pre vedu, pre vieru.

Práve tento paradox sa nachádza v centre Kristovej modlitby. Je to súčasť prežívania tajomstva Božieho kráľovstva. Ježiš vysvetľuje, prečo práve týmto “maličkým” je dané, aby objavili posolstvo o skutočnom živote. Takáto viera je prezentovaná ako Otcov dar. Avšak v pozadí je i skutočnosť, že práve títo majú predpoklady pre jeho prijatie.

Preto nezabúdajme, že viera nie je obyčajným presvedčením, rozhodnutím a činom. Viera je cnosť - teda skutočnosť, ktorá je nám darovaná. Ale dar je potrebné prijať zo strany obdarovaného. A Darca viery pozná srdce človeka a vie, kto je tohto daru hodený.  V tomto po ale musíme sa o to postarať - s rozumom, s emóciami as vôľou.

Mt 11,25-27: Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.

Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“