Sila dotyku

Taliansky sociológ Umberto Galimberti predpokladá pesimistický scenár európskeho človeka. Hovorí, že je "odsúdený na samotu, ktorá je výsledkom jeho egoizmus". Vyhnúť sa takémuto scenáru sa dá tým, že "človek prijme zodpovednosť za druhého alebo za rodinu". Jednoducho, keď sa človek rozhodne žiť pre druhého, pre jeho šťastie.

V dnešnom úryvku z Matúšovho evanjelia čítame o dvoch zázrakoch. Istý popredný muž ho prosí: "Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije." Ako Ježiš kráča k jeho príbytku, v tichosti pristupuje k nemu zo zadu chorá žena, s presvedčením: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ Obaja prijímajú nesmierny dar - plnosť života.

Dva zázraky sú plné emócií a citlivosti. Muž i žena zanechávajú miesto bolesti a tragédie, a idú sa stretnúť s Ježišom. A ten sa skláňa nad slzami muža, ktorý vidí umierať svoju dcéru; a tiež nad silnou vierou ženy, ktorá diskrétne pristupuje a dotýka sa ho. Predpokladom je pristúpiť k Ježišovi. Stačí trochu ľudskej pokory a odvahy, aby Boh priviedol človeka k životu. A hneď sa prejaví Božia pozornosť voči človeku, jeho smútku, jeho bolesti, jeho strate. A všetko to vyviera z obyčajného stretnutia, dotyku.

Mt 9,18-26: Keď Ježiš rozprával, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“ Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi.

Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“

Ježiš sa obrátil a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá.

Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.