Rozpoznávať dobré a zlé

Zlo, ktoré prebýva v nás a je činné skrze nás, nie je nikdy absolútnou súčasťou ľudskej identity. Človek ako taký bol stvorený na obraz Boha a bol stvorený ako "veľmi dobrá" skutočnosť. Preto má v sebe schopnosť rozpoznať dobro od zla. Vedieť hodnotiť čo je dobré a čo je zlé.

Zákoníci a farizeji sa snažia hodiť na Ježišove plecia zodpovednosť rozhodnúť, čo je dobré a čo je zlé. Samozrejme s jediným zámerom - podchytiť ho v reči. Ježiš, naopak, vyzýva ich i zástupy rozpoznať túto schopnosť v samom sebe: "Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?"

Ide o umenie rozpoznávať dobro od zla. Rozpoznávať vo všetkom, čo vstupuje zvonku i vychádza z nás, a to i napriek našim limitom a námahám. To človeka privádza ku konaniu, v ktorom hľadá nápravu i bez rozhodnutia a rozsúdenia zo strany vrchnosti. Podľa Ježišových slov: "usiluj sa s ním cestou vyrovnať".



Lk 12,54-59: Ježiš povedal zástupom: „Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: ‚Dážď príde,‘ a býva tak. A keď veje južný vietor, hovoríte: ‚Bude horúco,‘ a býva.
Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?
Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia. Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Sila Adventu

Cesta k naplneniu

Sloboda srdca