Život a rituály

Je dôležité, aby sme vedeli pomenovať slovami to, čo je v spoločnosti žité a odovzdávané. Pomáha nám to lepšie pochopiť, čo a ako žijeme. Nie je to nič neobvyklé, veď už pri stvorení sveta človek dostal za úlohu: Pomenovať všetky veci a zvieratá (Gn 2,19). Problémom nastáva, keď sa človek pri svojej túžbe po vládnutí nad svetom a nie po spravovaní, nechá uniesť. Nespravuje ich v duchu Božieho plánu, ale svojich cieľov.

Ježiš to v dnešnom úryvku z evanjelia nazýva pokrytectvo. Jasne nám hovorí: “Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov”. Prečo je to pokrytectvo? Pretože sa snažia prispôsobiť Božie slovo svojim tradíciám a záujmom. Zneužiť ho pre jeden jediný cieľ - udržať si moc nad spoločenstvom.

Boh prostredníctvom Mojžiša a prorokov vychovával svoj divoký nomádsky ľud. Musel ho iste vyučovať mnohým bežným a každodenným zvyklostiam (možno aj tomu umývaniu rúk, keď sa niekto vráti z trhu). Zjednodušene by sme to mohli prirovnať k rodičom, ktorí chcú naučiť svoje dieťa normálnym bežným zvykom: umývať zuby, najesť sa poriadne a ďalšie. Musia z toho urobiť akýsi posvätný rituál - pri jedení za mamičku, za otecka… alebo zázračná kefka, ktorá premení zúbky na brilianty…

Ale táto výchovná rituálna posvätnosť nesmie prekryť to podstatnejšie. V prípade veriaceho je to život v pravde s Bohom, ktorý sa premietne voči ľuďom. Možno aj my stojíme pred veľkou výzvou - pochopiť mnohé rituály, ktoré môžu prekrývať pôvodný Boží zámer s mojím životom.

Mk 7,1-13: K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. Lebo Mojžiš povedal: ‚Cti svojho otca i svoju matku‘ a: ‚Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.‘ Vy však hovoríte: ‚Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,‘ už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“