Čnosť alebo neresť

Grécka filozofia hovorila, že dobrý život spočíva v praktizovaní čností. Ony človeka robia schopnejším či lepším zoči-voči ostatným. Ide o spoznanie a rozhodnutie sa pre dobro a jeho následnú realizáciu. Konám niečo, nie pretože mi to prináša nejaký úžitok, ale pretože je to dobré. Opačná cesta je cestou nerestí. Jedno i druhé vychádza z ľudského vnútra.

Ježiš v dnešnom úryvku upriamuje pozornosť poslucháčov a učeníkov na vnútro človeka. Nad tým, čo učeník uvažovaním a činnosťou formuje, vytvára a nosí vo svojom vnútri. Ono je základom toho, čo sa prezentuje navonok. Preto Kristus tento obsah definuje ako to, čo môže poškvrňovať ale i povzniesť. Ono človeka privádza ku konkrétnym skutkom, slovám, rozhodnutiam.

Dnešný deň je pozvaním pozastaviť sa nad tým, čo nosíme vo svojej mysli. Aké túžby rozvýjame vo svojom vnútri - sú to tie, ktoré z nás robia čnostného človeka alebo človeka neresti. Nasmerujú naše rozhodnutia a skutky smerom k dobru alebo k zlu? Teda nás posväcujú alebo poškvrňujú? Nájdime v sebe odpoveď.

Mk 7,14-23: Ježiš znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.“ Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“