Boh pri človeku

Autor: -

Mám rád Vianoce, ako ich zvykneme nazývať, sviatky pokoja a lásky. Je v nich vyjadrená podstata ľudského života. Veď všetci túžime po pokoji, po láske. Ak všetko ostatné - naše túžby, rozhodnutia, snaženie - nesmerujú k tomu, strácajú zmysel. A počas Vianoc, my kresťania, odhaľujeme ako nájsť ten pravý pokoj a prežívať pravú lásku.

Prvé verše Jánovho evanjelia, poeticko-teologickým spôsobom, nám pripomínajú túto skutočnosť: “A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.” A ďalej pokračuje: "Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet,“ a "tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“. Boh chce, aby každý človek sa stal členom Božieho ľudu. Túto svoju túžbu realizuje nevšedným spôsobom.

Istý človek napísal: “Ó človeče, Boh nechce, aby si vystupoval k nemu, on schádza k tebe. Buduje schody, cesty, mosty, aby došiel až k tebe.” Boh prijíma možnosť, aby hľadel na človeka ľudskými očami. Aby mu načúval ľudskými ušami. Aby sa ho dotkol ľudskými rukami. Ľudské slová, gestá, city, skúsenosti, ktoré sú súčasťou ľudskej každodennosti, sú prijaté Bohom. Boh sa stáva človekom, aby človek mohol stretnúť Boha.


Jn 1,1-18: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.
Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.
Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.
Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.
A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“
Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.
Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kríž - dôležitý symbol

Autor: -
Obraz
Keď som raz prechádzal úzkymi uličkami Neapola, všimol som si v jednej z nich oltárik, na ktorom horeli sviece. Zo zvedavosti som sa priblížil k tomu miestu. Všimol som si, že sviece sú z pravého vosku a boli tam aj živé kvety. Nad tzv. oltárom bol zavesený obraz. Na prvý pohľad sa zdalo, že daný obraz bol prázdny - zlatý rám, bordový poklad a pod obrazom bol nápis: Il Capello di Maradona. Teda Maradonov vlas. Naozaj, medzi sklom a bordovým pozadím som nakoniec našiel niečo ako vlas.  Na prvý pohľad blbosť. Na druhej strane vyjadrenie potreby človeka stavať monumenty a pamätníky udalostiam, ktoré zmenili jeho život. Či už v pozitívnom alebo negatívnom slova. Bolo by nespravodlivé, aby ďalšia generácia chcela zničiť to, čo bolo blízke rodičom, starým rodičom a predchádzajúcim generáciám. Pred čím dokázali pokľaknúť, vzdať úctu zložením klobúka, či v tichej modlitbe prejsť okolo. Tu už hovorím o kríži, ktorý chce dnešná doba zvesiť, odstrániť. Myslím, že všetci ešte máme v pamäti moment,
Čítať ďalej

Eucharistia

Autor: -
Obraz
Hovorí sa, že chlieb je jediné jedlo, ktorého sa človek nikdy nepreje. Tešíme sa pestrosti nášho jedálničku, ale zároveň chlieb zostáva stále na našom prestretom stole. Totiž v chlebe sa skrývajú dve dôležité dimenzie vzhľadom na život človeka: 1) chlieb je prostriedok k životu - dodáva energiu a tak uspokojuje našu základnú potrebu; 2) chlieb je aj cieľom - pracujeme, aby sme si kúpili "chleba". Šiesta kapitola Jánovho evanjelia prináša učenie o chlebe. Bolo to zázračné gesto rozmnoženia chleba a nasýtenia zástupov, ktoré umožnilo Ježišovi poukázať na vyššie uvedené aspekty. 1. Pomenúvava to, čo je nevyhnutné pre človeka, aby človek prežíval skutočný život. Ako sám Ježiš hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ 2. Tento chlieb je aj cieľ, pretože je spoločenstvom s Ním a zároveň aj s Otcom: "Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom." Každú nedeľu sa my kresťania zhromažďujeme v našich
Čítať ďalej

Kto som?

Autor: -
Obraz
Rád som sa prechádzal po meste Rím a pozoroval život okolo seba (aj s fotoaparátom v ruke). Pozorovať príchodzích turistov - mladých , dospelých, starších - ktorí hľadali nové skúsenosti. Za týmto hľadaním vidím hlad - túžbu poznania. V pozadí tejto túžby vnímam tajuplnú otázku: Kto som? Vidieť, poznať a skúsiť nám môže pomôcť odhaliť ten vlastný. Dnešné evanjelium prináša Ježišovu otázku: “ A za koho ma pokladáte vy?”  Otázka, v ktorej “Ja som” (Boh) pokorne žiada učeníkov: “Kto som?” Nie je to otázka roztržitého a strateného, ktorý chce nájsť svoju vlastnú identitu, svoj vlastný životný priestor. Nie je to ani otázka zvedavosti, s ktorou sa usiluje odhaliť, čo si ľudia myslia o ňom. Je to otázka, ktorou Ježiš pozýva učeníkov odhaliť jeho pravú identitu. Kresťanstvo nie je ideológia, ani doktrína či morálka. Kresťanstvo je životne dôležitý priestor vzťahov. Toho vertikálneho - t.j. medzi človekom a Bohom - v ktorom kresťan odhaľuje svoje synovstvo voči Stvoriteľovi. A horizontálneho -
Čítať ďalej